Agri Lok

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Agrees, or Salt Cultivators of Salsette

Agri hem eke zatichem nanv. Madd-supareche bagek ani mitth pikovpache zagek ' Agor ' mhonnttat. Oxe torechea agorant vosti korun pott bhorpi zomatik ' Agri ' hem nanv poddlem. Agri lokank kharki, kharpatte ani Aglle kunnbi oxem-i nanvam poddleant. Xud'dh agri, Das agri ani Varap agri oxe he zatiche pottbhed assat. Xud'dh agri bhitor Mitthagri, Jas agri ani Dholagri oxe tin pottbhed asat. Svotak Dholagri mhonnun ghevpi agri zomat atam mellona. Hi zat svotak atam agri va mitthagri oxem mhonnun gheta. Mharaxttr rajeantlea Palbag ani Alibag vattharant, 'Dasagri ' vosti korun ravtat. Tankam ' Karadagri ' hea thollavea navamnui vollkhotat. Dasagri zomat agri zomati poros veglli asun tanchea bhitor logn sombond sarke xubh vidhi ghoddun ienat. Dasagrichea veglleponna sombondan ek dantkotha asa ti oxi : eke agri zomatiche bailechim bhurgim, zatokoch rokhddinch pedd'ddear zatalim, nimanne tinnem mhar lokanchea devamukhar angovnn keli ki ' mhojem bhurgem jiet zalear hanv toklek gaiechem hadd ani kanak kapsachem ful bandun mharachea vaddeant bhonvtoli '. He angovnni uprant tichem bhurgem jielem mhunn tinnem apli angovnn voile toren pavoili. Tichea hea dhormabhailea kortubak lagon agri lokamni tika aplea dhormantolean kaddun uddoili. Tichea sovem zo vonx fuddarak suru zalo taka ' Dasagri ' mhonnpak lagle.

Varapagri lokamni poilem Kristanv dhorm' apnnailo ani magir te Hindu dhormant aile. Tankam mukhar 'nove moratthe ' oxem nanv mell'llem. Mitth agri te khatir he zomatik unnea panvddeache mantat. Agri lokanchea daiza sombondan mhaiti melltta ti oxi  : Agri lok, Lankecho Raza Ravan hachem gain ani vadon korpi aile. Tanchea kola gunnancher prosonn zaun Ravonnan tankam ostontechea dorea degevoili zomin inam' mhunn dili. Aijche agri zat hi tea kallavoilea lokanchi vonxaull asa oxem mhonnttat. Dhol vazovpachi pod'dhot aizui agri lokanchea kaim pongddambhitor cholta. Tankam Dhol agri oxem mhonnttat. Kaim agri aizui gain-vadon korun pott bhortat Agri lok aplo itihas sangtat to oxo : Sumar 600 vorsa adim Alibag vattharant Chaul, Aavas sasvanne ani Sagargodd oxim tin lhan rajeam aslim. Chaul ani Aavas him Hindu rajeam aslim. Sagorgoddacher Dil'lichea Badxhacho protinidhitv ek musolman sordar astalo. Tachem kam' donui Hindu Razan koddlean kor ekttham-i korun Dil'lichea badxha kodden dhaddop hem aslem. Fuddem-fuddem ho sordar bollixtt zalo ani Badxhache hukum' kanamonar ghena zalo. Taka zagear haddpak Badxhan aplea eka sordarak dhaddlo. Punn taka har khavn portum voichem poddlem. Dusre paut Badxhan anik eka sordarak dhaddlo. Hea sordaran, Mungipaitthonn chea Bimb Razachea adaran tea musolman sordarak haroilo ani dhorun Dil'lik vhelo. Hea vattean Bimb Raza Mungi poitthnnak vos nasotona Sagorgoddakoch ravpak laglo. Kallantoran tannem kuxichim donui Hindu rajeam aplea xekatolla ghetlim ani purai vattharacher raj cholovpak laglo. Uprantchea xant'tkaiechea disamni taka iedea vhoddlea soineachi goroz disna zali. Tedna tannem gorjepurotem soinio dovrun herank doreadegek mitthagoram bandun dilim ani ganv vosoile. Sodeak him mitthagoram ani tancheo vosahoti kulaba jilheant Alibag, Pen, Panvel, Karzat, Roha, Zonjira ani Thannem bhagant patoll'lleat. Agri lokanchi vosti fokot doreadegek dixtti poddtta. Mitth pikovpacho dhondo vorsanchi vorsam pillgean pillgeo tanche zati bhitor cholot aila. Doreadegevoilea xetzomonichea modlea bhagant zoim zoim unchvotte asat, thoim thoim agri lok rabi to kortat. Sadaronnponnan eka kheddeant 50 te 60 ghoram astat. Zoim vhodd kheddem asta thoim ' padde ' nanvache lhan bhag kortat. Eka paddeant, ekach addnanvachi 30-40 kuttumba ravtat. Agri lokanchea kheddeamni chodd korun pievpachea udkacho dukoll poddil'lo asta. Ganvant ek Devull asta. Kaim zageamni pira devull asta. Dorek ghor, ghoramukharchem angonn xennan sarovn nivoll kel'lem asta, punn purai kheddem uril'lea choimvoxin ghannearench asta, taka lagun ekadrea rogachi lag ailear purai vattharak badta. Agri lokanchim ghoram chovkoni astat. Fuddem ukti vasori, magir modli kudd, tiche eke kuxik randchikudd, eke kuxik kotthie kudd oxi ghorachi rochnnuk asta. Ghoracheo vonntti matiecheo tor ghoravelem pakhem tonnachem asta. Aplea xetant mellpi vostuposun agri lok svotachem khoputt ubem kortat. Agri lok rongan kalle, punn hadda-peran ghott ani dhoxttopuxtt. Ek dhotor, ek va don sodre, ek kobza, khandear kamboll itlich agri dadleanchim vostram. Xenkddeak nnovod zannank soreachem vioson asta. Hea khor viosnak lagun lokanchi bholaiki mottea promannant ibaddil'li dixtti poddtta Agri bail sat va atth vari kapodd nhesta. Halinch ti cholli angak ghalpak laglea. Ghorantoli ani xetantli sogllim kamam bailoch kortat. Agri somazant atam xikxonnacho prosar zanvk lagla. Agri lokacho mukhel jevon xit, bhakri ani mas. Sann porbek modok, vodde , puronnpolleo sarkim pokvan'nam kortat. Agri lokanchi xetodd pausacher adarun asta. Paus nasun jedna dukoll poddtta tedna he lok pavxi devtecho utsov monoitat. Ganvcho mukheli Xonkrachea devllant eka konxant dovoril'li tichi murti palkhent bosoita ani tika vazoit gazoit ganvche tolliemeren vhortat. Tollient eka tharavik suvater pavs poddomeren ti murt dovortat. Agri lokancho bhuta-khetam, mharu-denvchar, dev-devoski sarkea gozalincher bhavart asa.

Ballontter ritt[बदल]

Agri lok bhurgem zolmak ietokoch, tisrea, panchvea, sovea ani baravea disa sottichi puza ani her sonskar kortat

Logn ritt[बदल]

Agri lokanchim lognam, xeta-bhattantolim kamam somptokoch, margoxirx te voixakh mhoineant zatat. Lognant hunddeachi pod'dhot cholta. Choleanchem logn 18 te 25 vorsam'mozogoti tor choliechem 14 te 18 vorsambhitor zata. Lognache soglle challisui vidhi ' dhovlarinn ' (bail puroit) hicheamukhar kortat. Dorek vidhivellar ti te vidhichem git mhonntta. Tea gitank ' dhovlle ' oxem mhonnttat. Monttop-devta thaponnuk korop ani mall ghalpak lavop he don vidhi brahmnn puroit korta. Urileleo vidhi dhovlarinn choloita. Telanhann, Gournhann, Uxttavnn (ghas divp), Soiri somzovp, tondd dhuvop, supari lipovp, vidde toddop, gondholl ghalop he vidhi agri lok nomepromann kortat. Agri lokank zati bhair logn zavpachi mekllik na. Oso konnui logn zalo tor taka zati bhairo kortat. Vidhva vidhurakodden logn zaupak xokta, punn ghovakoddlean mellpi vaitt vagnnukechea bhoian osli lognam khub thoddim zatat. Agri lokanchea lognak khub khorch ieta. Monis kitloi gorib aslo tori rinn kaddun lognacho thatt korta. Zomatint soddchitth ghevpachi pod'dhot cholta. Agri lokancheo gramponchaiti astat. Ekadrea monxachea va bhovsachea acharache nem' heo ponchaiti tharaitat. Nem' moddttoleak dondd kheast va somoz ditat. Kaim ganvam mellovn zo zomo zata taka ' ttoppa ' mhonnttat. Tacher sorponch vo mukadom' mukhel asta. Ho mukheli chodd korun pillgeantolean cholun ayil'lea kuttumbacho vangddi asta. Dusrea orthan taka ghorannexai mhonnum ieta. Ho sorponch aplea odhikaramsokol dor ganvchea vaspuxekhatir ponch nemta. Chodd korun ho ponch zanntto, onnbhovi ani vevhari asta. Gramponchaiticho nirnnoi zo manun ghena, taka sorponchamukhar apli bazu manddpacho odhikar asta. Agri lok Khonddoba, Bahiri, Bhavani, Mhasoba, Pirsab hea devtank mantat. Xikil'lea ghorabeant hea devachi suvat Ram, Vixnnu, Gonnpoti hea devamni ghetlea. He lok aple ganidevotek bokddo bolli ditat. Nachop-gavop, kusti khellop, boilgaddeanchi sort lavop, bhozon korop heo agri lokancheo monoronzonakhatir kel'leo kola. Chouth ani Xigmo hea sonnank dadle nachtat ani gaitat. Bailo govri ani xigmeachea disamni ekttham-i ievn gitam mhonnttat ani nachtat. Govrichea podacho ek vantto oxo : ekuch paim haloitai. Aple ghola bolovtoimi aplo gho ladko. Ottint ghetlea kharka kharka laglea ghod. Jibhla alem fodd jibhoch fodd futtom na. Darcha pavna utth nai. Atanchea kallant agri lok mitth pikovp, xetbhat korop, gulab, nevalli, oesttor, gulchhoddichea fulanchi porsam korop, tenddlim, ghosallem, popai, ambo hea follanchim pikam ghevop him kamam kortat. Agri somaz zoim rabito korun rauta thoim her zomatichem ostitv zannovna, hem he zomatichem khaxeleponn mhonnum ieta.

Goemchi agri zomata[बदल]

Goychea gavddeam'modim don prokar asat : 1. Gavdde ani 2. Mitthgavdde. Mitth gavddeank agri mhunn vollkhotat. Goy rajeakodden solog axil'lea konkonn doreadeger agri va mitthagri nanvachi svotontr zomat axil'leacho ul'lekh bharoti-i zongonnona ahvalant melltta. Hi zomat mitthagoram toiar korun mitth utpadon korta

Polleiat[बदल]

Agri_people

Chitr Prodorxonn[बदल]

Sondorbh[बदल]

[1]

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Agri_people
"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Agri_Lok&oldid=198933" चे कडल्यान परतून मेळयलें