"Purtugezachi Goencher jikh" च्या आवृत्तींत अंतर

विकिपीडिया कडल्यान
Content deleted Content added
No edit summary
No edit summary
1 वळ : 1 वळ :
[https://commons.wikimedia.org/wiki/File:AMH-6577-KB_Bird%27s_eye_view_of_the_city_of_Goa.jpg#/media/File:AMH-6577-KB_Bird%27s_eye_view_of_the_city_of_Goa.jpg]
[https://commons.wikimedia.org/wiki/File:AMH-6577-KB_Bird%27s_eye_view_of_the_city_of_Goa.jpg#/media/File:AMH-6577-KB_Bird%27s_eye_view_of_the_city_of_Goa.jpg]

{{Infobox military conflict||conflict=The Conquest of Goa|image=[[File:AMH-6577-KB Bird's eye view of the city of Goa.jpg|300px]]|caption=Map of Goa, in Linschoten's ''Itineraries'', ca. 1590|date=November 25, 1510<ref name="Bouchon2014"/>|place=[[Old Goa|Goa]], [[India]]|result=[[Portugal|Portuguese]] victory <br> Conquest of [[Old Goa|Goa]] by the Portuguese|combatant1={{flagicon|Portugal|1495}} [[Portuguese Empire]]|combatant2=[[Adil Shahi dynasty|Bijapur Sultanate]]|commander1=[[Afonso de Albuquerque]]<br>[[Timoji]]|commander2=[[Ismail Adil Shah]]<br>Pulad Khan|strength1='''First attack:'''<br>1600 Portuguese<ref name="Gaspar Correia 1563 p.146">Gaspar Correia (1558–1563) ''Lendas da Índia'', 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.146.</ref><br>220 Malabarese<ref name="Gaspar Correia 1563 p.146">Gaspar Correia (1558–1563) ''Lendas da Índia'', 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.146.</ref><br>3000 combatant slaves<ref name="Gaspar Correia 1563 p.146">Gaspar Correia (1558–1563) ''Lendas da Índia'', 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.146.</ref><br>23 ships<br>2000 men of Timoji<br>'''Second attack'''<br>1680 Portuguese<br>34 ships<ref name="Matthew">''History of the Portuguese navigation in India, 1497–1600'' by K. M. Mathew p.191 [https://books.google.com/books?id=Kl3IR3RJTIEC&pg=PA191]</ref>|strength2='''First attack:'''<br>over 40,000 men<ref name="Bouchon2014">Geneviève Bouchon, (2014) [https://books.google.pt/books?id=2lSlAwAAQBAJ&dq=genevieve+bouchon+albuquerque&hl=pt-PT&sa=X&ved=0ahUKEwjBlrnyjNnSAhWDOxoKHb0aDc0Q6AEIGTAA ''Albuquerque: Le Lion des Mers d'Asie], Paris, Éditions Desjonquères, p. 168</ref><br><br><br><br><br>'''Second attack'''<br>8–10,000 men<br> 200 cannon<ref>According to the account of Piero Strozzi, a Florentine knight serving under the Portuguese, in Sanceau, 1936 pg. 193</ref>|casualties1='''First attack'''<br>200 Portuguese dead<ref>Gaspar Correia (1558–1563) Lendas da Índia, 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.94.</ref><br>'''Second attack'''<br>50 dead<br>300 wounded|casualties2='''First attack'''<br> Unknown<br>'''Second attack'''<br>over 6,800 dead}}Jen’na Afonso de Albuquerque hea Purtugez Bharotachea Rajiopalan 1510 vorsa xaracho tabo ghetlo ten’na '''Purtugezachi Goencher jikh zali. Jen’na taka tabo ghevpak sanglolem '''ten’na Albuquerqueachea vollerint Goem naslem: taka fokot Hormuz, Aden ani Malacca tabo ghevpak Razan formailolem. <ref name="Mendonça">''Conversions and citizenry: Goa under Portugal, 1510–1610'' Délio de Mendonça pg. 82''ff'' [https://books.google.com/books?id=Mh3kKf0VSfQC&pg=PA82]</ref>
{{Infobox military conflict||conflict=The Conquest of Goa|image=[[File:AMH-6577-KB Bird's eye view of the city of Goa.jpg|300px]]|caption=Map of Goa, in Linschoten's ''Itineraries'', ca. 1590|date=November 25, 1510<ref name="Bouchon2014"/>|place=[[Old Goa|Goa]], [[India]]|result=[[Portugal|Portuguese]] victory <br> Conquest of [[Old Goa|Goa]] by the Portuguese|combatant1={{flagicon|Portugal|1495}} [[Portuguese Empire]]|combatant2=[[Adil Shahi dynasty|Bijapur Sultanate]]|commander1=[[Afonso de Albuquerque]]<br>[[Timoji]]|commander2=[[Ismail Adil Shah]]<br>Pulad Khan|strength1='''First attack:'''<br>1600 Portuguese<ref name="Gaspar Correia 1563 p.146">Gaspar Correia (1558–1563) ''Lendas da Índia'', 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.146.</ref><br>220 Malabarese<ref name="Gaspar Correia 1563 p.146">Gaspar Correia (1558–1563) ''Lendas da Índia'', 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.146.</ref><br>3000 combatant slaves<ref name="Gaspar Correia 1563 p.146">Gaspar Correia (1558–1563) ''Lendas da Índia'', 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.146.</ref><br>23 ships<br>2000 men of Timoji<br>'''Second attack'''<br>1680 Portuguese<br>34 ships<ref name="Matthew">''History of the Portuguese navigation in India, 1497–1600'' by K. M. Mathew p.191 [https://books.google.com/books?id=Kl3IR3RJTIEC&pg=PA191]</ref>|strength2='''First attack:'''<br>over 40,000 men<ref name="Bouchon2014">Geneviève Bouchon, (2014) [https://books.google.pt/books?id=2lSlAwAAQBAJ&dq=genevieve+bouchon+albuquerque&hl=pt-PT&sa=X&ved=0ahUKEwjBlrnyjNnSAhWDOxoKHb0aDc0Q6AEIGTAA ''Albuquerque: Le Lion des Mers d'Asie], Paris, Éditions Desjonquères, p. 168</ref><br><br><br><br><br>'''Second attack'''<br>8–10,000 men<br> 200 cannon<ref>According to the account of Piero Strozzi, a Florentine knight serving under the Portuguese, in Sanceau, 1936 pg. 193</ref>|casualties1='''First attack'''<br>200 Portuguese dead<ref>Gaspar Correia (1558–1563) Lendas da Índia, 1864 edition, Academia Real das Sciencias de Lisboa, book II p.94.</ref><br>'''Second attack'''<br>50 dead<br>300 wounded|casualties2='''First attack'''<br> Unknown<br>'''Second attack'''<br>over 6,800 dead}}Jen’na Afonso de Albuquerque hea Purtugez Bharotachea Rajiopalan 1510 vorsa xaracho tabo ghetlo ten’na '''Purtugezachi Goencher jikh zali. Jen’na taka tabo ghevpak sanglolem '''ten’na Albuquerqueachea vollerint Goem naslem: taka fokot Hormuz, Aden ani Malacca tabo ghevpak Razan formailolem. <ref name="Mendonça">''Conversions and citizenry: Goa under Portugal, 1510–1610'' Délio de Mendonça pg. 82''ff'' [https://books.google.com/books?id=Mh3kKf0VSfQC&pg=PA82]</ref>



15:45, 11 डिसेंबर 2018 मेरेन पुनर्नियाळ

[2]

सांचो:Infobox military conflictJen’na Afonso de Albuquerque hea Purtugez Bharotachea Rajiopalan 1510 vorsa xaracho tabo ghetlo ten’na Purtugezachi Goencher jikh zali. Jen’na taka tabo ghevpak sanglolem ten’na Albuquerqueachea vollerint Goem naslem: taka fokot Hormuz, Aden ani Malacca tabo ghevpak Razan formailolem. [1]

Fattbhuim

Novembr 4, 1509, Dom Francisco de Almeida uprant Afonso de Albuquerque Bharotachea Purtugez rajiacho Rajiopal zalo zantunt Purtugalacho unchlo odhikari Dom Fernando Coutinho hachem Bharotant pavop zalem zaka Albuquerqueachem pod svikarop riti pormonnem zavpak Raza Manuelan patthoilolo.[7] Almeida bhaxen nasun, Purtugezanchean ek chodd kriaxil vavr korunk zata Albuquerqueak zanniv zali ki Musolmanachem Bharoti doriachea veparantlem vhoddponn tin mhotvache zage-– Aden, Hormuz ani Malacca hancho tabo ghevn toddunk zatalem. Albuquerqueak oxeim disun ailem ki hea zageancher vavr korpak sthapnni gorjechi jea vorvim Purtugezanchean hem raj nitt niontronn korunk zatalem ani nhoi tatpurtem zoxe porim Cochin ani Cannanore hanga tanche sombondi raj kortale .[2]

Purtugezanchi toiari

Calicutant ek opesachem akromonn 1509 zalea uprant, Albuquerque apli fouz Cochinant porot bhorti korun mozbut kortalo ani ek zhuzachi mohim manddttalo jea vorvim Tambddea Doriantlean Suezak akromonn korunk zoim Bharotant Purtugezancher zhuzunk Mamluk toiari kortale; oxem to somzotalo. Purtugez unchlo odhikari Dom Fernando Coutinho haka Calicutak jivexim marlolo ani kottorponni Albuquerqueak purea ovirodhi adexant Purtugezachea Bharoti foujent Purtugezache foujent 23 botti, 1200 Purtugez soinik, 400 Purtugez tarvotti, 220 Malbari mozot korpi Cochinantle ani 3000 “ zhogoddpi gulam" (escravos de peleja) asle.[2] Zhuzachi mohim Tambddea doreantlean Janer 1510 vorsachea uxirachea zali, ani Fevrerache 6ver Cannannore bott nangraili ani 13ver Mount of Eli ti dispant aili..[3]

Mount of Eli hangasor, Albuquerquean aplea kopitank aplea Flor de la Mar botticher apoile zoim tannem Zhuzache mohimecho hetu sanglo. Tache kodden Hormuzacher zoit vhorunk Raza Manuel I cho hukum aslo, punn tannem Mamluk-ank Sueza kodden ektthaim zalole pollovn, tannem aplo aplea survatechea karvaiecho vichar bodol’lo ani te toiar zavche adinch tancho nas korunk ievjilem.[4]

Tea uprant, zhuzachi mohim aplem kario korpak lagli ani Honavor xarant nangrop kelem zoim Albuquerqueak ek Purtugezache vollkhicho bollixtt Malabari khasgi monis, Timoji (Thimayya) bhettlo. Tambdde Doria kodden vochop chodd dhokeachem astolem mhonn Timojin Albuquerqueak davo kelo kiteak Goem lagsor Mamluk zhuzache mhoimechem Diuachea zhuzantlem urlolem distalem je portun ektthaim zavop ani noveo botti manddop kortale.Punn xar unnem surokxit aslem kiteak Bijapurchea Sultan Yusuf Aldil Shahchem tea vellar moronn zalolem ani tacho herder Ismail Adil Shah lhan ani onnubhovi naslo.Goenchea Hinduanchi naposonti zannovlea uprant ji 1496 vorsa Musolmanachea rajkorpea kodden harovn zavnk pavloli. Timojin Albuquerqueak xaracho tabo ghenvk apleak palov di mhonn magnnem kelem.[6]Timojichem tea vellacho prostav nhoich iogaiogacho aslo, kiteak albuquerqueak adim fuddench Cochinant Timojiche dut mell’llole zannim sonket zageank bhettunk sanglolem[[5]

Kopitam sangata ektthaim zavn, zor tannim Goeank akromon kelear tem chodd mhotvachem astolem mhonn Albuquerquean pottovn dilem.[6]

Goenchi poili jikh

Afonso de Albuquerque

Fevrer 16, Purtugez armar Mandovi nhoichea khol udkantlean pas zali. Timojiche 2000 monxancho palov asun, Purtugezachi fouz zacho fuddari Dom António de Noronha aslo tannim Ponnjechea kottacher akromonn kelem, zaka portipall eka Turki duddvank sonvkololean Yusuf Gurgij hannem kelo zachi fouz 400 monxanchi asli. Yusuf ghaiall zavn xarant portolo ani Purtugezamni kott jikhlo zantunt tankam sabar tofkhaneacheo vostuncho aspav mell’llo. Albuquerque zaitea dutank Ponnje mell’lo je Goenche mhotvache monis asle ani tannem zor te Musolmanank mozot korpachem soddun dilear dhormik meklli toxench unnem kor bhasailem. Tea uprant tannim puro palov Purtugezak dilo ani Albuquerquean odhikrutponnim Goeam Fevrerache 17ver, 1510, koslich addkhol nastana rabito kelo..[7]

Xarant, Purtugezank 100 odik ghodde sampoddle je Bijapur raj choloitoleanche asle, 25 hoti ani ordeokhutteo noveo botti je Timojin mhaiti diloleachi dusmanachea toiare vixim puxtti ditale. Tachea. mozotik, taka Goencho tanadar mor (mukhel kor ektthavpi ani thollavi lokancho protinidhi) nemlo..[8]

Albuquerque-an xarak tras dina zavnk ani tachea ravoeleank dukhoina zavnk, na zalear mornnachi xikxa favo zatoli, mhonn portun sangnnem kelem.

Bijapurchea Sultana kodden suddachi opeka korun, Albuquerque xarachi surokxa rakhpak manddavoll korunk laglo.Xaracheo vonntti durust keleo, khonddok vistarit kele ani tantunt udok bhorlem ani hatiaram dovorpak santthe rochle ani purvonnichi manddavoll ankhli. Botti toiar korpacheo asleo ani Purtugezanchea sevent tankam vhorpacheo asleo ani panch utholl zunveanche zage– Banastarim, Naroá, Agaçaim, Passo Seco ani Daugim – hanga savn Purtugez ani Malabar fouje vorvim zhuzle zaka sabar tofkhaneacho palov aslo..[9]

Teach vellar, Albuquerquean Luiz do Salvador hea motthvaxeak xezarchea Hindu Vijayanagara Somrajachea bhorvonso dovrun Bijapurchea virodh ek surokxit ixttagot zatoli mhonn adinch dutaloient patthoilo..[10]

Adil Shah-cho protihol’lo

Albuquerqueak khobor nastana, Adil Shah hannem Vijaynograchea Somrajachea kodden ek tatpurti zhuza bondi korunk somjikai keloli ani tachean zaitem zhuzachem boll dusre kodden vhorun opekxa poros xaracho tabo ghevnk zatalo. Hea khatir, tannem ek Turki senapoti Pulad Khan, hachea sangata 40,000 fouz patthoili zantunt onnbhovi Persi ani Turki duddvank sonvkololeancho somavex aslo zannim Timojache fouje voir mukhel zageacher zoit vhelem. Ismail Adil Shah hannem uprant ek rajexaicho tombu Banastari sthaplo, ani pavsalleachi vatt polloili jea vorvim Pulad Khanak hukum divche adim zomnicher hol’lo korun Purtugezank panzreant ghalunk.

Purtugez desghatki João Machado vorvim, Albuquerque-ak hea ievzonnechi mhaiti divpant aili,[17] zo atam ek protixttit kopit Adil Khanache sevent aslo, zorui to Kristanv ravlo. Her desvaseank tannim xoronn korunk vo pollun vochunk taka pottovpak sanglolem. Aplea rakhonn korpachea bollacher visvas dhorun tannem Machadocho prostav nakarlo.[18] Ismael Musolmanachea xarantlea somporkant asa zo taka Purtugezanche ankdde ani tanche halchali sangtalo, oxem Machadon Albuquerqueak sanglem.[11]

Pavsallo ievun Purtugezanchi poristhiti gombhir zavnk pavli. Uxnnotechea hovamanan zaitech Purtugezanche jiv gele, jevnnacho ibadd zalo ani Musolmanache foujek tondd divnk Purtugez fouz khup oskot zali.Hea karonnan, Pulad Khanan ek vhoddlem zhuz Banastarichea ugtea zageacher suktechea vellar eka vhodd moddachea kallar Maiache 11ver kelem, ani lhan sonkent aslolea Purtugezanche fouje voir zoit vhelem..Surokxa konsollea uprant, ek Musolman bondd Goenchea pois ganvanmni zalo zantunt Purtugez aplea Hindu bhavanchea ixttagotint xarantlea vonnttint bhitor ravle punn zaitech tofkhane tannim nhoichea degencher sanddle.[12]

Dusrea disa, Pulad Khanan xaracher ek zhuz korunk hukum dilo punn to portupant ailo.Atam Albuquerqueak Luiza motthvaxea koddlean Bijapur ani Vijaynograchi tatpurti zhuza bondi kollun aili ani tannem Maiacho nimanno vantto fattim sorpachi toiari korun sarlo. Albuquerque xarak uzo lavpak toiar naslo zacho orth magar ghevop zatolem aslem.Hachea bodlak tannem ek boroch mosalo ani tambem rosteancher uddovnk dusmanachea foujek huxir korunk hukum dilo. Soddun veche poilim, tannem Timoji ani tachea pon’nas monxam udexim kottant ravp Musolmanachi kot’tol keli ani sabar Adilachea ostoreanchea salant ravpi ostoreank aplea bottir vhele zankam uprant Ranni Mariachea kebinant ravpak bhettovpant ailim. Maiache 31ver uzvaddchea adim, urlole 500 Purtugezi dusmanachea ujeantlean utorle jea vorvim vonntticho bhong korpacho dusmanacho ogrim fattim ghevpant ailolea Purtugez soinik aile. [21] Ismailan dobajean trompettichea avazan xaracho portun tabo ghetlo..[13]

Nhoint raterant poddlo

Raibondra savn Mandovi nhoim

Junhache 1ler, Goenchea nhoint savn Mandovi nhoichea tondda lagim botti geleo, kiteak pavsalleachea vadollak lagun tankam doreant vochunk ghoddunk na. Zhuzachi mohim tancheach botti vorvim raterak sampoddloli ani uprantlea tin mhoineank tankam chodd khor jevnnachi purvonn korpak poddli ki tankam hundir ani chambddem randchem poddlem, ek eksarke bombachem poddop ani vaitt hovaman jem zhuzachea mohimek moddun uddovpachi dhomki divnk lagli.

Nhoinche udok rebott aslem, jea vorvim nustem dhorpak avghodd zalem ani pivonk zaina toslem udok aslem zorui bollachea pavsan thoddi udkachi purvonn korunk zatali.Purtugezank eksarkea tofkhaneantlea bomb poddpant koxtt zale ki tankam boreach vellant botti halovpak poddleo ani tantuntlean bhair poddpachem tallunk poddlem. Aplo dharu gullo samballunk tannim portipall korpachem tall’llem.[23] João de Barroschea pormonnem: "ek bhuk ani tan eka ordhan tor zhuz, viz ani hinvalleachem vadoll dusre vatten sadhea monxak itlem dhorun poddlolem ki tankam nirxennek pavoilem ".[14]

Zaiteamni dusrea vordhan uddi marli ani pokxteag kelo ani dusmanak armaracho unnav asa to kolloilo.[25] Adil Shah haka khoinchea vogtar Vijaynogra kodden portun zhuzache poristithichi bhirant poddli ani Purtugezam sangata tatpurti zhuzabondi korunk itsa dakhoili.Ek xanticho prostavn ghevun tannem eka dutak patthoilo ani lagxilea Cintacgora ganvam koddlean Albuquerqueak ek jevnnacho ani soreacho bhorpur santtho melloilo punn tannem Ismailcho prostav nakarlo.

Rajiopal dor bottintlean vetalo, jea vorvim soglleancho atmvisvas vaddttalo ani eke torechi xist rigtali.punn tacho kopitaxim sombond tachea famad putonneak Dom António de Noronha lagun,, bigoddttalo zo eka avchit ghurie udexim zomnir somplo. Ek sombondachi ghoddnni zali, jen’na ek fidalgo fidalgo Rui Dias rajiopalachi hukum nakartalo ani aplea bottintlean bhair sorun Timoja tabeant ghetlolea bailank mellunk vetalo ani rajiopalan taka eka aplea kebinant talem marun bond kelolo. Oslea ugtea nakarpak lagun, Albuquerquean taka gollar marpachi hukum dili. Tachea golleant fas asun, Purtugez fidalgo je armarant asle tannim bondd kelem zannim tachem gollar marop nakarunk na punn hem tannim taka gollar marop ani nhoi gomtti katrop eka kulliechea monxak sobona mhonnun kelem.[26] Albuquerque ochol ravlo. Diasak gollar marlo ani sabar bondd korpi kopitank zorui fokot thodde dis, ottok keli..[15]

Modlo kall

Angediva Zunvo

Agost 15, armar xevttim Mandovi nhointlean Cannanore vochunk bhair sorli ani dusrea disa Angediva Zunvear udok haddunk geli, Thoim tankam Diogo Mendes de Vasconcelos bhettlo zo eka zhuza mohimechem 4 bottinchem ani 300 monxanchem fuddarponn kortalo zankam Raza Manuel I hannim Malacca kodde nitt vepar korunk patthoilolo. Hacho oso somzut dhorlolo ki Diogo Lopes de Sequeira adlea vorsa xarant vepar ughoddpant iesvont zalolo.Purtugez Bharotant foujecho voddil zalolean Albuquerque to toso naslo mhonn zanna aslo ani tannem onmonponni Vasconcelos Goem jikhpant apnnank mozot korunk sanglem.[16]

Honavar pas zatana, Albuquerqueak Timoja udexim ani taka khobri divpeam koddlean kollun ailem ki Timoja Goem soddun Vijaynogra virudh zhogoddpak Balagate gelo ani ek sorkara add utthav zalolo zantunt fattim urlolea zaiteach poltonnechea odhikareank marpant aile..

Cannanoreacho Purtugez kott

Cannanoreak tannim 12 botti nitoll korun durust keleo ani tankam 12 bottinchea polttonnen Duarte de Lemosachea jeo Socotra dor vorsachea Purtugalachea bottimni ietaleo tannim sangat kelo zachem fuddariponn Gonçalo de Sequeira kortalo zaka Lemosachem fuddariponn soddunk ani tacheo botti rajiopalak porteo korunk hukum aslo. Purtugezam lagim atam 1,680 monis ani 34 botti asleo zantunt naus, caravels ani galleys hancho aspav aslo– zorui Gonçalo de Sequeira bottim sangata miriamchem bottint choddovp pollovnk ani Duarte de Lemos sangatak Purtugalak portovnk fattim ravlo.[17]

Cochin

Goem soddchea adim, Albuquerque haka Cochinchea Razan, zo ek visvaxi Purtugezancho sombondi aslo taka xadur kelo, ek chalu aslolea kijila vixim jem tachea ani tachea bapulbhava modem aslem ani zachea khatir mozot tachi magloli. Vorsavollichi purvonn miriamchi Purtugalak vhorpachi Cochinchea Razacher ovlumbun asli ani Albuquerque rokhddoch tache mozotik dhanvlo. Eka suddsuddit bollacho dekhavo korun zhogoddpi kunvrak vonvasak pattoilo ani Cochincho raza surokxit zalo.[18]

Honavar

Honavarak Purtugez anik ek pavtti Timojichea foujent misoll zale zannim Albuquerqueak kolloilem ki Ismaelan ek borich poltonn fattlean dovorloli sumar 8,000–10,000 "pakle" (Persian ani Turki duddvam sonkol’lole)zaka thollavea paimdollacho palov aslo. Timojiche 4,000 monis ani 60 dusreacher laddpi aple khaxeache asle, ani Honavarachea Razan zomnintlean 15,000 monxank patthovnk asvason dilolem..

Goenchi dusri jikh

Novembr 24, Purtugez porot Mandovi nhointlean bottin gele ani Raibondra nangravn zoim tannim kaim monxank Dom Joao de Lima hachea fuddarponna khal xarachi rakhonn pollovpak dovorle. Albuquerque ek porixod apoili zantunt tannem tin toramni xarak akromonn korunk apleo ievzonneo sangleo ani aplem boll tea pormonnem vanttlem, ek poltonn aplea fuddarponna khal, ji xarantle rakhnnek ostomptentlea fuddo kortoli zoim botti nangrailoleo asleo; her don Vasoncelos ani Manuel de Lacerdan fuddariponna khal je xarachea nhoinchea darvonttea ut’tore vatten akromonn kortole zoim dusmanachem boll kendrit aslolem opekxit aslem..[19]

Fantear Novembr 25, St Catherineachea disa thoim pavle ani Purtugez botti poileo nhoichea fuddeacher boll ghalunk lagle jea vorvim dusmanacheo botti thoincheo kaddunk pavtole.Ek pavtti toddik pavtoch, chodd armar aslolem Purtugez paimdol,aplea tikheache fidalganchea polttonni Vasconcelos ani Lacerda hannim bhailea surokxonnacher akromonn kelemi ani rakhonn korpeank pollapoll kaddunk laile. Purtugezami aplea dhatuchea tonkamni darvontte bond korpachem addailem ani hea vorvim pollttolea dusmana modim xarachea mozbut bhagant bhitor sorle. Hea survatechem iesa uprant gondoll zavnk pavlo kiteak donui Purtugez ani akromonn korpi donui vattechea vonnttim modem ekach vellar darvontto ughoddunk ani bond korunk lagle. Ek omuk Fradique Fernandes vonntti velean eka bhalea vorvim mozot ghevn choddunk pavlo ani Portugal! Portugal! Vitória! Santa Catarina! oxem arddun, akromonn kortoleank gondolant ghalun aplo bavtto uboilo. Nimannea akromonnachea proiotnan, thodde akromonn korpi Adil Shahchea mohola kodde zomle punn tankaim Putugezanchea dusrea akromonnan jem Vasconcelos hannem choloilolem trompettanchea avazant tannim tancheo tisteo kelo..[20]

Panch voranchea zhogddean, akromonn korpi ek nischit harovlole asle, ani te rosteantlean pollapoll kaddttale xara poros pois zaiteach nagrikam sangata- hea zhuzant zantuntle thodde oxir pul huptana buddunk pavle zo khonddokache voir aslo vo tankam Goenchea Hindumni fattlean lagun dhanvddaile..

Albuquerque, itlea modekat, khaxa hea xarantlea akromonnant bhag ghevnk xokonk na kiteak xarantli ostomtechi rakhonn opekxa poros chodd bollixtt asli.Timojinui kaim korunk na kiteak to uxiram pavlo. Rajiopalan urlolo dis xarantle zage kaddpant sarlo ani soinikank tem kam korpak char dis dile. Bottinchem nagrop, gudanv ani darugullo Rajiak porto divpant ailo ani Hinduanchi malmot’tek kaim korunk dinvk na. Musolman zannim pollapoll kaddunk nasli tankam rajiopalachea hukuman jivexim marpant aile kiteak te Bijapurchea soina borabor misoll asle dekhun-zorui tannim Albuquerqueache udar otti manun Mhamari tallunk, tancheo kuddi nhoichea “ palink khavpak” nhoint uddoileo.

Purtugezank 50 mornna ani 300 ghaiall hea akromonant sonschem poddlem – chodd korun bannank lagun-ani Albuquerquean odmas kelo sumar 800 "Turki" ani 6,000 voir "moors" nagrikam modem ani zhuzpeam modem kabar zavnk pavle.[21]

Goenchi rakhonn

Thollavo paim doll soinik Goencho ek lamb bann ghevn, Códice Casanatense hantunt dista 

Atam xar Purtugezanchea hatant ghott asun, Dezembr 1, 1510 Albuquerque-an karbhar hatant ghetlo ani surokxechi manddavoll keli. Adlem mohol Evropi modin porot bandlem, zachi dekhrekh bandavollxastri Thomaz Fernandez, hannem keli zaka 20 Purtugez gonvddeanchi ani zaitea farik kelolea vavraddeancho hatbhar aslo.[34] Tantunt 400 Purtugez soinikanchi poltonn asli ani ek gott 80 arohit monxancho je parrekar mhonn seva kortale ani xarachea darvontteachi rakhonn kortale zachem fuddariponn Goenchea Rodrigo Rabelo hannem kopitponn choloilolem zaka ek angrokxok , 20 halberdiers hancho aslo. Francisco Pantoja haka alcaide-mor (mukhel nitidar) xaracho nemlo Ek nhoicho parrekar don unch botti asun rochlo, ek galley, ek galleot ani don brigantines..[22]

Timoji haka aplo ud’do tanadar-mor porot mell’llo punn tachi khalchi zat ani tachem aplea khalchea lokam modem goir vagnnem Hindu somaja modem tras haddunk pavlem ani tacho zago protispordhok Melrao hannem ghetlo zachea hatant atam 5,000 monis taka surokxe vixim mozot korunk asle..

Ek porinnamok surokxechi pod’dot asun, Diogo Mendes de Vasconcelos hannem rajiopala kodde Malacca vochonk porvangi magli ji Albuquerquean nakarli. Vasconcelos hannem uprant bondd korpak proiotn kelo ani porvangi nastana bottin vochonk kelem zaka lagun taka ottok kelo ani tachea bott cholovpeank gollar marle. Albuquerquean khaxa zhuza mohimechem fuddarponn ghetlem ani Fevrer 1511 Goem soddun Malaccak gelo..[23]

Fuddlea vorsachea kallant, xar eka Senapoti Pulad Khanachea manddavollichea bollak soinachea revoddeak fuddo korcho poddlo zo ek pul ani kott Banastari bandunk pavlo ani Goencho zunvear tannem rabito kelo. Pulad Khan ache zagear Rassul Khanak haddlo punn tachean xarak porot ghevnk ghoddunk na..Albuquerqueachea portea ievpant Agost 1512, boreach soinikank ghevn ek khoddegant akromonn Banastaricher kelem ani Rassul Khanacher zoit vhelem zannem xevttim ek xantichi koblat soi keli ani odhikrutponnim Goem purtugezank dilem.सांचो:Cn

Porinnam

Purtugez ani Kristanv Bharotacheo ostoreo
Goencho bazar, 1596

Purtugez soinache poltonni jeo sombondichea zageamni sthapon keleo zoxe porim Cochin ani Cannanore, Goem poilech pavtti thollavea Purtugez nhoi tea ravpeank raj korunk porvangi dili.Hem boreponni mellovnk Albuquerquean modlea kallachea Iberian podo’dhoti vaporleo zantunt vegllea dhormanchea monxank tanche kaide ani protinidhi a- aplea zomatichea dovorpak porvangi dili..[37]Fokot opvad aslo satichea riticho ji rokhddich rod’d korpant ailii. Kaim kor je Bijapurchea Adil Shah haka lagu zatale tevui kaddpant aile.[24]

Goem zhuzachea ghoddeank Orob vo Persia savn aiat korpak ek mhotvacho veparacho dhoko aslo. Purtugezanchea doreache kuxaltaiecho faido ghevn,Albuquerquean formailem ki soglleo botti jeo zhuzache ghodde aiat kortat Bharotant tannim fokot Goeant teo denvovpacheo, jea vorvim Goenche vhodd moladik zodd surokxit korunk kiteak donui Vijoinogor Somraj, Bijapurche Sultan tharavik vikte ghevpache hok mellovpak ekamekak mat divnk vavurtale.[25][26]

Goeant, Albuquerque hannem ek onatha khatir nidhi sthapli ani ek hospital ughoddlem, Hospital Real de Goa, zacho nomuno vhoddlea Lisbonachea Hospital Real de Todos os Santos koso aslo. .[41] Goeantui anik lhan hospitalam bandpant ailim jim xarantlea dandhormik sonstha choloitaleo Misericórdia, zachem dhoronn gorib ani thollaveanchi seva korunk aslem..

Vadvivadant, jem Albuquerqueachem chodd protimechem dhoronn aslem tem tachea monxank thollaveo bailo ghorkan’n korunk ani xarant stholantor zavnk, tankam Musolmanak bhairavn melloilo zago divpak ani tankam dot divpak..[42] Thollavea ostoreank kaidexir malkeche hok poilech pavtt divpant aile..[43] Albuquerquechem udar dhoronn vadvivad nastana urunk na chodd korun unchlea Purtugez odhikaream modem ani Igorjechea monxam modem.Punn kiteim zanv, hi dostur Albuquerqueachea jivita uprantui chalu urli ani vellant casados ani Bharoti-Purtugez sontot zatole asle, rajeacho rakhiv palov jen’na favo to lok ani samugri na ten’na Evropak savn ailea poreant.

Ekandor, Albuquerqueachem dhoronn tachea soinikam modem ani thollavea lokvostint, chodd korun niaicho pattlavdar korpant chodd loukik zavnk pavlem.[44]Jen’na Albuquerque Goeant 1515 vorsa somplo,Goenche Hindu thollave lok pasun Purtugezanchea sangatak tachem dukh korunk lagle .[27][28]

1526 vorsa Raza John III hannem Goenche xarak ani tachea ganvchea vosreak teach kaideachem sthan dilem zoxem tem Lisbonak aslem. Tech kaide ani sovloti xarak, xarachea vosreak ani thollavea Hindu somazak bariksann –chodd mhotvachem kiteak tea vellar thollavea Goenche kaide borovnk nasle ani te sonsthanche zannttele vo dhormik nitidar hatallttale ani tonddim uchharpant ietale. .[29]

Zorui Albuquerqueachea monant Goem Purtugezanchea Asiachea somrajan ek kendr asunk aslem, fokot 1530 vorsa rajiopal Nuno da Cunha hannem rajiodhikarichi niailoi Cochin savn Goeant haloili, jea vorvim Purtugezanchem Bharotantlea rajeachi rajdhani Goem 1961 voros poreant zavnk pavlem.सांचो:Cn

Henvui polloi

  •  Goencho Itihas 

• Ttipnneo

  1. Conversions and citizenry: Goa under Portugal, 1510–1610 Délio de Mendonça pg. 82ff [1]
  2. Costa, Rodrigues 2008 pg. 30
  3. Bouchon 2004 p.156
  4. R.A. Bulhão Pato, H. Lopes Mendonça (1884) Cartas de Afonso de Albuquerque seguidas de documentos que as elucidam Lisbon, book II, pp. 3–5
  5. Bouchon 2004 p.158
  6. Costa, Rodrigues 2008 pg. 29
  7. Costa, Rodrigues 2008 pg. 160
  8. Sanceau 1936, pg. 115
  9. Costa, Rodrigues 2008 pg. 34
  10. Elaine Sanceau (1936) Indies Adventure: The Amazing Career of Afonso de Albuquerque, Captain-general and Governor of India (1509–1515), Blackie, p.156.
  11. Costa, Rodrigues 2008 pg. 36
  12. Costa, Rodrigues 2008 pp. 37–38
  13. Sanceau 1936, pg. 126
  14. Portuguese: Assim que por uma parte fome e sede, e por outra guerra, relampagos, e coriscos, e trovoadas de Inverno trazia a gente comum tão assombrada que começou a entrar a desesperação em alguns, in João de Barros, Da Ásia 1973 edition, decade II, book V, p.6
  15. Albuquerque would later regret his harsh sentence of Rui Dias, and on his will bequested 90 masses to be prayed on Rui Dias' part
  16. Costa, Rodrigues 2008 pg. 53
  17. Costa, Rodrigues 2008 pg. 54
  18. Sanceau 1936, pg. 145
  19. Costa, Rodrigues 2008 pg. 55
  20. Costa, Rodrigues 2008 pp. 55–56
  21. Raymundo Bulhão Pato (1884) Cartas de Affonso de Albuquerque, seguidas de documentos que as elucidam volume I pg. 26
  22. Costa, Rodrigues 2008 pg. 63
  23. Costa, Rodrigues 2008 pg. 65
  24. Luís Filipe Ferreira Reis Thomaz (1994): De Ceuta a Timor p.248
  25. Roger Crowley (2015): Conquerors: How Portugal Seized the Indian Ocean and Forged the First Global Empire p. 316-317. Faber & Faber. London.
  26. Sanceau, 1936, p.220-231
  27. Sanceau, 1936, p.298
  28. Crowley, 2015, p.356
  29. Luís Filipe Ferreira Reis Thomaz (1994): De Ceuta a Timor p. 249

Sondorbh

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Purtugezachi_Goencher_jikh&oldid=174287" चे कडल्यान परतून मेळयलें