Lal Bahadur Shastri

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Lal Bahadur Shastri
Shastri's statue in Mumbai

Lalbohadur xastri bharti-i svatontry-cholloullintolo nixtthavan karyokrto, mhan raxttrobhkt ani bhartacho dusro prodhanomontri. Tacho zolm' xrivastou addnamvachea kaisth kullant zalo. Tachea bapaichem namv xardaprosad ani auychem namv ramdularidevi. Bapuy xardaprosad survek mullave xallent xikxok axil'lo. Uprant to eka sorkari kocherint karkun zalo. Auy paromporik dhormik vrit'tichi axil'li. Lalbahadur dedd vorsacho astona tachea bapaik moronn ailem. Ten'na tachem kuttumb bonarosa lagsar ramnogorak sthayik zalem.[1]

lalbohadur,horixchondr haiskulant mettrikek astona 1921 vorsa mohatma gandhin oshokarachi cholloull suru kel'li, tatunt tannem vantto ghetil'lo. To mohatma gandhichea vicharosoronnin probhavit zalo. Uprant taka gandhijicho sohvas mell'llo ani to puraiponnan gandhivadi zalo. 1925 vorsa tannem kaxi videapitthantlean tot'tvogonean hea vixeant, poilea vorgant ‘xastri’ hi podvi melloili. Uprant xikta astona tacher ddo. Bhogvan das, gopaloxastri hea odheapokacho, uprant puruxot'tomodas ttonddon ani lala lojpotorai hancho khub probhavo poddlo. Lala lojpotorai hannem sthapnnuk kel'le’sorvotts ef do pipol sosaitti’ he somsthecho to 1925-26 vorsa ajivo vangddi zalo ani olahabadent tannem kaimochem vastouy kelem.[2]

1927 vorsa to mirzhapuroche lolitadevi kodden logn zalo. Taka char put ani don dhuvo axil'leo. Kaim dis tamnni muzhaforopurak horizonodhdarachem kary kelem. Olahabadek taka nehruchem margodrxon mell'llem. Nehruchi huxari, tachem vyoktimtv, tollmollichem voktritv hancho lalbohaduracher khub probhavo poddlo. Tannem nehruk aplo guru manlo.

Somajik kxetrantlea vingodd vingodd songhttonamni lalbohaduran vingodd vingodd podancher kam' kelem. Tatunt proyag nogropalikecho vangddi (1928-35), ut'tor prodex vidhanosobhecho vangddi,parlomonttori borddacho sochiv (1937), bhumi-sudar somiticho sochiv (1935-36), jilho kangresicho sochivo (1930-35), prantik kangresicho sochivo (1937), o.Bha.Kam. Karyokarinnicho vangddi ani mhaschivo hea podancher tannem kam' kelam.

1942 che cholloullint tannem bhumygot raun kary kelem. Uprant taka ottok zali. Svatontry cholloullint taka sat khepe ottok zaun nnou vorsam bondkhonn bhogchi poddli. Bondkhonnint tannem kantt, hegel, rosel, hoksoli hea vicharountanchea gronthanchem vachon kelem. Madam' kyurichoya choritracho tannem hidint onnkar kelo. Kaim temp tannem ut'tor prodexachea inttoromijiett borddacher toxench hindi somiticho somyozok mhonnunoi kam' kelem.

Montripod[बदल]

1946 vorsa to kangresi votin ut'tor prodex vidhanosobhecher venchun ailo. Pom. Govind vol'lobhopont ho somyukt prantacho mukhelomontri zatkuch tannem xastrik aplea montri monddllant gheun tache kodden pulis ani dollnnoullonn him khatim sompoilim. 1950 vorsa nehrun taka okhil bharti-i kangresicho mhaschivo kelo. Rajyosobheche venchnnukent venchun yetkuch nehruchea montrimonddollant tachi relve ani yeradari montri mhonnun nemnnuk zali. 1955 vorsa tannem tisrea vorgachea bhomvddekarankhatir khubxo souloti upolbdh korun dileo ani gonga nhomyecher vhodd pul bandlo. Ostont bongalant chit'toronzon karkhaneachi ubaronni keli. 1956 vorsa to relve montri astona dokxinn bhartantlea orialurak vhodd relve opghat zaun 144 lok mele. Hea opghatachi noitik zapsalodaroki montri hea natean ghetil'lean, fuddarak xisti khatir ani adrxoghalun divpa khatir tannem aplea montri podacho rajinamo dilo. 1957 vorsa to portun lok sobhcher venchun ailo ani taka porot kendri-i montri monddllant ghetlo. 1957 te 1964 meren tannem sonchar ani porivhon, ud'deg ani vepar, grih him khatim somrthoponnan samball'llim. Grihomontripodachea kallant ponzabi subheachi cholloull, dokxinnentoli hindi virodhi cholloull, zom'mu-kaxmirantolo dhormik tonnavo hea oddchonnink taka tondd divchem poddlem. Lanchluchopot ani bhroxttachar allbonda haddpa khatir tannem sonthanom' ayogachi nemnnuk keli. Tannem vixakhaptt'ttonnomak tarvambandonni karkhaneachi ubaronni keli. Roxia ani chekoslovakia hanchea adaran ovzodd obhiantriki nigmachi sthapnnuk keli ani challis porki-i somstham kodden vepari koblat keli. [3]

asamachi bhaxik dongol(1960-61), ponzabochi dhormik dongol ani masttor tarasingachi ponzabi subheachi cholloull he prodexik prosn tannem khub kuxllotayen ani kotthor bhumika gheun hatall'lle. Drovidd mun'netr svotontr droviddsthanache magnnek tannem nhoikar dilo ani 1963 vorsa bharti-i songhantlean bhair poddpi procharointronnek raxttrodrohi tharaun, toxem vidheyk somsdent som'mot korun ghetlem. Tech bhaxen kendri-i proxasonantole doptor dirongaicher koddok karvai keli. Zovahorolal nehrun proxasonachea xudhdikoronna khatir kamkaz yeuzonn om'mlant haddun choddaut sohkareank rajinameachem avahon kelem. Kamraz yeuzonnepromann xastri soit so montreamni rajiname dile. Xastrin kangres songhttonechea vaurak apnnak ompun dhetlem punn ponddit nehrun taka bin khateacho montri mhonnun ghetlo.

Prodhanomontri pod[बदल]

ponddit nehruchea morannauporant kangresiche somsdi-i sobhen 9 zun 1964 xastrichi prodhanomontri mhonnun ekmotan nivdd keli. Uprant rokhddench tannem ponzabocho protaposing koiram hacheuylean bhroxttacharachea aropanchi choukoxi korpi khatir das komixon niyukt kelem; bhroxttacharachea prokronnant bodnam' zal'le orisache viren mitr ani bizu pottnaik hankam rajiname divpak laile. Toxench 1965 vorsa kerllantolem osthir vatauronn polloun thoim raxttropoti razoutt haddli. Bhartachem xant'tai ani oliptotai hea tot'tvancher adarit porraxttrodhoronn fuddem chalu dourolem. Xrilonka, bhutan, netall hea xezari dexam kodde visvas nirmann korun tanche kodden ixttagot chodd ghott keli. Bharot- xrilonka hanchemodim koblat korun char lakh bharti-i tollillank xrilonkechem nagriktv melloun dilem. Toxench nehruchem ud'degik udrogotichem dhornnoi tannem fuddem chalu dourolem. Tachea zhuz kallant tamnni zontek sohkareachem avahon kelem.[4]

sialokott zom'mu, sialokott zom'mu, admopur, zodhpur hea ronnkxetrank tannem protyokx bhett dil'li ani ten'na chinan zhuzachi dhomki dili ten'na donuy aghaddoyacher zhujpak bharot toyar axil'leachi ghoxnna keli. Somyukt raxttr songhttonen zhuz sompoupachi magnni korina fuddem ekotrfi zhuz thamboun vattaghatti korpak toyari dakhoili.

Bharot-pak hatunt roxiache modhyosthin vattaghatti zaun nnou kolmi taxkond koblaticher oyubokhan ani xastrichi 10 zanevari 1966 disa nixanneo zaleo. Tech modheanoratik kallzacho atak yeun xastrik moronn ailem. Bharot-pak zhuza vellar raxttri-i osmitayechem ani konnkhor dhornnachem dorxon zogak zalem. Tachi ‘zoi zovan, zoi kisan’ hi ghoxnna uprant omor zali. Bharot sorkaran ‘bhartortn‘ ho purskar divn tacho mornna uprant bhouman kelo. Tomillonaddu rajeant toiche yadik somskrit videapitthachi(1991) sthapnnuk kelea.

Polleiat[बदल]

Lal_Bahadur_Shastri

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Lal_Bahadur_Shastri&oldid=199573" चे कडल्यान परतून मेळयलें