Oman

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Oman cho bavtto
Oman chem protik
Peace to the Sultan (نشيد السلام السلطاني)
Oman

Orobstanochea agney tonkavelo dex. Moskot ani oman hea namvan 1970 meren namvajil'lo. Kxetrofoll 2,12,400 chovo. Kimi. Loksonkhea 12,28,000 (1985). Hache ut'toreutten omanochem akhat,udentek ani dokxinnek orbim dorea, noirityek dokxinn yemen, ostontek saudi orebia ani vaivyek somyukt orob omir rajeam asat. Hormujhchea doreant axil'lo ruus-ol-zobol ho omanocho dongri vdipoklpi-i vatthar, kolba ani fuzaira hea somyukt orob omir rajeamni omanchea mukhel bhumyesaun vegllo kaddla. 1784 vorsa kolatchea khanakoddlean omanak mellil'lo mokran doreadegevelo gvador bondralagincho vatthar omanan 1958 vorsa pakistanak 30 lakh poudd gheun porthun dilo, zalear 1853 to omanakoddlean mellil'le dokxinn doreadegelagoche kuria-muria zumve brittnan 1967 vorsa omanak porthun dile. 1,600 kimi. Chi doreadeg axil'lea hea dexachi moskot hi rajdhani zaun asa.

Bhumyvrnnon[बदल]

Oxir doreadeg, tichefattolo porvotancho vatthar ani tachyaifattim potthari vatthar oxem sadaronnoponnan omanachem bhugolik svorup asa. Omanchea akhataveli ut'toreuttenochi doreadeg sumar 240 kimi. Lamb ani 20-60 kimi. Rund asa. Ho vatthar boroch pikall asa ani battina hea namvan vollkhupi hea vattharant khajrachem pik borem zata. Battinache dokxinneuttenochi doreadeg samkich oxir asa ani moskot xar heach vattharant asa.Doreadegek tenkun ol hazor hi sumar 480 kimi. Vaivy- agney porvotanchi voll patll'llea. Vaddi somail hea nhontchea degnnak lagun tiche udent hazor ani ostont hazor oxe don vantte zaleat. Zobol-ol-okhdor hem hangachem soglleant unch (3,107 mi.) dongratemok omanochi orbi doreaveli dhofarochi deg mat sumar 32 kimi. Rund ani pikall asa. He doreadegeche ut'torek zobol folik, komor, kara, somhan hea sarkeo 900-1, 200 mi. Unchayecheo porvotancheo volli asat. Hanchemodim dhofor namvacho potthari vatthar asa. Omanocho bhitrolo potthari vatthar samkoch usu poddil'lo asa ani to saudi orebiachea rob-ol-kholi hea vallvonttak melltta. Doreadego ani kaim pachve vatthar soddlear oman dex vallvonttacho, fatramni bhoril'lo ani suko asa.Nhomyoi sukun gel'lo astat. Tankam vaddi mhonnttat. Omanoche doxinneuttenoche zumve, kuria-muria hey oxech suke ani usu poddil'le asat.

Hovaman, vonspot ani monzat[बदल]

Samkench uxnn ani doreadegancher domott hovaman ,hi omanochi khaxeloponnam. Doreadegamlagim doreachem udok choddxem gorom' asta. Hangachem tapman nouhembor te march meren 16 °se te 21° se. Meren asta; tor gimadisamni tem 55° te 66°se. Meren voir pauta. Porvotanchea vattharantolem hovaman tea manan unnea tapmanak lagun borem asta. Udenteche doreandego ani porvotanchea unchelea vattharamnich poddtta. Chodd uxnnotai ani unno paus hankam lagun omanchea kaim bhitorleach vattharamni vallvonttamni vaddpi zhompam, tim-i samkinch unnea promannant asat. Dongri vattharamni samki unnim ranam asat. Thoim chito, horonn, sambor, khokodd, kolsunnem, soso hi monzat dixtti poddtta.

Itihas[बदल]

Omanoche doreadegevelean babilon poilinchea kallasaun yeradari zal'leache purave mellttat. Ut'toreuttenchean ayil'lea semettikamni omanant rabito korun axil'lea hemaittank thoimsaun dhamvddaun ghal'le.I.So. Po. 426 to omanocho kaim vatthar porxiyon samrajeo sot'tekhal axil'leachi nond asa, punn satvea xenkddeameren.Omanan islam' dhorm' apnnauche poilincho itihas spoxtt zaina. Oman islam' dhormak apnnailea uprant mullcho vonxbhed chaluch urlo. Ut'toreuttenchean ayil'le te hinvi ani hangache mull lok ghafiri oxem mantat. Islam' dhormantlea futtafutti uprant atthvea xenkddeant obdol'la ibah (699-?) hannem omanant ibadi-i (obadi-i) ponthachi thapnnuk keli. Hea lokamni 751 to zulond bin mosud haka omanocho poilo inam' mhonn venchlo. Tachea uprant neman 751 to zulond bin mosud haka omanocho poilo inam' mhonn venchlo. Tachea uprant neman imamachi venchnnuk zatali, punn 1951 to zulond bin mosud haka omanocho poilo inam' mhunn venchlo. Tachea uprant neman imamachi venchnnuk zatali, punn 1154 to bonu nobhon hannem aplea vonxachi thapnnuk keli. 1429 saun nobhni razamvangodda lokamni venchil'lea imamanchoi karbhar chalu zalo. 9 vea xenkddeasaun omanoche sombond udent afrikentlea vattharankodden aile. Mozhambikolagchea kaim vattharacher tanchi sot'ta choltali.

1508 to portugezamni omanchea doreadegele vatthar ani udent afrikentlea vattharacher sot'ta gazounk survat keli. Sumar 150 vorsa hi vatthar tanchekodden urlo. 1613 to omanantlea nasir bin murxid hea imaman apli sot'ta ghottmutt korun yarubi vonxachi thapnnuk keli. Tacho bhurgo bin soif hannem oman ani udent afrikentlean purtugezank dhamvddaun ghale ani omanachem samrajy vaddoilem. 1708 to imamak fattboll divpi hinvi ani ghafiri hanchemozogotim zhuz pettlem. Imaman rannacho palou ghetlo. 1737 to irannchea nadiroxohan omanacher ghori ghali. 1741 to ghafirinche fattboll axil'lea inam' ohmod bin soid hannem iranneank dhamvddaun soiyod (soid) ghoranneachi thapnnuk keli. Brittnan omanakodden 1798 to koblat korun xant'tayeche sombond zoddle. 1820 to omanachem samrajy bollixtt zalem.1832 to sultanan apli rajdhali zhanjhibar hanga haddli. Tachea mornna uprant 1856 to tachea bhurgeamni oman ani zhanjhibar vanttu gheun svotontr rajeam toyar keli. Omanacho sultan dubllo zal'lean brittnan 1856 to omanak bhartavangodda aple sot'tekhala ghetle.1913 to thollavea lokamni bondd korun novea imamak venchlo, punn tacho 1920 to khun zalo.Soiyyod toimur hea sultanan fuddlea imamakodden bore sombond rakhle. 1954 imaman vegllem rajy toyar korpacho yotn kelo. Punn sultanan brittixanchea palvan tacher zoit melloilem. 1956 to somyukt raxttramni rotharavo gheun omanak svotontrai divpachi magnni keli. Brittnan ti manun ghetli. Sultan soid bin timur hachea rajkarobharak vajeun tacho cholo kabus bin soid bin timur hachea rajkarobharak vajeun tacho cholo kabus bin soid hannem 24 zuloi 1970 disa rogtohin kranti korun omanocher sot'ta melloili. Dhofar vattharant 1971-72 to sultanaadd bonddache yotn zale, hea bonddachea fudda-yank horoumn bondd chepun uddoilem. Aizomeren hangacho sultan kabus bin soid hoch asa.

Rajyoveustha[बदल]

Omanant puraiponnan ekadhikaroxai cholta ani hea dexak oupcharik somvidhan na. Sultan aplea hukumonameavorovim vidhimonddoll tharaita. Dexacho pontprodhan,raxttradhyokx, porraxttr montri, rakhnnemontri ani rakhnne dollancho soglleant voilea pamvddeavelo mukheli sultan axa. Thollavem proxason 40 prantantlean (vilayet) cholta. Hancher niyontronn douropakhatir sultan rajyopalachi nemnnuk korta. Somsod ani her lokxai rajeamni sampddopi rajyokarobharachi veustha hea dexant na.

Orthik sthiti[बदल]

Samkem uxnn hovaman, unno paus hea gozalink lagun oman xetoudd ani udhyeganchea mollar poilimsaun fattim poddla. Chanchegiri, nustemari, moteam ani khazur hea gozalink lagun ho vatthar poilim namvajil'lo axil'lo. Battina hanga khajrachem pik borench yeta. 1964 to pettroliyom' sampoddlea uprant omanak mhotv ailem. Pettdoroliyomchea utpadonacher hangachi orthoveustha adarlea. Samkeach unnea vattharamni gomv, barli, jvari, us,utpadonacher hangachi orthoveustha adarlea. Samkeach unnea vattharamni gomv, barli, jvari, us,tombakhu, kellim, ambe, elivh, bodam', okrodd, nal'l hanchem pik yeta. Ranam samkinch unnim asat ani thoim hingasarokem pik sapddotta. Nustemari ani doreantlean moteam kaddpachea dhondheak hanga mhotv asa. On'nachea choddxa vostunchi omanak ait korchi poddtta. Nireat choddxi pakistan, bharot, irak, inglondd hea dexankodden zata. Omanant unttank pospacho dhondo boroch udrogotik paula. Halimhalinch torantoranche karkhane ugddun utpadon korop chalu zalam.

Rial omani hem hangachem cholni nannem zaun asa.

Yeradari ani soncharonn[बदल]

Omanant relve marg ani udkantole marg nat. Dexantlea bondrancho upeg choddso pettroliyomochi nireat korpakhatir zata.Rosteanchem promannoi chodd na punn dexantoli mukhel xaram rosteanchea adaran ekamekank zoddleant.Hanga raxttri-i viman kompni-i na.Hanga raxttri-i hovai margacher niyontronn dourota. Sib ho moskot xaralagim axil'lo vimanotoll hangacho mukhel antororaxttri-i vimanotoll zaun asa.

Hea dexant ekoi disallem na. Don satollim, ek orbi ani dusrem inglix bhaxentlean ujvaddak yetat. Reddio ani rongit durchitrovannichi mat hanga borepoikim veustha asa.

Lok ani somazojinn[बदल]

Hinvi ani ghafiri hea don pongddanche lok hanga asat. Choddxe lok ibadi-i ponthi sun'ni islami asat. Doreadegamvelea xaramni bharti-i, boluchi, nigrounxi-i lok sampddottat; zalear dongri vattharamni bhartantlea todda zomatisarkeo kaim zomati rautat. Moskot ani her vhoddia xaramni boretorechim ghoram asat, zalear gamvgi-ya vattharamni lok choddxe tombu ani khopttamni rautat. Sadaronnoponnan orbi monxasaroki hangachea lokanchi jinn asli, tori somskritai bharti-i ani iranni somskritayek chodd laginchi asa. Soro pivp na, bhouxik zageancher tombakhu oddop na, ang dhappi mustaiki ani bailankhatir burkho,osleo chaliriti ozun hanga asat. Halichea lokanchim pornim motam bodluk ostontekoddlea osleo chaliriti ozun hanga asat. Halichea lokanchim pornim motam bodluk ostontekoddlea lokancheo chaliriti somzun gheun tebhxen raupacho thoddo bhon yotn chol'la.

Xikxonn[बदल]

Omanant raxttri-i sakxorotechem promann 20% asa. Hanga ozunomeren sktichem ani fukott xikxonn gheupachi tojviz na. So vorsam mullavem, tache uprant tin vorsam madhyomik ani 3 vorsam uchch madhyomik oxem bara vorsanche xikxonn hanga asa. Sopttembor te me meren xikxinnik vors asta. Xikxonnachem madhyom' orbi aslem tori madhyomik paunddeacher inglixintleanoi xikxonn ditat. Xikxonn montraloyachea hatakhala xikxonn podhdotichem niyontronn asta. Hanga unchelea pamvddeavelem xikxonn divpi somstha nat. Uchelea pamvddeavelem xikxonn gheupakhatir hangachea lokank dus-ya dexamni vochchem poddtta. Hangache borech vidhearthi britton. Omerikechim somyukt somsthanam,siria, kuvet hanga xikxonn gheupapasot vochun rauleat.

Bhaxa ani sahity[बदल]

Hangachea lokanche soglle veuhar orbi bhaxentlean zatat. Thollavem namv gheupasarokem sahity hanga na. Her okhstanantlea dexantolem orbi bhaxentolem sahitoi hangachea lokank vachddakhatir melltta.

Mhotvachim thollam[बदल]

Moskot hem rajdhanichem xar soddit zalear hanga khasa mhotvachim thollam nat.Dexachem kxetrofolloi unnem asa ani rajdhanichem xar choddxeo soglleo gozali bhagounk xokta.

Polleiat[बदल]

Oman

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Oman&oldid=199784" चे कडल्यान परतून मेळयलें