Orbi Rati

विकिपीडिया कडल्यान

ORBI RATI ह्या विषयावयर देवनागारींत बरयिल्लें पान वाच : अरेबियन नाइट्सः

Ho lekh fokot ek dhakttem pan (stub) asa. Tumchean ho lekh vaddovn Wikipidiachi mozot korunk zata.

Scheherazade and Shahryār by Ferdinand Keller, 1880

Orbi bhaxentlea kanneancho nanvazlolo jhelo. Hachem mull orbi nanv ‘olf loiloh – vo-loiloh’ (olifoloiloh) oxem asun inglixint ‘orebion naitts enttorttenmentt’ani ‘von thavzondd endd von naitts’ oxim nanvam ruddh asat. Eka prastavik kothasutrant torekovar kotha guthonvpachem sonvskrit ‘ponchtontr’ va ‘xukosptoti’ hanche bharti-i tontr orebion naitts ani ‘von thavzondd endd von naitts’ oxim nanvam hatunt disun ieta. Hem kothatontr ostonti sahitio somikxent ‘ramen ertselung’ hea jormon nanvan vollkhotat.

Orebion naittschea kothanchea sankhllechi fattbhum-i oxiH irannocho raza xhroiar aple ranniechea viobhicharak lagun tiddkota ani purai bail-zaticho sudd ghevpachem tharaita.Dekhun, dor rati eke baile vangdda raza logn zata ani sokallim fuddem tika jitich marun uddoita. Razachea nojirachi choli xahzadi (xahrazad) soglle strizatik vattavpachi ek iukt sodun kaddtta ani bapaichi som'moti ghevn raza kodden logn zata. Ratik ti razak ani apli dhaktti bhoinn duniazad hankam ek kanni sangta. Aple kotha sangpache huxarkaien kanni ordich dovrun ti ratichem razachem mon kanniechea fuddlea bhagant ghuspavn dovorta. Kanniecho mukhavelo vantto aikupa khatir dusrea disa raza tika jivdan dita oxem dor fantodder ghoddtta. Tinnem ek hozar rati sanglelea kanneamni raza samko rongun vota. Tachem kalliz pazhrota ani to aplo krur vichar monantlean kaddun uddoita.

Hatborovp Abbasid

Orebion naittschem prochlit svorup otthravea xotmanant sid’dh zalem. Hea kanneanchea lekhkavixim koslich mhaiti mellil'li na. Ol-mosudi hea orbi lekhkachea ‘muruzujh-jhhob’(947) hea gronthant ‘hozar ofsana’ oso ul'lekh melltta, oxem nobia aebott hannem 1949 to nodrek haddlem. Hachevelean farsi bhaxentosun heo kotha orbi bhaxent aileo oxem aebottachem mot asa. He kotheche chovkttichem mull bharti-i asot oxem-i ek mot asa.

The Arabian Nights, with 24 color plates by A. E. Jackson, was published by Ward, Lock& Co. Limited, London, as part of "The Sunshine Series" of children's books.

Bharot, irann, irak, turkostan ani ijipt hanche kodden sombondit oxe kaim kothabhag hea kothant aspavtat. Hatuntlim choddxim vixex namam orbi, muslim' ani kaim bharti-i toxench ievropi-i asat. Hatuntle kaim kotha prosong chin ani bharot hanga ghoddil'le asle tori kothanche bhitl'le bhag ani prernna ossol orbi ani islami asat. Kalvipreasacho dox legit ‘orebion naitts’ kanneamni disun ieta. Irannchea xohroiar razacho kalkhondd islamopurv manlear bogdad bosra ani koiro hea islam' uprantchea kallant namnek pavil'lea xarancho ul'lekh vipryost dista. Kofi ani tombakhu onukroman choudavea ani sollavea xotmana meren ijiptant oprichit axil'lim. Punn tancho ul'lekh hea kothamni aila. Ijiptantle pondravea xenkddeantle xixttachar ani chaliriti ‘orebiion naitts’ hatunt disun ietat. Ghoddie heach kallant tatuntleo mull kotha purai korun ani tatunt noveo kotha ghalun tancho jhelo kela asunk zai. Kurann soddun orbi sahiteantlo khoinchoch gronth itli namna ani lokpriota zoddunk pavunk na. Tatuntleo ‘olibaba ani challis chor’ ‘ol'laud'din ani zaducho divo’, ‘sindbadacheo bhomvddeo’ heo kotha soglleank porichit asat.

Mull orob bhaxentleo heo kotha kaveatmok oxa kuddkea-kuddkeamni rochleat. Teo kotha kothona khatir ani khasa surant gavpa khatir rochlea asunk zai. Hea sogllea kothamni vibhagonni oxi korum ietai 1. Porikotha ani kalponik kotha. 2. Bogdadcho sultan harun-ol-roxid ani tacho prodhan hanche kodden sombondit axil'leo mogacheo ani oprupancheo kanneo. Hatunt itihasik sotiona. 3. Modhiomvorgi-i lokam kodden sombondit axil'leo hanxealleo ani thoddeobhovo xringarik kotha hanchi rochna teravea te sollavea xotkant, mamluk sultananche mustint koiro (ol-kahiroh) hanga zali asunk zai. 4. Sahsokotha. 5. Bodhpor kotha 6. Akheaika ani dontkotha hancher adarit kotha. 7. Dhormik kotha.

:Arabian nights manuscript.

Oxem vorgikoronn korun legit orebion naitts kothant ekatmota ani ekvakyota disun iena. Sindbadchea sofrinchi kotha tor svotontroponnan rochlea ani magir tatunt ghalea.Vafmoin gunnovt'teche nodren tatunt vixmota disun ieta. Thoddeo kotha bondist ani kolatmok dhortecheo asat tor kaim kothamni rochna xithil dista. Heo kotha ghottna prodhan asun vioktichitronn sthul svorupanchem asa. Punn kothpnkovxolio, obhinov kolponavilas ani monis sobhavachem mormognean hea gunnank lagun heo oprupacheo odbhutormio kotha sonvsarobhor lokprio zaleo.

‘Orebiyon naitts’ cho poilo onnkar antvan galam hannem perisak 1704 te 1717 hea kallant french bhaxent kelo ani ievropi-i lokank hea kothanchi poili vollokh korun dili. Mull orbi bhaxevoilean kel'lea galanchea onnkarache her ievropionn bhasantui onnkar zale. Zormon lekhok habixtt hannem mull orbi kotha somhita jormonitlea breslov hanga chhapli (1825-43) ani 1840t ticho jormon onnkar uzvaddak haddlo. Kairo hanga 1835 to chhapil'lea orbi protivelean i. Ddoblu. Len hea obheasokan dorjedar punn opurnn inglix onnkar (1839-41)ujvaddak haddlo. Hea kothank ‘orebion naitts enttorttenmentt’ hem nanv tannench dilem. Kolokt'ta hangche orbi proticher (1839-41) adarit inglix onnkar zon pen hannem kelo. (1882-84). Sor richrdd ef. Borttonchea 16 khonddantlea onnkarak (1885-89) upatt lokpriyota mell'lli. Je.Si. Mordrusocho french onnkar (1899) legit khub lokprio zalo. Ievropiyon bhasantlea soglleant unch panvddeacho man i. Littmonchea 6 khonddantlea jormon onnkarak (1921-28) fauta.

Orebion naittsche somhitevixinchi ani her prosnanchi chikitsa ddi. Bi. Mekddonaldd hea omerikon obheasokachea gronthant ailea. Hea kothantlea bogdadi ani ijipxion oxa don tthollok storancho obheas egostt myulorchea vivechonant aspavta.

Krixnnxastri chipllunnkoran 1861 to inglixintlean hea kothancho moratthi onnkar korpak survat keli. Vixnnuxastri chipllunnkar ani hori krixnn damle hamnni taka hatbhar laitokoch 1890 to ‘orbi bhaxetil suros vo chomotkarik goxtti’ pustok rupan ujvaddak ailo. Tanchi 6 bhagamni novi avrut'ti 1957 to uzvaddak aili. ‘orebion naitts’cho moratthi onnkar triom.Pu.Thorat, va.Go. Aptte hannim-i kela. Sor borttonchea mull inglix bhaxentlea ‘orebiyon naitts’cho 1975 to goura dexpandde hannim 11 khonddant kel'lo moratthi onnkar khub lokpriyozalo.

Polloiat[बदल]

One_Thousand_and_One_Nights

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Orbi_Rati&oldid=199791" चे कडल्यान परतून मेळयलें