Morarji Desai

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Morarji Desai portrait
Morarji Desai in 1937, as Congress Home Minister of Bombay Presidency

Moraroji ronnchhoddoji desai bhartacho choutho prodhanomontri. Tachi auy monniben hi nirkxor ani bapuy prathmik xikxok axil'lo. Tachem mullavem xikxonn bolsaddak zalem. To 15 vorsancho astonach tachea bapaik morom' ailem. Ghorabeant toch vhodd axil'lean kuttumbachi zobabodari tacher poddol. Teach vorsa tachem gojraben hichekodden logn zalem. Taka ek cholo ani ek zoli asa. 1912t to mettrik zalo ani tannem mumboichea vilson mhavidealoyantlean bi. E.Chi podvi melloili. 1918t to tea kallantlea mumboi prantacho upjilhadhikari zalo.

Fuddem 1930t tannem upjilhadhikari podacho rajinamo divn gandhijiche sovinoi kaidebhongache cholloullint vantto ghetlo, zaka lagun taka fuddem tin fautt bondkhonn bhogchi poddli. 1931-37 hea kallant to gujrat kangres komitticho sochivo axil'lo. Uprant tannem 1937-39 hea kallant mumboi prantacho mohsul, sohkar, xeti ani zongol khateacho montri mhonnun kam' kelem. Tannem 'bharot chhodd' andolonant vantto ghetlo. Hea nimtan taka 1945 meren porot bondkhonnint vochchem poddlem. 1946-52 hea kallant to mumboi prantacho mukhelomontri mhonnun kam' pollelem. Hea kallant tannem poilench khepe zomin mohsulamvixim sudaronna keli ani mumboi prantachi proxason veusetha karyokxom' keli. Uprant to 1956-58 hea kallant kendri-i metrimonddollant vepar ani ud'deg montri zalo. Zaitea dexamni bhomvddi korun tannem bhartak rinn melloupak hatbhar lailo. 1958 uprant orth montri astona tannem svitzhorlondd. Omerika ani zopan dexanchi bhomvddi keli. Techpori 1955t raxttrokul porixodent toxench 1960t somvsarik bonk ani antororaxttri-i cholon nidhi porixodent tannem vantto ghetil'lo. Uprant tannem kamraz yeuzonne promann aplea podacho rajinamo dilo. March 1966-67 hea kallant tannem proxasoki-i sudaronna ayogachim sutram samball'llim. 1967t to indira gandhichea montrimonddollant orth montri ani upprodhan montri zalo. Prodhanomontri indira gandhi hichekodden motbhed zal'lean tannem 1969t upprodhan montripodacho rajinamo dilo ani to songhttona kangresiche loksobhentolo fuddari zalo. 1962, 1967 ani 1971 hea vorsamnito loksobhecher venchun ayil'lo. Tebhair gujrat videapitthacho kulguru, noujiun ttrosttacho odhyokx, hindi procharosobhechea sol'lagar monddllacho vangddi, okhil bharti-i sorobondi porixodecho vangddi, gandhi smarok nidhi, gandhi xant'tai protixtthan ani kosturoba ttrostt hancho vixvost adi nateamni tacho zaitea vidhaik, somskritik ani somajik somsthakodden lagxil'lo sombond ailo. Pakistan dexacho 'nixan-i-pakistan' ho pakistan dexacho vhoddlo kitab taka favo zalo (1992). Toxench bharot sorkaracho 'bharot rotn' ho sorvochch kitab taka mell'llo (1991).

25 zun 1975 hea disa purai dexant annibanni zahir keli ani tech ratcho taka odok kelo. Uprant 18 zanevari 1977 disa loksobhechea venchnnuko gheupavixincheo ghoxnna zahir zatkoch tachi suttka keli. Uprant songhttona kangres, bharti-i zonsongh, bharti-i lokdol ani somazovadi pokx adi char pokxanchem vilinikoronn zaun 23 zanevari 1977 hea disa zonta pokxachi sthapnnuk zali. Hea pokxacho poilo odhyokx mhonnun taka venchun kaddil'lo. March 1977t zonta pokx bhoumotan venchun ailo ani hea pokxachem kendr sorkar sthapon zalem. Ten'na 81 vorsam pirayecher prodhanomontri mhonnun taka venchun kaddlo. Fuddem 1979t zonta parttint futt poddttokoch tannem prodhan montri podacho rajinamo dilo. Bhangor niyontronn kaido, sot'techi bochot yeuzonn, sorobondi kaido oxe kaim vadgrost nirnnoi tannemapole karkirdit ghetle ani te yoxsviponnan om'mlat haddle.

Zobor atmovixvas, nirbhoi vrit'ti, totvankodden toddzodd na korpachi prourit'ti, soty ani noitikota he moraroji desaiche khaxele gunn axil'le. Xivambhu podhdotichem achronn korpi purai xakahari hea vadgrost fuddareak pirayechea 99 vea vorsam moronn ailem.

Polleiat[बदल]

Morarji_Desai

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Morarji_Desai&oldid=199718" चे कडल्यान परतून मेळयलें