Khell

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   

Khell ho ek loknatteacho prokar. Amchea gõyant lokvedachi khonn polloupak-onnbhoupak melltta. Amche lokved mhollear gõychem khorelem daiz. Loknach ani loknatty he lokvedache mukhel khambe, oxem mhollear otitai zaunchi na. Fugddi, talgoddi, morulo, gof adi he loknachache prokar. Zagor ani khell he loknatteache prokar.

Sonklpona[बदल]

khell hem somskrit utor. Tacho orth gem', sportt va plem. Khellak songit lokankhell va zomni voilo khell hea namvamn vollkhotat. Khell mhollear ek kotha. He kothek lagu zatat toslinch atth-dha kantaram ani somvad astat. Eke kotheche dakhounnek ‘part’ oxem mhonnttat. Tin parti mellun ek purai khell rochun yeta. Khell he zomnir zatale. 1956 vorsa sakun khell machyer paule. Khell machyer vhorpachem xrey antonio moraix ani antonio hankam fauta. Tamnni khell karant zaitim bodlopam kelim. Songitacho dorzo vaddoilo, machi sozautticher bhor ghalo, bijlecho probhavo, bi. Jeri fernadis hannem he machyer sador kelea khellak khell-tiatr oxem namv dilem. Zagor ho loknatty prokar. Hindu toxench kristamv bhavo sador kortale zalear khell ho prokar fokt kristamv bhavo khelloitale. Zagor ho gõychea ut'tor vattharant namvloukikak pavil'lo zalear khell ho dokxinn vattharant namvloukik aslo. Zagor nirmiti chodd xikxit asnasole va ken'na ken'nai oxikxit astale. Khella babtint chodd korun xikxit monis nove nove proyog kortale. Hea donuy loknatty prokaram vorvim somest lokanchem monrizounn zatalem.[2] khell purtugez kallar

visadu pela semsura (Visado Pela Censura)[बदल]

1510 vorsa gõy purtugezamni jiklem. Tea kallar sakun te 1961 vorsa porean tamnni apli razouttoki choloili. Tanchi razouttoki cholta ten'na tanche kaide khub khor asle. Khor kaideam modlo ek khor kaido mhollear semsura. Hea kaidea promann kosli-i bhouvxik porgottaunni kortolo zalear purtugez sorkarachi manyotai melloupak bhovo gorjechi asli. Disallim, satallim, mhoineamllim, pustokam ujvaddauche poili semsur zaunchem poddttalem. Khoinchoi ani kosloi sahityoprokar ujvaddak haddtta zalear porvanogi mellouchich poddttali. Tiatr, tiatracheo zahirateo, khellanchim kantaram semsuravinnem sador korunk zainasolem.

Semsur melloupa fattlem karonn mhollear, purtugez sorkarak oslea sahityoprokarochi bhirant asli. Aplea add koslem-i borop zaunchem nhoi hacher te purai bhan dourotale. Likhnnetlean muktichi cholloull ang gheunk xokta hem te zanna asle. Ho sahityoprokar konknnit va khoinchey bhaxen asum, poilim tacher Visado Pela Sensura hea utrancho chhap poddukuch zai aslo. Ho chhap na zalear zahir porgottaunni korunk zainasoli. Semsur nastona porgottaunni keli zalear ani hi khobor purtugez sorkarachea kanar poddli zalear oxem korotleank khor xikxa favo zatali.

Ek khell mhollear tin parti. Khell boroupachi chal nasli. Tinuy partichim kantaram ani himnno (Opening Chorus) boroupakuch poddttalo. Nivll okxoran boroun semsura khateachea mukhel kocherent vhorun divpak zai aslem. Hi kocheri ponnje xarant idalosamv (Idalcao) palasint asli. Khell khas korun saxtt vattharant zatale. Saxtt vattharant sakun ponnje xarant paupak naka puro zatalem. Atam bhoxen ten'nachea kallar yeradari va vahnachi veustha nasli. Poili pautt marta ten'na soglli borpaull divp astalem. 10 te 12 disamni porvanogi mell'llea kai na tem polloupak vochpak poddttalem.

Purtugez sorkarache odhikari tachi topasonni kortale. Sorkara add kainch na oxem khatri korun ghetlea uprantuch tacher Visado Pela Sensura ho chhap poddttalo. Ho chhap poilech nodrek dista toso astalo. Ho chhap mellop mhollear khell korpak porvanogi mellttali. Ho khell magir kitley pautt ani khoinchyai vattharant korpak zatalo.

Delegadu savud (Delegado Saúde)[बदल]

Visado Pela Sensura ho chhap poddun porvanogi mellttali hem borem asa, tachea uprant anik eka khor kaideak fuddo korcho poddttalo. Ho dusro khor kaido mhollear delegadu savud (Delegado Saud). Hea kaidea promanne khella sombondi zo purai pongodd asa tannim apleak ek vasin korun gheunk zai aslem.

Khell, ek vaddeant sakun dusrea vaddeant va dusrea gamvant korpacho astalo. Ten'nachea kallar vosukachi pidda (Small Pox) ostitovant asli. Hi pidda khub gombhir svorupachi mhonn purtugez sorkarak khobor axil'li. Vosukeche piddek lagun monis volloullun morun votale. Eka monxak hi pidda zali mhonnttokoch dusreak ti pidda afddunk kollavo lagnasolo. Purai gamvank hi pidda posrot votali. He piddek lagun gamv soddun vochpachi poristhiti yetali. Ken'na ken'nai aplea ghorcheank (zankam pidda zalea) pasun thoinch soddun vochpacho prosong yetalo.

Hem sogllem monant ballgun purtugez sorkaran delegadu savud ho kaido chalik layil'lo. Khellacho pongodd eka gamvant sakun dusrea gamvant veta ten'na tankam hi pidda afuddochi nhoi ani ti pidda dusrea gamvant posrochi nhoi mhonn purtugez sorkar hi kallji ghetalo. Heach karnnak lagun purai khella pongddan Conselha mhollear talukeachea bholaiki khateant vochun vasin korpachem aslem. Hem vasin kortokoch tankam ek dakhlo mellttalo. Ho dakhlo mell'llea uprantuch porvanogi mellill'lim kantaram haddpak zatalim. To dakhlo polloilea uprantuch visado Pela Censura chhap poddil'lim borpaull mellttali.

Rejidoria de aldeya (Rejidoria De Aldeia)[बदल]

khell, aplea gamvant va dusrea gamvant sador korpacho aslear tea gamvchea rejidorachi manyotai melloun gheuchi poddttali. Purtugez razouttokechea kallar rejidor ho mukhel vyokti aslo. Taka raza bhoxen valor astalo. Atanchi ponchait mhollear adlo rejidor. Ho rejidor ekloch sogllo gamvcho karbhar choloitalo. Gamvchea lokanchi zolm'-mornnachi nondnni korop, renderank maddachi sur kaddpak porvanogi divp, tiatr toxench khell korpak maneatai divp, adi. Hem sogllem kam' to vhodd huxarokayen kortalo. Hea vaura bhair gamvant konnachem-i lofdde ani prosn asat zalear te zagear ghalpak to fuddem sortalo. Gamvant koslem sudharop korunk zai tacher lokx ghaltalo. Hem sogllem to mon lavun kortalo. Ho monis purtugez sorkar vichun kaddttalo. Ho vichun kaddil'lo odhikari purtugez sorkaracho khas monis astalo. Tanchea sangnnea promanne cholop hem aplem kortouy mantalo. Purtugez sorkaracher add uloitleancher to barik dollo dourotalo.

Khell sador korpi pongodd vazot-nachot poili rejidorak mellttalo. Taka mellun aple don dakhle (Visado Pela Censura ani Delegado Saud) dakhoitale. He dakhle dakhoilea uprant khellachi ek part thoim sador korpachi asta. Borea monache rejidor part sador kortoch kitem-i khaupa-pivpak ditalo ani velean tankam poixey vantt'ttalo. Kaim pautt rejidor part sador korpak sangnaxil'lo. Rejidorachi maneatai melloilea uprantuch tea tea gamvant khell sador korop zatalem. Rejidorachi manyotai nastona khell sador kelo zalear purai khell pongddak xikxa astali. Rejidorachem boreponn gheunuch khell sador korop hi tea kallachi chal asli.

Polleiat[बदल]

Tiatr

Chitr Prodorxonn[बदल]

Sondorbh[बदल]

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Khell&oldid=205537" चे कडल्यान परतून मेळयलें