Algeria

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Algeria cho bavtto
Algeria

Akarache nodren afrika khonddantolem dusrem vhoddlem raxttr. Kxetrofoll 23,81,743 chovo. Kimi. Okxourit'ti-i vistar 19° te 37° ut'tor, rekhaurit'ti-i vistar 8° 30’ te 12° 20’ostont. Dexache ut'tor dikek sumar 1,046 kimi. Lambayechi bhumymdhyosagorachi (mediteranean) doreadeg. Udentek ttyunixia ani libia, ostontek morokko ani dokxinnekodden naizor, mali, morittenia ani spenix sohara he dex.

Bhumyvrnnon[बदल]

Aljeriache bhumyeche nodrentlean don vantte zatat. Ut'toreutten aettolas dongracho ani dokxinneutten sohara vallvonttacho. Aettolas dongor doreadeger somantor asa. Sohara vallvonttant oheggor ani tturok vattharamni kitlexech nidrist jvalamukhi asat.

Chelif nhoim soddlear hanga vorsobhor vhamvpi dusreo nhomyo nat. Fokot pausachea disamni vhamvpi kaim nhomyo asat. Hatunt souman, ruhmel, mebho, habra ani tafna heo mhotvacheo.

Hovaman[बदल]

Hangachea doreadeg axil'lea ut'tor vattharant gimant tapman 26.7° se. Ani ximyachea disamni 10°-12° se. Itlem asta. Dexachea modlea vattharant gimant 26° se. Te 28°se. Meren vaddtta, zalear ximyachea tempar 4°- 6° se. Itlemeron demvta. Udent-ostont dikamni patllil'lea aettolas dongrak lagun ut'tor vattharantolem hovaman her hovamanaporos matxem vegllem asa. Aettolasachea dokxinnekoddolo vatthar mhollear ekdom' vichitr hovamanacho. Thoim disachem tapman choddant chodd 57.7° se. Itlem aslem tori remvatt vattharanchem tapman 76.6° se. Meren vaddtta.Rati tea manan thondd astat. Hoventole thonddsannikolagun gimachea disamni ratcho domv poddtta. Bhumymdhyosagoravelea vareank lagun ximyachea disamni paus poddtta. Doreadeger paus chodd poddtta ani dokxinnem vottentlean komi zait vota. Doreavellevelea aljiors ani bon hea xarambhitor 76.2 sem'mi. Poros chodd ani dokxinneutten 17.8 sem'mi pausachi nond zalea. Sohara vallvonttant paus chukun poddtta. Ken'nai poddpi pausak lagun borich mati vhamvon gel'lean ek novoch prosn hanga uprasola. Pausalleapoilim dhul'leachea ‘ siroko ’ hea gorom' vareank lagun vallvonttantoli ani her vattharantoli-i gormi vaddtta.

Vonspot ani monzat[बदल]

Hangachi soimik vonspot afrika khonddantole her vonspotiporos veglli ani yuropantole vonspotik laginchi asa. Vonspot choddxi komi udkacher vaddpi asa. Buchachim zhaddam ani pachvechar ok sarke rukh vingodd vingodd unchayecher ani pausachea vattharamni mellttat. Tebhair elivh, oleppo, pain, seddor, argon, thuya, jyunipor hea sarke rukh ani uncholea vattharamni olfalfa tonn asa. Tolleanchea vattharamni-i borich vonspot vaddtta. Vallvonttani koslich vonspot nasli tori khajrachim zhaddam zatat. Hangache hot'ti, vag, ani ximv kabar zait geleat. Vasvelam, kolsunnim, soxe, kole, makodd, dhukor, hornnam, toros him zonauram; snaip, plouhor, bokim, gorudd, gidam hea sarke pokxi ani yuropi-i zatichem nustem hanga melltta. Monzat torekovar asli tori chodd na.

Itihas[बदल]

Aljeriacho itihas mhollear ekafattlean ek oxea karthejiyon, romon, baizhonttain, vhonddol, orob, turk ani frenchani kel'lea akromonnancho itihas. I.So. Poilim baravea xenkddeantolea finixiyon sot'tesaun ho itihas suru zata. I. So. Poilim atthvea xenkddeant karthezochi sot'ta aili zakalagun pyunik bhaxa ani somskritayecho porinnam' aljeriyon jivitacher zalo. I. So. Po. 146 vorsa romchi sot'ta chalu zali. Tamnni romnanchem monisoboll vaddoun adivasinkodden lognam kelim ani he bhumyer te rigle. Sumar 400 vorsanchea romon kallant vhodd vhodd xaram, bore roste, xetoudd hanchi hanga udrogot zali. Punn purai aljeriacher tanchi sot'ta naxil'li. Dusrea xenkddeauporant vhonddol ani tacheafattlean boroch unno kall thiraul'lea baizhonttain razoutti uprant satvea xenkddeant orbanchem akromonn zalem. Tanchea hilal ani salim' zatimnim xokt ani himsechea nettar islam' dhorm' ani orbi bhaxecho hanga prosar kelo. Orbanchea olmoravid ani almohod hanchi razoutt mhotvachi axil'li, punn fuddem apleabhitorlea zhogddeank lagun he razouttichi xokt sompli. Sollavea xenkddeant spen, portugal ani turkosxan hancheabhitor rajeam vaddoupachi sort lagli. 1509 ani 1510 vorsasaun oran ani aljiors spen ani portugezanchea xekatolla gelea uprant aljeriyonamni turkosthanocho palou ghetlo. Aljeria turkosthanoche sot'tekhala paulem. Tankam turkosthanak kor bhorche poddum lagle; takalagun turkosthanchea sultanan hangachea uprant aljeriyonamni turkosthanocho palou ghetlo. Aljeria turkosthanoche sot'tekhala paulem. Tankam turkosthanak kor bhorche poddum lagle; takalagun turkosthanchea sultanan hangachea mukheleank ‘ belirobe ’ hi manachi podvi dili. Heach kallar penan zumvo uril'le bhumyek zoddlo ani aichem aljiors bondor toyar zalem. 1830 meren hem bondor muslomananche xoktichem tthikann axil'lem. Hea kallant turkosthanakoddlean svotontr zaupache lokamni yotn kele. Hanga axil'le turkosthanoche soinik khore xasok zale ani tamnni hea dexak doreant choreo mareo korpi ‘ borbor ’ hea chancheanchem kendr kelem. Brittix, spenix, french ani her dexanchea vhoddeancher ghureo ghalun tamnni lutt melloili. Hea trasamni vajeun brittix ani spen hamnni aljeriacher ghuri ghali. Punn ti sofoll zali na. Framsan 1830 vorsa 37 hozaranche soiny haddun aljeriak 21 disambhitor haraile. Ohmodobe ani obul kadir hanchea fuddaroponnakhal boroch temp loddai zalea uprant 1948 vorsa tamnni aljeriacher puraiponnan zoit melloilem. 1850 te 71 meren kobaili lokamni ani 1881 te 1901 meren oran vattharantlea lokamni frenchakodden zhunz manddlem. Punn te frencham'mukhar tigle nat. Hea kallant aljeriachi udrogot korpapasot borech yotn zale. Poilea mhazhuzachea kallant svotontrotayechi kolpona zolmak aili ani 1920 to omir khalda hannem svotontrotayechi ghoxnna dili. Aljeriyon raxttrovadak messali haz hachi kamgar songhttona, ferhot obbas ani french udaromotovadeamfattoli lokoxkt ani ulemanchi songhttona hancho palou mell'llo. 1925 vorsa messali haz hachea fuddaroponnakhal rajki pokxachi thapnnuk zali. Hea pokxan vingodd vingodd namvacheo videarthi ani kamgar songhttona bandleo. 1936 vorsa ferhot obbas hannem dusrea pokxachi thapnnuk keli. Dusrea mhazhuzachea kallant britton ani omerikon soinikanche hanga toll axil'le. Do gol hannem aljiors hi framsachi nirvasit rajdhani mhunn ghoxnna keli. Mhazhuzauporant lokamni porot svotontrotayechi magnni keli. 1945 vorsa zal'lea utthavacho porabhou zalo. 1946 to donoi rajki pokxanchi eki zaun tamnni raxttri-i sobhekhatir zal'le vechnnukent 15 tole 5 zage jikhle. 1947 vorsa frenchank ani muslomanank kaidean soman odhikar mellil'le tori svotontrotayekhatir zhuz chalu axil'lem. 1950 to polisanche modtin pokxank chidd'ddun uddoile. 1947 vorsa benbelachea fuddaroponnakhala frenchamadd soxstr utthavo korpakhatir songhttona ubaroli punn 1950 vorsa tikai chidd'ddun uddoili.

Hea kallant borech fuddari kairo hanga gele ani tamnni protisorokarachi ghoxnna keli. Dexant tornnatteamni raxttri-i mukti aghaddi pokx bandlo. Messali haz soddun soglle zann hea pokxant aile. Raxttri-i mukti aghaddin gonimi zhuz manddlem. 1954 vorsa aljeriant utthavo zalo punn to chidd'ddun uddoilo. 1957 to aljeriachea panch fuddareank bhitor uddoile takalagun porot utthavo zale. 1958 vorsa kairo hanga aljeriyon sorkarachi thapnnuk zali. 1961 to svoimnirnnoyache gozalicher zonmot koul zalo ani svotontrotayeche votten lekamni motam dilim.Toripunn french gupt songhttonankoddlean ghatpati ghoddnnuko chalu axil'leo. He svatontryoloddayent eka kuttumbatlea ekatori monxak ektor moronn ailem va kadyent poddun oteacharank tondd divchem poddlem. Nimannem french sorkar ani raxttri-i fuddari hanchemozogotim 1962 chea zuloi mhoineant koblat zaun aljeria svotontr zalo. Sopttembor 1962 to raxttri-i sobhen ferhot obbas haka odhyokx ani benbela haka prodhanomontri kelo. 19 zun 1965 disa loxkori kranti zaun benbelache sorkar sokoil poddlem ani krantikari monddllan poilincho upraxttradhyokx ani rakhnnemontri bomodini haka prodhanomontri kelo, uprant to odhyokx zalo. 1976 to somvidhan toyar zalem tem fuddem 1977 ani 1979 vorsa bodlun sarkem kelem. 1979 to chadli benjedid sot'ter ailo.

Rajyoveustha[बदल]

Raxttri-i vidhimonddoll kendrantlean dexacho karbhar choloita. Hatunt venchun yeupi 261 protinidhi panch vorsankhatir astat.Vidhimonddollachi poili venchnnuk 1977 vorsa zali.

Dor vorsa vidhimonddoll don fautt melltta. Vidhimonddollachea boskank bilam ani her proxasonavixinchea gozalincher chorcha zata. Raxttri-i aghaddi ho hangacho ekuch kaidexir pokx.Tebhair atth bekaidexir pokx asat. Raxttri-i mukti aghaddicho sorchittonnis toch hangacho raxttropoti zata.

Rajyokarobharache bore veusthekhatir dexache 31 vantte keleat; hankam ‘ vilayet ’ oxem mhonnttat. Hancher proxason choloitlea rajyopalanchi nivdd raxttropoti korta. Tebhair 160 pottvibhag ani 691 komyuns asat. Pottvibhagache proxason uprajyopal korta. Komyun khatir dor char vorsamni venchnnuko zatat.

Orthik sthiti[बदल]

Aljeriant xetki pikaull ani poxupalon hankam mhotv asa. Ho soglleant chodd lokank kam' divpi veusai. Xetveusai ani poxupalon ut'tor vattharant chodd zata. Dorea lagchi sokoil axil'li zomin pikaullik bori poddtta. Nhomyo naxil'leakaronnan udkak lagun xet pikaullicher bondhnam poddttat. Mukhel pikam gomv, barli him asat. Te bhair ott, moko, bottatt, tombakhu, bhaji ani elivh tel hanchey borench utpon'n zata. Vallvonttant zaupi khajrachem utpon'n mhotvachem asa.

Aljeria khonizosompn'n asa. Ttel ani ttindduf vattharamni fosforos naxil'lem lokhonn, tebes hanga fosfett ani ejdele, hasi, mosaud, ilangasi, enjeft ani mosila hea zageancher telacheo khonni asat. Soimik vayuchem-i promann borench asa. Tebhair, xixem, zost, tambem, para (Mercury), rupem, onttimoni, songmorour sarkim khonizam asat. Hogor hea vattharant halinch yureniyomocho sod lagla. Udkantoli pikaull fokot ut'tor vattharant bhumymdhyosagorantlean melltta. Poryotton udyegak hea dexant choddxe mhotv na. Toripunn 1977 vorsa aljeriak 241,700 poryottokani bhett dil'li. Choddxe poryottok frams, omerika, britton, spen, ostont zormoni hea dexantlean yetat.

Orthik sthiti ayat-nireat veusthecher adarit asa. Hanga mellpi soimik malachi nireat ani toyar malachi ayat zata. Choddso vepar framsakodden zata. Her yuropi-i dexankodden ani omerikekoddenoi veparak lagun aljeriache sombondh asat. Dinar hem hangachem odhikrit cholon.

Yeradari ani soncharonn[बदल]

Aljeriant 4,074 kimi. Lambayeche relvemarg asat. Tantle 319 kimi. Vijecher choltat. Ostontek morokko ani udentek ttyunixia he donuy dex aljeriakodden relve margan zoddil'le asat.

Aljiors, on'naba, oran him mukhel bondram. Tebhair bezaya, arzhu, jijeli hea sarkim bondram mhotvachim asat. Hea bondrantlean ayat-nireat veuhar choltat. Rostoyanchi lambai 82,040 kimi. Itli asa. Tantle 18,500 kimi. Mukhel roste asat ani 19,000 kimi. Chea rosteamvelean unni yeradari zata. Bos vahtukichem raxttriyokoronn zalam.

Eor aljeri hi hangachi viman yeradari samballopi somstha. Hi dexabhitor ani dexabhaile yeradarichi veustha polloita. Aljiors hanga axil'lo dar el beda ho hangacho mukhel antororaxttri-i vimanotoll. Oran, on'naba, konsttonttin hem-i bore vimanotoll. Tebhair dexant 150 voir lhan san vimanotoll asat.

Ttelifon veustha sadaronn asa. Ttelifonosevent aljeriachi suvat zogant 62 vi asa. Reddio ani durodrxon hancheaveleo kareavolli orbi, french ani kabiliya bhaxentlean zatat. Mukhel disallim 4 asat.

Lok ani somazojinn[बदल]

1986 vorsa aljeriachi lokomsonkhea 2,25,66,000 axil'li. Tatuntole xaramni raupi lok 1,09,41,000. Dadleanchi sonkhea 49.8% asa. Hangache adivasi borbor ani semettik vonxache asat. Orob ani orbikoronn zal'le borbor hanchi loksonkhea soglleant chodd mhollear sumar 80% asa. Islam' ho hangacho odhikrit dhorm'. Choddxe musloman sun'ni ponthache asat. Tebhair yuropi-i ani jyu hanchi-i sonkhea hanga borich asa. Choddxe yuropi-i framsache asat.

Islam' dhormache lok soglle dhormik ritirivaz pallttat. Romzan sarke upai choddxe lok kortat. Boreach vattharamni zadu sarke prokar azuy choltat. Muslomanam'modim eka poros chodd bailo korpachi protha choddxi na, choddkorun xaramni tor ti samkich unni asa.

Choddxa xilpancher, ghorancher ani itihasik vastuncher murix ani ettomon vastuxilpachi bhorsonn asa. Rajvadde, thoddim, kil'le hatunt bore koleche nomune sampddottat. Bujhichea hom'maddaittancho rajvaddo tache khaxele kolek lagun namvajil'lo asa. Purvil'lea kallantleo chini matyecheo vostu obheasache nodrentlean ek akrxonn tharleat. Hancho sombond ijiptoche porne somskritayekodden asa oxem zannkaranchem mot asa. Hangache galiche sobit astat. Songitachea mollar nouba songit ani nach, kabilaya gitam lokpriy asat. Hangachea loksongitacho boreach yuropi-i songitokaramni obheas kela.

Xikxonn[बदल]

Aljeriachem raxttri-i sakxorota promann 26% asa. Zogant he gozalint aljeriacho kromank 103 vo lagta. 6 te 14 vorsam pirayemerenochem atth vorsanchem xikxonn fukott ani soktichem asa. Mullavem xikxonn so vorsanchem asa. Uprant char vorsam madhyomik. Mullavea xallamni nond zal'lea bhurgeamni sorasori 90% asa.

Sopttembor te zuloi meren xikxonnik vors asta. Mullavea xallamni xikxonn orbi bhaxentlean cholta. Tachea uprantochem xikxonn orbi ani french bhaxentlean ditat. He bhair veusai ani dhondeachem-i proxikxonn hanga ditat. Xetki ani tontrik xikxonnak chodd mhotv asa.

Xikxonnacho prosar korpachi zapsalodaroki gheunk montrimonddollachim tin khatim asat- mullavem ani madhyomik, uchch ani voigoneanik, paromparik ani dhormik. Sorkari khatim xikxonnachea mollar borench kam' kortat. Xikxonnacher zaupi khorchachem promann borem asa. Raxttri-i utpon'natolo xikxonnacher khorch korpant aljeriacho zogant 35 vo kromank lagta.

1977 to mullavea xallamni 28,97,500 bhurgim xiktalim. Dusrea pamvddeavelea xallamni 7,45,838 videarthi ani uncholea pamvddear 61,767 videarthi xiktale.

Aljeria, oran, on'naba ani konsttonttin vixrvovidealoyam uncholea pamvddeavelea xikxonnachi veustha kortat. Hangache borechoxe videarthi xikxonn gheupapasot frams, omerika, britton,ostont zormoni, beljiyom', kendda, bolgeria, chekoslovakia hea dexamni asat.

Vigonean sonxodhonacher aljeria boroch khorch korta. Hatunt aljeriacho kromank zogant 58 vo lagta. 1972 vorsa 242 voigoneanik hanga sonxodhon kortale.

Bhaxa ani sahity[बदल]

Arbi hi hangachea lokamni bhas. He bhaxecheo boreoch boli asat. Khubxe musloman lok french bhaxai vaprotat. French bhaxecho upeg proxasonant ani xikil'lea orbi hi hangachea lokamni bhas. He bhaxecheo boreoch boli asat. Khubxe musloman lok french bhaxai vaprotat. French bhaxecho upeg proxasonant ani xikil'lea lokam'modim zata. Hea dexant zuljh roi sarko nattkokar ani lekhok namvajil'lo asa. Namnecho lekhok, vicharount ani nobel inam' melloupi albeor kamyu ho hangachoch.Aljeriacho bhugol ani hanibalacher nattok boroupi ohmod teufik modani ani dhormik orbi ponddit obdul homid vadis he mhotvache fuddari. French bhaxecho vaddtto probhavo unno korun orbi bhaxentlean sahityonirmonni korpakhatir hangachea sahityikankoddlean yotn chalu asat.

Mhotvachim thollam[बदल]

Aljiors hi rajdhani ani konsttonttin him bhailea lokank akrxit korpi mukhel xaram. Tebhair dexantolim her xaram-i udyegodhondeak lagun namvajil'lim asat.

Polleiat[बदल]

Algeria

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Algeria&oldid=198966" चे कडल्यान परतून मेळयलें