Sri Lanka

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Sri Lanka cho bavtto
Sri Lanka chem protik
Sri Lanka
The Sigiriya rock fortress.

Xrilonka hind mhasagorantolo ek zumveachea rupan axil'lo dex. Bhartache agney doreadege saun to sumar 32 kimi. Pois asa. Ddemokrettik soxlistt ripblik ef xrilonka hem tachem saun to sumar 32 kimi. Pois asa. Ddemokrettik soxlistt ripblik ef xrilonka hem tachem rajki-i namv. Dexacho akar pier(Pear) hea follasaroko asa. 1972 meren hea dexak silon hea namvan vollkhotale. Kxetrofoll 65,610 chovo. Kimi. Ut'tor-dokxim' choddant chodd lambai 435 kimi. Ani ostont-udent choddant chodd rudam-i 225 kimi. Palk sttrett hea utholl dorean xrilonkek bharta saun vegllo kela. Kolombo hem dexachem rajpattonn.

A Buddhist statue in the ancient capital city of Polonnaruwa, 12th century

Bhumyvrnnon[बदल]

bhumytgoneanchea mota promann bhumytgoneanchea mota promann xrilonka ho bharti-i dvipoklpachoch ek bhag. Tea bhagak tamnni gomnnddovanalondd oxem namv dilam. Dexacho dokxinn-modhy bhag porvoti-i asa. Hea porvoti-i bhaga bhomvtonni(noiritye kheriz) unne unchayecho bhag asa. Ho bhag porvoti-i prodexa saun khol degnnamni vegllo kela. Ho unne unchayecho bhag sopatt prodexamni revaddola. Noirity doreadeger unch sullko asa. Her dikanchea doreadegamni khub khajnam, remve potte, remve raxi ani lhan lhan dvipoklp asat.

Bhumyrochonnukeche nodren dexache vantte keleat te oxe

   modhyourti unchelo prodex
   ixanye koddcho porvoti-i prodex
   udente koddcho bhag
   ut'tore koddcho sokhol bhag

pidurutalagola hem modhyourti porvoti-i prodexantolem soglleant unchelem temuk asun tachi unchai 2,524 mi.Zalear aeddom' temkachi unchai 2,243 mi., asa. Hem temuk mhollear boudhd, hindu, musloman toxench kiristamv lokanchem povitr sthan. Ixanyekoddocho prodexoi porvoti-i asun tatunt rokvana porvotacho aspavo zata. Thoim lhan lhan donguleancheoi volli ani somantor gel'lim degnnam-i khub asat. Udentekoddocho prodex ho khoddboddit moidani bhag asun thoim ekamekank pois oxo kaim dongul'leoi asat. Ut'torekoddchea sokhol bhagant khub nhomyo ani kaim lhan lhan dongul'leoi asat.

Hovaman[बदल]

xrilonkechem hovaman vixuvvrit't prokarochem. Punn charoivotten dorean revaddil'lean tatunt thoddoso bodol zannouta. Dexantolem vorsuki sorasori tapman 27°se. Punn porvoti-i bhagantolem sorasori tapman 16°se. Asa. Xrilonka ho lhan dex aslo tori thoinchea vegvegllea bhagantolem pausachem promann vegvegollem asa. Dexache agneyekoddchea prodexamni sorasori pausachem vorsuki promann 130 sem'mi. Zalear ixanyekoddchea bhagant tem 510 sem'mi. Itlem asta. Vonspot ani monzat

cheache molle toyar korpa khatir khub promannant vonspot katrop zalea. Punn aiz legit dexacho 70% bhag ranankhala asa. Sodea fulpi ani nafulopi vonspoticheo 3,000 upzati asat. Ranam marop ani xikar hankam lagun monzatichem-i promann unnem zalam. Hangachea ranamni hot'ti, hornnam, bibllo, vamsvel, kolo, makodd, randukor, chito, mangem ani govea reddeancho todd aspavo zata. Hanga torekovar suknneancheoi zati asat.

Itihas[बदल]

xrilonka hea zumveak 1972 meren silon oxem mhonnttale. Hea zumveacher soglleant adim yokx ani naga lokancho rabito axil'lo oxem zannkaranchem mot asa. Ved'da he heach lokanche vonxoz. Simhali lokanchem agmon hi xrilonka itihasantoli mukhel ghoddnnuk. I.So.Po.550 to vijea hea ut'tor bharti-i rajkumvoran xrilonkent simhli somskritayechi sthapnnuk keli oxi akheayika prochlit asa. Survek simhli lokamni zumveachea ut'tor prodexant aplo rabito kel'lo. Tankam ximpnnaull pod'dotichem borem ginyai axil'lem. Im.So.Po. 200 te i.So. 993 meren onuradhapura hem simhli hem simhli kendr axil'lem. Simhli jen'na hea zumveacher paule, to meren thollave ved'da he lok xikar korunoch aplem pott bhortale. Punn simhli lokamni xetki pod'dot ani lokhonn toyar korpachi pod'dt thoinchea lokam mukhar manddli. Xrilonkecho paromparik itihas poilech khep i.So. Sovea xenkddeant boroun kaddlo zumveacho purvil'lo itihas mohaunx hea gronthant melltta. Ho gronth boudhd bhikxukamni pali bhaxent boroun kaddlo. Hatuntoli itihasik mhaiti purvil'lea akheayikancher adarlea. I.So.Po. Tisrea xenkddeant bhartantolo somratt oxok hannem boudhd dhorm' apnnailea uprant aple dhuvek dhaddli. Mohendran dhom'machea rupan budhdachi xikounn thoinchea lokam'mukhar manddli. He xikounnen probhavit zaun thoincho raza devanampiyatisa hannem boudhd dhorm' apnnailo. Uprant thoinchea simhli lokamni-i to dhorm' apnnailo boudhd lokamni xrilonkek aplem khaxelem vastuxilpoxastr, murtikola ani borpaull dili. Boudhd bhikxukanche songh khubkodden patllil'le. Punn onuradhapura hem tanchem mukhel kendr axil'lem. Xrilonkechea razamni boudhd bhikxukam khatir khub vihar bandil'le.

I.So.Po. 100 chea sumarak dokxinn bhartantlea tomillamni zumveacher ghuri ghalun thoinchea ut'tor bhagacher aplo xek bosoilo. Uprant tomill raza ani simhli raza hancheant purtugez yemeren zhogddim chaluch axil'lim. Tomillamni zumveacho ut'torekoddocho bhag hataslea uprant simhli dokxinnekodden gele. Tanche bhitl'lea zhogddeank lagun simhli razank aplem rajpattonn sabar kodden halounchem poddlem. Sollavea xenkddeant kott'tte xarant tamnni aplem rajpattonn ubaril'lem. Hem xar kolombo xarasaun kaim moil ontracheroch axil'lem. Tea vellar choddso vepar mur oxem mhonnttat. Pondravea xenkddeachea xeutta meren tomillamni zumveache ut'torek zafna dvipoklpant aplem rajpattonn ubarolem. Aiz legit tem tomillanchem mukhel tthannem asa. Simhli raza porakromabahu sovo hakach tomillank aplea xekatolla haddpak yox ailem.

Polleiat[बदल]

Sri_Lanka

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Sri_Lanka&oldid=200032" चे कडल्यान परतून मेळयलें