Asganv (Assagao)

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   

Asgamv ho sundor sobit gamv xapora nhomyeche deger vosla. Mhapsa xara pasun char kilo mittor pois axil'lo, tinuy vatten pachveachar dongrani nottil'lo ani chouthea vatten vagatur dorea axil'lo ho sobit xant gamv॰ hea gamvchea ut'torekodden xivoli, dokxinnekodden porra, purvek khorlim ani pokxime kodden onzuna gamv asa॰

Asgamv namvache orth[बदल]

hea gamvchi ek lok kotha asa. Oxem mhnnottat ek rajkuvor asagamvchea dongrar kasak ayil'lo॰ rat zal'lea karnnan tanka khoinch asro mellunk na॰ dekhun taka eka zhadda sokoil rauchem poddlem॰ sokall fuddem kombean jen'na sad ghalo ten'na tanni "asa re gamv " oxem mhnnun apnnalea xipayank sanglem॰ ten'na pasun hea gamvak asgamv hem namv poddlem mhllear asa gamv ॰ toxench hea gamvan khub osnachim zhaddam axil'lean adlea kallar hea gamvak 'osnnacho gamv' oxem mhnnottale॰ toxench hea gamvak fulancho gamv va fulancho mollo hea namvan vollkhotat karonn hanga abolim, zamyo, zumyo, gulab, rozam, xemvtim sarkim fulanche molle axil'le॰

Bhugol videaxastr sapekx rexa[बदल]

asgamv ho gamv 15°35′51″ ut'tor okxanx ani 73°46′38″ purv rekxanx modi asa ani ho gamv doreache sthore pasun 8 mittor voir asa.

Kxetrofoll[बदल]

asgamv hea gamvchi purnn kxetrofoll 9.604 chouros mittor asa. Asgamvochi sima ghattexvorachea deulla poryont asa. Toxench 861.0675 chouros mittrar xet roitat hi mhaiti 1970 chea nondnnitlean mell'lla.

Igroz[बदल]

Sant Kaitanachi Igroz[बदल]

sant kaitanachi irgoz 1665 vorsa bandil'li ani 1775 vorsa asgamvokaramni portun durusth keli॰ igrjek tin lakddache altar asa. Zaka bhangrachea rongacho penntt kaddla ani tachea kuxik songmorouriche mez asa. Modlo altar sant kaitanak bhettoila zalear ujvekoddolo altar bam saibinni parto ani davekoddolo altar ruzai saibinnik bhettoila. Hea igrjechi ghantt 1910 vorsa inglonddchean marmagamva deuyli ani tim asgamvan xapora nhmyetlean haddil'li. Tea ghanttche vozon sumar 453॰60 kilogram' asa॰ him ghantt azun bo-ya sthitin asa. Hea irgojechi gõychea somvrdhon khatean nondil'li zal'li asa॰

Sant Anachem kopel[बदल]

hem kopel 1767 vorsa asagamvokoramni bandil'lem॰ atam hea kopelan dor vorsa 26 zuleak sant anachea festachea disa mis zata॰

Sant Josfachem kopel[बदल]

hem kopel 17 ekttobor 1868 vorsa bandla, az hanga 19 march hea disa sant zosfachea festa disa mis ortat॰

Sant Kusachem kopel[बदल]

Hem kopel tiklo ghorannean danan dil'lea zagear bandlam॰ hea kopelan dor vorsa sant kusachem fest 14 sopttemborak monoitat ॰

Piedad Saibinnichem kopel[बदल]

hem kopel framsis ghorannean dil'lea zagear bandil'lem asa, vorsan vors 15 sopttemborak piedad saibinnichem fest monoitat॰

Deullam[बदल]

asgamv gamvchi devi sateri mhllear devi bhumika hi gram' devi॰ toxench purvecho roullonath ani chauddeuyolo va peddauyolo roullonath ho gamvcho rakhnno oxem asagamvokar mantat ani tachi puza kortat॰ purtugezanchea battabattichea devi saterik mhllear devi bhumikek mandroya sthalantorit keli॰ tim ata thoinch asra gamvan asa॰ dekhun hanga devi bhumikeche devull amkam pollounk mellna॰ asagamvokaranchi oxim manoita asa ki sant kaitamnachi igrz adle bhumikeche devull axil'le,punn tea bod'dol ata konn uloinan॰ hachea voilean amkam somzota ki asagamvokar xant ani somonzos sobhavache zaun asa॰ sodea asagamvan amkam vaddea vaddear zaiti ghumtteo pollounk melltta॰ toxench hanga sonarokhodde vaddear xri dot't mondir asa. Xri vorod vinaik hache devull mun'n vaddear toxench xri dot'tatroi devull ani xri raxttrolli deusthan heach vaddear asa. Dot'tatroi deusthan sokoilea vaddear ani oundumbor dot'tatroi devull vollean vaddear asa. Toxench hanga bara sakhllexvorache monddop mun'nan vaddear asa.

Xalla[बदल]

asagamv yuniyn hoi skul Edit 19vea xekddeant ddo. Ji si lisbo hanni purtugez prathmik xalla asgamvan sokoilea vaddear suru kelem.Uprant zoner 1924 saun asgamv yuniyn skul inglix madhoimatlean suru korpache tharaile. Uprant 1927 vorsa asagamv yuniyn skul ostitvant ailem. Ani hea xallecho sogllo veuhar asgamv somstha pollyota.

Xanti niketon hoi skul[बदल]

him xalla zun 2001 hea vorsa 'el xodai'hea svoim sevi somsthan gõy xikxonn bordd ai.Si.Es.I hanchea nirdexa sokoil sthapit kelea।

Toxech hanga don sorkari prathmik xallo ani don balvaddoyo asa.

Mhavidhoyamly[बदल]

Nean Prosarok Monddoll kolez[बदल]

him xikxonnik somstha18 zun 1908 vorsa suru zali.

=Fador Agnel kolez[बदल]

itihosik smarok Edit kator Edit asgamvchea dongrar kator mhunn ek trikoni sthomb asa. Ho sthomb hozarani vorsa porno oxem asgamvokar mantat. Ho sthomb chirea pasun toyar kel'lo asa ani to 18 fitt lamb asa, toxench chotxokonnarkotichi buniyadacher axil'lo ho sthomb katre sarko dixil'lea karnnan taka kator mhnnottat. Hea sthomba sokoil eke torechea lipyen kaim vakea boroilam asgamvokarancho oso somoz asa ki him vakeam vachotleak 'bhangracho handd' mellttolo. Punn azun him lipi konnak vachunk zaunk na. Toxench hea katrichea adarun asgamvan ek mhnn asa, tim mhollear "asgamvan kator ani ozunan fator ". Him kator lok dip sthomb va hanga gamv asa he sangpak ubaril'lo sthomb axil'lo oxem ami manu yeta.Karonn adlea kallar yeradari naxil'lean ho sthomb lokank gamvchi vollokh kortalo.

Kator- asgamv[बदल]

Douronnem[बदल]

ho ek torecho chi-yachea gunneapasun rostea kuxik ubaril'lo khambo. Ho khambo adlea kallar yeta voitleank sak,pattle,kaxavo douropak varporotale. Douronne choddxe 5 fitt lamb ani 2.5 fitt rund asta. Adi asgamvan ekunn 15 douronne axil'le punn az fokot 2 douronni amkam pollounk melltta.

Ponchait ghor[बदल]

asagamvochi poili ponchait mazol vaddear ghor nom.216 hea ghoran 1962 vorsa sthapit zali.Hea ponchaitichem xri. Egostto framsis he poile sorponch asle. Uprant 1976 vorsa ponchait ghor mun'nong vaddear haddlem. Hea ponchait ghorachi buneadd mun'nong hea vaddear 14 nomvembor 1992 vorsa ghatli ani uprant 8 nomvembor 1996 vorsa novea ponchaitichem udghatton zalem. Hem ponchait ghorachi portun 2002 vorsa sudaronna zali. Toxench hachem udghatton 24 sopttembor 2002 vorsa zalem. Tosench hea ponchait ghoran gamvchea lokank khatir ek gronthaloi suru kelem zachem uktaunn 26 ddisembor 2005 vorsa zalem. Asgamvan namvapurotem mhaiti ghor asa jem azun chalu zaunk na.

Ddak khano[बदल]

asgamv poili mhapxenche ddak khaneacher ovlombun axil'li. Punn 15 ekttobor 1924 vorsa asgamvan (vorg 3) hatun poile asagamvoche ddak khano ukto zalo. Xri.Liopodd framsisko he ddak khaneache poile karter axil'le.

Samskritik somstha[बदल]

Asgamv monddoll[बदल]

asgamvokaranchea samajik,samskritik, ardhik ani xoikxonnik udrogoti khotir vavuroita. Asgamv monddoll 13 sopttembor 1923 vorsa sthapit zalo ani tache udghatton 31 ddisemborak 1923 vorsa zal'le. Az 'asgamv monddoll' ho 'asgamv yuniyn' hea namvan prosid asa.

Ixprem' niketon[बदल]

ixprem' niketon mhllear devache ghor. Hanga dadleam khatir vriॄdaxrom' 1 me 1966 vorsa enosetta roddrigis hanchea raxichea ghoran suru zale. Him somstha sumar 150-200 bhurgeank khatir disak tin fautti jeunn pauyta. Toxench tea bhurgeankhatir kopdde, gorib lokank khatir vokhda,gorib lokanchi ghoram - khopi durust korpak adar dita. Teachborobor gorib choleank xiunn kam' xikoita ani tachea lognacho khorch dita. Gorib bailo ji kamak voitat tanchea bhurgeankhatir angoddovaddi ugoddlea. Toxench opongakhatir soxikxonnachi adar korta. Ani choleam khatir khas xikxonnache vorg hi somstha choloita.

Ddromettik ttrup somstha[बदल]

him somstha 1 zaner 2001 vorsa sthapit zal'li. Him konknni tiatr kortat. Him somsthecho poilo tiatr 'tuka lagon' zaun asa. Hea somsthek suru korpak xri.Sebesttiyon ddisuza ani xri.Manuel frernaddis protsahit kela. Toxench him somstha zaite tiatr kortat ani tea tiatra pasun ekttai kel'le poixem asgamv igrjek kristamv xikxonn ghetil'lea bhurgeank khatir dita. Toxench him somstha svochchhota obhian asgamvchea tornnea bhurgeamvangodda kortat.

Mettron fittnos semnttor[बदल]

16 ekttobor 2008 vorsa hea fittnos semnttoracher uktaunn kelem. Hea fittnos semnttorache malok apnnalea girainkak veusayik xaririk veyamache proxikxonn dita.

Lions Club, Asgamv[बदल]

him somstha 5 ddisembor 2003 vorsa ugddoli geli. Kollonguttchea lains kolbachea adhin asa.

Palottin[बदल]

11 febrer 1961 vorsa palottin hanni asgamvchea ddomigo kaitan otheadd hanche ghor ghetle. He ghor asgamvan sogllean vhddole axil'lea karnnan taka 'vhddole ghor'mhnnotale, ani toche bandkam' 1892 vorsa zol'le. Hea ghora sarki anik zaiti rajvaddea bhoxen ghora asgamvan asa punn tim hea ghora poros matxim lhan asa.1963 vorsa palottin padrini hea ghorak zoddun bandkam' kele ani taka 'kasa palotti' namv dilem. Hanga tanni dhormoprosarok xalla bhurgeankhatir suru kelim. Him xalla bhurgeank dhormache xikxonna vangdda totvoginean vixeache nean ditat. 1995 hea vorsa hroya xalleche porthun ekda namv dile gele te mhollear 'polotti totvoginean ani dharmik somstha'। 1999 vorsa polottin padrin hanga ani ek imarot bandli hi somstha podvi uprantoche xikxonn totvogineanan hea vixean korun kornattok videapitth dharvadd hanchi porikxa divom yeta.

Lok sonkhea[बदल]

asgamvan choddxe lok kristamv ani hindu dhormache lok asa. Punn ata kai lok sthalantorit zalea kornnan dus-ya rajeatole lok asgamvan ayil'le asa. Toxench hanga sumar 2% sokoilea zatiche lok asa. Asgamvochi ekunn lok sonkhea 4,367 asa zatutole 2,216 dadle ani 2,151 bailo asat. Asgamvochi sakxorotai sumar 85% asat mhllear 3,712 asa. Him soglli mhaiti amkam loksonkhea gonn'na 2011 tolean mellea.

Veusai[बदल]

asgamvoche choddxem lok xetkar axil'lean hangasl'lo mukhel veusai xetkam' zaun asa. Toxech hanga rabi ani kharif pik kaddtat. Teach borobor hanga render, mest, poder, kharvi asat. Punn ata ud'degikoronnank lagun ani xikxonnank khatir lokank bore kam' va nok-yo melleat ani asgamvokar apnnali ghora bhaddeak dil'leakaronnak lokank aito ani sopo poiso mell'llam. Dekhun purvil'le veusai fattim poddot asa. Asgamvan hoya veglle sagor sodda fekttori ani don poderacheo bhott'tteo asat.Toxench hanga zaiti novin hottela ugoddleat.Hanga 'roil asgamv'he tin tarikache hottel asa.

Rosto[बदल]

asgamvan don mukhel roste asat. Poilo onzunocho rosto zo asgamv yuniyn skula lagsarchean vota ani dusro asgamv badeatolo. Hea donui rosteank zoddpache kam' asgamvchea vaddea vaddeatole roste kortat.

Sorkari suvidha[बदल]

asgamvan bi.Pi.Elachi kardd 31 lokankodden asa. Toxech en.Ar.I.Ji.E 40 zannankodden asa. Asgavan vividh vikos karealoi mhunn ek somstha asa. Toxech hanga mohila monddoll sud'da asa. Toxech gamvan ek rexon ghor asa.

Spotts kolb[बदल]

Asgamv yut kolb[बदल]

him somstha 1974 hea vorsa asgamvan suru zolim. Hea somsthecho hetu asgamvan samajik, samskritik toxench khell kareavolli rochun haddop zaun asa. Hea somsthen zaitea prathmik khella mellamn hatbhar layil'lo asa. Dusre spotts kolb zaun asa asgamv spotts kolb, vevo bois ani yang bois ef asgamv.

Sonn ani porbo[बदल]

purai gõyan zoxi chouth, divalli ani natal monoita toxench asgamvan sud'da he sonn monyotat. Hea porbe borobor asgamvon sant kaitanache fest, xri dot't mondir asa. Xri vorod vinaik, xri dot'tatroi devull ani xri raxttrolli deusthan, dot'tatroi deusthan, oundumbor dot'tatroi devull hanchi zatra ani vadd'dis monoitat toxench hanga bara sakhllexvorache monddpan bailam pox mhoinan dhalo khellttat. Toxech hangasl'li gram' devi bhumika ji morje asa tichi palkhi gelea tin vorsa gamvan yeta. Ho asgamvokaram khatir vhddolo utsou zaun asa.

Asgamvoche navazote put[बदल]

dom' fre zuevo xaviyr desoza trindadde Edit he molakache bhism' saheb axil'le toxech te portugez somsdache vangddi axil'le.

Ddo.Zos kamilo lisboa[बदल]

he xastrovoiz, vonspotixastr, potrokar ani mumbyochea voijki somsthe che odhoix axil'le.

Monsignor Rudolof Sabasotiaon Dalgad[बदल]

poilo konknni xobdokoxachi rochna 1893 keli.

Petrosinio de amrade[बदल]

pradheapok ani totvoginean hea somsthek lahorchea totvoginean kongros hanga gõyche protinidhitv kel'li.

Ddo. Agusto soza[बदल]

xastrovoiz,lekhok ani tanni bhartak voijki boskek protinidhitv kele.

Avatano koriya fernanddis[बदल]

pradheapok, lekhok.

Antiniyo filif fomseka[बदल]

songit vadok hanni mharaz xivaji ravo gaikovadd hanchea purvoza samkor apnnali kola prostut kel'li.

Lukasinbab Ribero[बदल]

konknni tiatrache zonok.

Em'.Je.Pintto de amrade[बदल]

asgamv yuniyn hoya somstheche xodok ani poile odhoix

Onthoni lensilott ddais[बदल]

ai.Si.Es efisor 1933 toxech poxim' bongal hanche rajyopal, tripurache lefttin'n zonrol. Toxench hanka podm' vibhuxonn mell'lla.

Nevil DeSouza[बदल]

khellgoddo zanne somvsarik khella sortin tinda jikhla.

Sondrbh[बदल]

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Asganv_(Assagao)&oldid=199049" चे कडल्यान परतून मेळयलें