Agassaim

विकिपीडिया कडल्यान
Administrative map of Goa

Agassaim ho ganv Goychea moddlea bhagant, Zuari doriachea kinareak asa. Goychi rajdhani Panjim, Agassaim sun 15 km durek asa. Tosech goychem mukhel xar margao dhokxinn vatten 21 kilometerak asa, Ponda purv vatten 27 km ani Vasco Da Gama paschim vatten 20 kilometerak asa.Agassaim zaite vadde asat te zaun asat Malwara, Mercurim, Grande, Dugrem, Sulabhatt, Alto Mogrim, Pequeno, Casabhatt, Dexibhatt, Padribhatt, Baixo de Igreja ani Moita.

Agassaim village Panchayat

Agassaim vo Agxi hem navn koxem ailem?[बदल]

Zuari, Mandovi dorie ani kumbarjua canalan vanttlele Tiswadi, Salcette ani Bardez Talukan Aryan zaticho lok yeun raulo. Tani hea doreank Asikni, Gomati ani Vitasta oxi Indus doriachea ani Asikini doriachea fanttea voir nanvam dovorlim. Asikini thoddea tempan Aganashini mhunn bodol'lem ani tachea kinareak aslolo ganv Agashi vo Agxi zalo, Aiz ami Agassaim hem Purtuguesan dilelem nanv vapurtanv.

Lokanchi Sankya[बदल]

2011 censusa pormonem Agassaim gavant lokachi sankya 4,970 zaun asa. Khup lok bhailea ganvant vavr kortat. Agassaimcho 89.5% lok xikxit asa.

Xikxan[बदल]

Agassaim Diocesan Society of Education Panaji hanchem cheddvank toxem choleank xikounk St. Lawrence High School asa.

Vavr[बदल]

Goychi khas sanskrutik osmitai konnech adi borounk naslele koxtt asat. Te zaun asat khajans. Doriantleo ghettlelea zageak khajan mhunntat. Mannos ani band bandun ho zago adailolo asta. Doriantlo chikol ghalun band bhorteche udkachea zagea vori bandtat. Mannos khas toren bandtat. Pondak taka ghott fator astat. Voir 4 vo odik lakddam darvontteachea gaterchea voilea bhagak bandlelim astat. Hi lakddam doriache bhorte-sukte pormonnem ani pausa pormonnem udok regulate kortat ani fokt zai titlech udok eka vhavant khajana zomni bhoutonni veta punn khajanant bhitor sorona. Agassaimchi zomin khup pikallu asa khazanant batachem pik khup borem zata. Heach khatir hangam lok xet-kamti. Hanga bhaji borea promannan zata zoxe mulle, Cabbage, vaigim,bhendi, mirchi, tambdi bhaji ani dhoveo ani thamdeo kongeo. Pausachea disani bat ani dhudi laitat. Angasorli ‘khajan zomin’ ehe kherit zomin zaun asa zoxe Holland desant ‘ P ani Babylonia (aiche Iraq) desant eupharates ani Tigris dhoria bhoutoni asleli zomin. Band modlo vo manos sarki samballna zalear dhoreantlem kharem udok yeun xetan bhorta and xetam padd zatat.

Bhortechea ani suktechea udka modem 8-9 footacho ontor asta Bortechea vellar oxem dista ki udok banda voilean vetelem khoxe Bandacher ubo raun polloixi zalear bhorte vellar khazan zomin 7 foot udkachea kholaiek asa koso ani suktechea vellar khaza zomin udka poros ek foot voir asa koxi dista. Hi zomin voir voir (terraced flats) choddot veta ani xekim khali chiklachi mati uchli dongrache tambde matiek mellta. Pausache disamni khajn zomnir ubo rauxi, Paim dhompor bhor chiklant rigta ani cholonk kotthin zata. Hem amkam khazna zomin dorientli ban ani mannxeo bandlelea karank ghoddun aili mhunn kolloita. Agassaim-Neura-Mandur-Carambolim-Corlim Khajan zagear khup band ani mannxeo melltat, dhakoita ki hi zomin ekdach nhu punn zaitea vorsam novo chikol pornea bandacher dorea degar ekttai zali mhunn. Hem khup xekddeamni ghoddlem.

Dusro vavr dhondo[बदल]

Doria kinarea lagim ravtat mhonntoch nistem marop hangam vhodda promanan cholta. Maddachi sur kaddop ani gorvam-dhukram posop hangam cholta. Thoddea promanan “feni” kaddun lok aplo dispot'to sodoitat. Gorvam-dhukram postat ani hangam chourisam korpacho dhondo boro cholta. Agassaimcho “chourice Pao” chodd famad.

Dockyard[बदल]

5 km lambaiecho Gopakapattana dhokeachem bailem durig, vhoddlea fatrani bandlolo aiz pasun sukte vellar, Goa Velhachea kharossan muntlelea zagear Mascerenhas vaddeant te Dandi pasun Zuari doreachea thondakoddem mati/chikol ekttaim zaun zaitea zagear hem during udka pondak asa ani sogllem durig bhorte vellar udka pondak viota.

Dhorm[बदल]

St. Lawrence Church

Choddso lokh hea gavant kattolik zaun asa.Bhou tode Hindu ani Musolman assa. Agassaim ek firgoz ani 3 kopela assat. Jesuit missionarank lagun St. Lawrencachi igroz ubi zali. 1541 bandlelem kopel vhodlle korchepassot hi igroz 1565 vorsa bandlim. Adlea kopelache thode bandkam igorgechea utor vatten disti poddta. 1871 vorsa Chorao seminariantlim tachi ghant adleli. Igorjecho poilp padr Vigar Fr. Joao Dia zaun asa. Tacho bhav Bento Fernandes taka adar kortalo. Modlo alta St. Lawrenceask bhetoilam zo hea gavncho patron zaun asa. Pap Saib Sixtus II haka martir marlea uprant 3 disani Arch deacon Lawrencak thorar ghalun bazun marlo. Valerian Patxain tache lagim Igorjechi girestkai magleli Pun Lawerencan ti vikun goribank poixe vantle-oxem St. Ambrose amkam boroun sangtam. St. LAwrenceak Augustache dhaver 258 vorsam marlo. St. Lawrenceachi igroz bhailean sadhi dista pun bhitor altara pattlean goreantli chodd bori ani unchli revedor assa. Hi revedoricho design chodd boro assa ani reredorantlean zaiti “koxti xella” candlestands bhair sortat. Tacho nilo ani dhovo for ekdom boro dista. Igorjechi ache lambaiek Jesuitacho JHS nixani aiz passun parean assat. Constantine hanne Tivolechea rostear Lawrenceachea fonder ek oratory bandleli. Panchvea and sovea xekdean hanga St. Lawrenceachi sobit basilica bandleli assa ani aiz passun Romache saath mukhel igorza modli ek. St. Lawrence goribachi ani rannpeanncho patron.

Durga devi zaka Chamun deshwari vo Mahihasura Mardhini mhuntat hach fatrachi murti Agassaim lagi Sulabhat toleant meuli. Hi murti 2000 vorsamchim.

Mohotvache Archeological Khoz[बदल]

Archaeological discovery at agassaim

Avrilache 27th 2001 vorsa Fr. Cosme Jose Costa aplea Rector Fr. Nazareth Fernandesa borobor St. Peter kopel Dandi- Agassaim Gopakapattana dokeachea pontak boudi kortana taka ek granite fator meulo.Tacher ek vichitr khuris katorlolo also. Tho ek modlolo khuris 68 cm unch ani 52 cm run. Tacher Khursache bhoutouni ek vivhitr boroup asslem ani tacho 1/5th ubo kudko nasslo. Kuxik anik panch ube kudke podlele asle. Ek Ekacher tin khile ani kantteamcho mukut also.Nimanea kudkear 4/5th vantte kursache chitr aslem ani 2/3rd vantte Pallavi boroup. Khursachea mullant don sankvache bonge, rainbow ani tin pavllem. Hi zaun asli Calvarachi khunna-Deva ani munnxa modem. Jeze kristachea morna ani punorjivonponnam vorvim kelolo korar khunnaita.

Choukoxi kelea uprant kolun ailem ki tea zagear ek vhoddlo granite Latin khuris ubarlolo also.Tacher Jezuchee koxt/ moronacheo khunna asleo, 1995 vorsa tufan zaun to 5 kuddkeanim modon podlo. To doreant poddpak also pun konne taka vhoddun uklun hea zagear dovorlo. Ho khuris Mylapore khursa sarko distal pun ek kudko naslo. Tacher khala Portuguesan kitem boroilele asle ani 643 ho numur tacher also. Chapel committeechi porvangdi gheun Fr. Josen taka saf kelo/ nitoll kelo ani Pilar seminarychea museuman dovorlo. Zannar sangta ho granite Syrian khuris zo tacher kantoilolo ani te Pallavi boroup khup adlem. Sovea vo satvea xekdeanttlem.Oslem khuris adlea Christian centeran melltat zoxe Rewadashir Persian.

Polleiat[बदल]

Goy Wikivoyage

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Agassaim&oldid=198927" चे कडल्यान परतून मेळयलें