Israel

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Israel cho bavtto
Israel chem protik
Israel

Israel, आशीयांतलो देस आसा। ताची राजधानी जेरुसलेम नगर आसा।[1][2]

The Merneptah Stele (13th century BC). The majority of biblical archeologists translate a set of hieroglyphs as "Israel," representing the first instance of the name in the record.
9th Station of the Cross on the Via Dolorosa street in Jerusalem. The Church of the Holy Sepulchre in the background is venerated by Christians as the site of the Burial of Jesus.[307]
City of David - King David's Palace
Portion of the Temple Scroll, one of the Dead Sea Scrolls written during the Second Temple period

(medinit ijhrael) ostont axiantolem jyu raxttr. Kxetrofoll 20,700 chovo. Kimi.Loksonkhea 40,30,600 (1981). Vistar 290 30’ ut'tor ani 330 15’ ani 340 17’ udent te 350 41’ udent. Hacheo ximo ut'teroutten 79 kimi. Lebnanokodden, udentek 531 kimi.Zorddonakodden, 76 kimi. Siriyakodden ani dokxinn ani udent mellun 206 kimi. Ijiptakodden ani ostontek 59 kimi. Gazha pott'ttekodden zoddleat. He bhair sumar 78 kimi. Umyomdhyosomudr-doreadeg ani tambddea doreachea akhatauyoli 4 kimi. Doreadeg hea dexache sot'tekala asa.

Bhumyvrnnon, vonspot ani monzat[बदल]

1948 vorsa orob raxttrankodden zal'le koblatint hea dexacheo ximo tharaileo. Sadaronnoponnan ijhraeloche char soimik vantte zata. 1.Bhumymdhyosomudrachi doreadeg: hi dexachea ostont vattharant asa ani ut'toreutten oxir zalear dokxinneutten rund zait gelea. 2. Dongul'leancho vatthar: ut'toreutten relili, modlea vattharant jyuddiya ani sameria toxench dokxinnentlea negeuhantlea dengul'leancho vatthar he hache anik vantte zaleat. 3. Zorddon nhoincho vatthar: he nhoinchem degonn kaim promannant zorddonant tor kaim ijhraelant asa. Hea vattharant axil'lea dongul'leanchi unchai sadaronnoponnan somudrothorasaun 600 mi.Asa ani mebitt mairon (jebel zarmak) hem dongul'letemok 1,208 mi. Unchayechem asa. 4.Negeuhocho vallvontti vatthar: hea vallvonttanchea vattharant, dokxinn jyuddiya vattharantlea dongul'leamni kaim zageancher supt jvalamukhi sampddottat. Hea vattharant tambddea doreavelea akabachea akhatamerenocho vantto yeta.

Ijhraelant soimik udka santthe samkea unnea promannant asat. Zorddon nhoinche vott'tt 320 kimi. Lambayetole 118 kimi. Ijhrael-zorddon hanche ximecher asa. Hebhair yorkon, kixon ani yarmuk heo hangacheo mukhel nhomyo asat. 165 kimi. Kxetrofollachem kinerett tollem (gelili dorea), mel'lea doreacho dokxinneuttenocho ¼ vatthar ani ut'toreuttenochem hula tollem hancher ijhraelochi sot'ta cholta.Dexachem hovaman bhomymdhyosagori asa. Ximyandisamni paus poddtta zalear gim' suko asta. Zanevari mhoineantole choddant chodd tapman 20.90 se. Ani unneantunnem 4.40 se. Itlem asta. Egostt mhoineant tem choddantochodd 40.20 se. Zalear unneantunnem 18.40 se. Asta.Paus ut'teroutten sumar 107 sem'mi. Zalear dokxinneutten 3 sem'mi. Meren poddtta.

Dokxinn-ut'tor hangacho osman paus, unch sokoil vatthar, vallvontt ani dorea lagim axil'lean ijhraelantoli bhum-i xetvaddikhatir choddxi upegachi na.Tatunt chunkhoddoyechem promann borench chodd asa.

Hangachi vonspot choddxi noxtt zaun gelea. Punn sorkari yotnamni kaim zageancher pain,ok, nilgiri him zhaddam reyleant. Tebhair hanga babholl, koroba, khazur, vigonddovingodd vokhdi vonspot toxench haisinth, krokos, ttyulip him fulzhaddam disun yetat. Mosombi, sontram, peram, kellim,onsam hanchim porsam toyar keleant.

Kolo, toros, randukor, horonn, ranmazor, mungos hi monzat hanga asa ani sumar 40 zatinchim suknnim hanga asat. Ken'naken'nai ttollancheo ghureo yetat.

Itihas[बदल]

Baibolachea pornea korarant vornnon kel'lepromann i.So.Po. Don hozar vorsampoilim obrahom' hannem jyu somskritayecho bunead ghali.

Obrahomchea vonxzamni jyudda ani ijhrael him rajeam nirmann kelim, punn i.So. 70 vorsa romnamni him rajeam noxtt korun tanka pelesttain hem namv divn aple sot'tekhala haddlim. Fuddem dhormik oteacharank lagun kitlexech jyu dex soddun zogbhor patll'lle. Punn tancho ekchar mat tigun urlo. 19 vea xenkddeachea durea ordant ‘zhainizhom'’ chi thapnnuk zali. Jyum khatir pelesttain hem svotontr rajy asche oso tacho ud'dex axil'lo. Brittixamni poilea mhazhuzant pelesttain aple sot'tekhala haddlem ani tamnni jyunchea vegllea svontontr rajeachea ostitvak tenko dilo. Jyu lokamni thollavea orob zominodarankoddlean zomni vikteo ghetleo ani thoim vorsa ijhrael hem jyu raxttr nirmann zalem. Ddeuhidd ben gurion poilo pontprodhan ani kayim' vhaittosoman poilo odhyokx zalo. 1949 to ijhrael somyukt raxttrancho sobhasod zalo. Orob raxttramvangodda hachim zhuzam chaluch urlim. 1956 to zal'le sinaiche loddayent ijhraelak zoit mell'llem.Tanchi vaddpi xokt motint dourun ani orob raxttrankoddolim zhogddim unnim zauchekhatir somyukt raxttramni ijhrael ani orob raxttram hanchemodleo ximo tharaun dileo ani thoim aplem soiny dourole. Punn zhogddim thamblim nat. 1967 to 1973 to porthun vhodd zhuzam pettlim. Pi.El.O.(Palestinian Liberation Organisation) chea fuddaroponnakhal orbamni ijhraelaadd zhuz chaluch dourolam. Arob ani ijhrael hanchemodim somyukt raxttram ani her songhttonani ani dexamni soustokai haddpacho yotn kelo, tori dogam'modolo vad puraiponnan sopunk na. Ddeuhin ben soustokai haddpacho yotn kelo, tori dogam'modolo vad puraiponnan sopunk na. Ddeuhin ben guriyn porthun 1955 to vechumn ailo. 1963 to tannem rajinamo dilo ani leuh exkol hannem sot'ta hatant ghetli. 1969 to taka moronn ailem. 1969 to ijhrael lokamni golddamair he bailomonoxecha pontprodhan zaupakhatir nivdd keli. Tiche uprant 1974 to itzhak rabin,1977 to menachem' begin ani 1984 to itzhak xamir pontprodhan zale. Moxe dayan sarkea khampea zhuzarean aplea kortupan ijhraelak zhuzamollancher vhodd zoitam melloun dilim ani raxttr bollixtt korpachea yotnank mhotvacho hatbhar lailo. Goldda mairan tor antororaxttri-i rajkaronnant ijhraeloche khaxeloponn tigoun dourun dexachi zhuzachi porompora zogak dokhoun dili.

Rajyoveustha[बदल]

Ijhraelant samsdi-i lokxai asa ani vidhimonddolla, karyokari monddoll,nyaimonddoll oxe tiche fantte asat. Ijhraelantlea somest lokank soman hokk ani lokxayeche odhikar asat. Hanga vingodd lingodd vicharanche rajki pokx asat. 18 vorsam purai kel'lea dor ekleak mot divpacho odhikar asa ani 21 vorsam purai kel'lea konnakoi venchnnuko ghoddounk mellttat. Sogllea dexacho ek motdarosongh asa.

Raxttropoti ho raxttracho mukhel zaun asa. ‘nesett’ hem vidhimonddoll tachi venchnnuk korta. Haka choddant chodd mhollear panch vorsanchim don sotram (10 vorsam) odhikaracher raunk melltta. Montrimonddollacho mukhel pontprodhan asta. Pontprodhanachi nemnnuk raxttropoti korta. Montrimonddoll ani pontprodhan ‘nesetta’ko zapsalodar asta. Az meren hanga khoincheach eka pokxak purai bhoumot mellil'lem na. Soglleant chodd motam melloupi pokx her lhan pokxamvangodda eki korun sorkar choloita. Nesett he soglleant unchelea pamvddeavele vidhimonddoll asa. Tache 120 protinidhi asat ani tachi boskam ekach sobhaghorant zata. Nesettakhatir dor 4 vorsamni venchnnuko zatat. Zori nesettant hibru bhaxenkrit kamkaz cholta. Tori orob ani ddrujh protinidhink orbi bhaxent bhasabhas korpachi mekllik asa.

Hea dexak boryil'lem somvidhan na, punn 1950 chea kaideapromann hangacho rajyokarobhar cholta. 1950 chea mullavea kaidea vangdda 1958, 1960 ani 1964 hea vorsai rajyokarobhar choloupavixinche kaide aile.Thollavea rajyokarobharachea sopeponnak lagun hanga 29 nogropaliko asat. Neayaloyam tin pamvddeancher asat. Hea dexant mornnachi kheast na, punn zhuzantole guneamvokar ani najhi songhttonekodden sombond axil'leank mornnachi kheast dilea.

18 te 25 vorsam modlea ankvar bailank chovis mhoine ani 18 te 29 pirayemodlea dadleank chhot'tis mhoile soktiche loxkori nokri korchi poddtta. Bailank fokot dhormik karnnank lagun loxkori charkentlean mekllik melltta. Dexachea rakhivo loxkorant dadleank 55 ani bailank 25 vorsam purai zaisor kam' korche poddtta. Goroz poddlear hi pirai vaddouchi poddttai soktichem loxkori nokrent raupacho odhikar asa.

Kamgar bollachea 37% bailam asat. Sumar 100% ijhraeli orob ani ddrujh bailo kamgarourgant yetat. Histoddrut hi hangachi soglleant vhoddli kamgar songttona zaun asa.Hanga sumar 150 hospittolam asat. Bholaikechi zapsalodaroki bholaiki khatem samballotta.

Orthik sthiti[बदल]

Dexantlea 90% zomnichem raxttriyokoronn zalam ani navapurotench kaim bhaddem ghoun lokank zomin kospakhatir ditat. Hangache xetoudd pod'dhotichem khaxeloponn mhollear ‘moxavo’ani ‘kibuts’. Moxavo pod'dhotint xetkarak sarki zomin divn tanche gamv toyar keleat,zalear kibuts mhollear rasoull xetoudd. Gorjepurtea on'nachem utpadon hea dexant zata.Zomnint mosmi, bhiknnam, bottatt, bhajipalo, barli, gomv, jvari, dalli, suryoful, till, tombakhu hanchem pik borench yeta. He bhair hanga follam-i toratoranchi zatat. Ijhrael sontram, mosombi namnechi asun hanchi nireat zata. Gorvam, menddhram, kukddam he sarki monzat posun tancher hangache lok borench utpon'n melloita. Hangacheo gayo bhorpur dud divpi asat ani tanchi vollokh zogantleo boreapoiki gayo mhunn zata.

Khonizosompt'tibhitor mel'lea doreantolem pottix, bromin, mitth, fosfett hancho aspavo zata.Tambeache santthounnichoi sod lagla. Soimik vayu ani tel hanchem utpadon hangache orthoveusthek ghottai haddtta.

Hangachea vingddovingodd dhondeachi survat nirvasitanche disoptt'tte gorjentlean zali. Vokhdam,lokhnnacheo vostu, chamddeacheo vostu, kagod, plasttik, komvchechem saman, tombakhu, lhansan yontram, vijechim upkoronnam, rosainam, lugott hea sarkea dhondeachi begobeg vadd zali. Hireank tasam paddop ho pillgeancheo pillgeo chalun ayil'lo dhondo. Hea ud'degant beljiyom' fattlean ijhraelocho kromank lagta. Halim nustemari hoi ek mhotvacho dhondo zaun asa.

Somvsarantlea choddxa ud'degik dexamvangodda ayat-nireatik lagun ijhraeloche sombond asa.40% ayat ani 34% nireatiche veuhar yuropi-i dexankodden cholta. Omerikechea somyukt somsthanankodden legit hea dexache 19 % ayat ani 26% nireatiche veuhar choltat.

Poryotton ho ek mhotvacho dhondo asa. Hea dhondeatlean ijhraelak eka vorsak sumar 10 kotti ddolranche utpon'n melltta. Sumar 50% poryottok yuropantlean zalear 37% omerikentlean yetat.

Februvari 1980 saun ijhraeli paundd hem cholni nannem rod'd korun tea bodlak xekel hem hangachem cholni nannem zalem.

Yeradari ani soncharonn[बदल]

Dexambhitorole yeradarint relvemargamporos rosteank chodd mhotv asa.Relvemargancher sorkari malki asa. Hoifa, tel aviuh, exdod ani ileth him hangachim mhotvachim bondram zaun asat. Jerusolemoche vaivyeutten sumar 37 kimi. Pois lodd (lidda) ho antororaxttri-i vimanotoll asa. Antororaxttri-i hovai margacher ijhraeli el al hi vimanokomponi yeradari samballotta zalear dexabhitoroli hovai yeradori akra ijhraeli limittedd hi kompni samballotta. Tel aviuh hem khobramptram ujvaddaupachem mukhel kendr. Choddxim khobramptram rajki pokxankodden bandhil astat. Choddxim nemallim hibru bhaxentlean astat. Reddio ani durodrxonocheroi hibru bhaxek chodd mhotv asa. Orbi bhaxentleanoi boreoch kareavolli zatat.

Lok ani somazojinn[बदल]

Ijhraeloche vott'tt loksonkhyetoli 83% jyu, 17% orob, ddrujh ani her asat. Choddxe lok jyu asle tori te vingddovingodd dexantlean hanga yeun ravil'lean somskritisonkoracheo dekhi hanga pollounk mellttat. Hanchi auybhas hibru ani dhorm' jyudda aslo tori hanchemodim keoraittos ani someritton he don ponth, te bhair yuropantlea ayil'le sefarddi ani axia ani afrikentlean ayil'le exkenajhi oxey don ponth asat. Hea dexant soglleank dhormik svotontrotai asa. Sinegogavangodda igrji ani moxidi hanchi-i sonkhea borich asa. Bohai ponthachem mukhel karealoi hoifa hanga asa.

Hangache sumar 90% lok xaranchea vattharamni rautat. Hanga 36 prokaranchim vingddovingodd vostusongrohaloyam asat. Baibolachea kallantole ovxex hanga boreteron rakhun dourleat. Songit kolek posounn divpakhatir tel aviuh ani jerusolem' hanga khasa torechim videaloyam asat. Futtbol, lholibol, baskettobol, pemvp he khell. Hanga lokpriy zaleat. Jyu dhormache toxench kiristamv ani musloman dhormache soglle sonn ani utsou hanga dobajean monoitat.

Xikxonn[बदल]

1948 vorsa jyu rajeachi thapnnuk kortokoch hanga hbru bhaxentlean xikxonn divpacho nirnnoi ghetil'lo. 1949 saun 5 te 14 vorsam'merenchea bhurgeank xikxonn fukott ani soktichem axil'lem. 1978 to ho kaido bodlolo ani fukott ani soktichem xikxonn gheupachi pirai 16 vorsam'meren vaddoili.

Hanga xikxonnachea mollar ek mukhel prosn uprasolo, to mhollear sumar 70 poros chodd vingddovingodd dexantlean hanga ayil'lea sogllea jyu lokank koxetoren xikxonn divchem? punn xikxonn khatean hi zapsalodaroki borebhoxen samballun 75% obheaskrom' aplekodden dourolo ani 25% khaxele pod'dhotiche xikxonn divpache tharaile. Dhormik xikxonnakhatir hanga svotontr xalla asat. Tel aviuh hanga mukhel vixvovidealoi asa. Tebhair vhaittsomona insttittyudd hi voigoneanik xikxonn divpi somstha zaun asa. Bar il'lan vixvovidealoi he dhormik xikxonn divpi mukhel vixvovidealoi asa. Xikxonnant hibru bhaxevangodda inglix bhaxechoi vapor zata.

Bhaxa ani sahity[बदल]

Hibru ani orbi hea donuy bhaxentlean hanga uloup ani borop zata.Ijhraeli, mukhel korun hibru bhaxechi ani sahiteachi porompora borich porni asa. Jyu lok itihasokallant zogbhor patllil'lean vingddovingodd bhaxantlean jyu kovi, lekhok,xastrogone, kolakar hamnni borop kelam. Ijhraeloche thapnnuke uprant hibru sahiteant choddant chodd borop zaunk laglem. Dor vorsa sumar don hozaraporos chodd pustokam hanga ujvaddak yetat.

Mhotvachim thollam[बदल]

Samkea unnea kallabhitor ijhrael bollixtt raxttr zaun gel'lean tem zogantlea bhomvddekarank akrxonn tharlam. Jerusolem', tel aviuh, zafa, hoifa, nazhareth,holon, petta tikka, matanea, ileth him hangachim mhotvachim xaram zaun asat.

Sondorbh[बदल]

  1. http://www.bbc.com/news/world-middle-east-14628835
  2. "Archive copy". Archived from the original on 2021-01-03. Retrieved 2016-02-11.{{cite web}}: CS1 maint: archived copy as title (link)

Polleait[बदल]

Israel

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Israel&oldid=214285" चे कडल्यान परतून मेळयलें