Kabir

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
An 1825 CE painting depicts Kabir with a disciple
Indian postage stamp portraying Kabir, 1952

Kabir (zolm - sumar i.So. 1398; moronn - sumar i.So.1518)

ut'tor bhartantolo ek mhan sont kovi. Tacho zolm', moronn, zat, dhorm', gururompora hanchevixim vivdranambhir khor motbhed asat. Ddo. Honttomr hachea mhonn'nneapromann kobiracho zolm' vikrom' somvt 1437 vorsa hea somvsarak ontorolo. Reuhorondd vesttokottachea motan kobir vikrom' somvt 1497 zolmolo ani somvt 1575 to somplo. Kobir ponthi-i podheamlean kobiracho zolm' vikrom' somvt 1575 vorsa moronn ailem, mhonnpachem nixchit zata. Kobiracho zolm' ramanondoji hea svamichea axirvadan eke brahmonn vidhveger zalo. Loklojek lagun tinem aplea putak lohrotara tolanakodden soddun dilo. Uprant niru ani nima hea niputrik koxtti zoddpean tacho samball kelo, oxi kotha procharant asa.

Kobor ankvar raulo, oxe kaim zann mantat. Kaim zann ‘loi’ hi tachi lognachi bail asli ani taka don bhurgim zal'lim, oxem mhonnttat. Tachea choleachem namv ’komal’ tor cholyechem ‘komali’ aslem. Kaim zannanchea motan ‘loi’ tachi xixea asli.

Kaim zannachea motan to ramanondacho xixy aslo tor kaim zannanchea motan to xekh tokicho xixy aslo. Tea kallant lok gurukoddlean dikxa ghetil'lea xixeachoch updex aikale. Zankam guru na tachi ‘nigura’ mhunn bokchchhayo kortale. Dekhun kobiran ramanondoji hea namnechea mohateak aplo guru manlo.

Kobiracho zat-dhorm', ruddhi, ondhoxrodhda, bhoirozollop, vrotvoikleam, kormokandd hancher nikhalos visvas naslo. Tekhir sikondor lodikoddlean taka kheastoi favo zali. Kaxik moronn ailear mokx melltta ani moghorak moronn ailear monis norkant vota, oxi ek ondhoxrodhda lokam'modi asli. Aplea mornnacho upeg, ondhoxrodhda pois korpakhatir korcho, mhunn to kaxi soddun moghorak gelo. Kobirak svotontrotai manoutali. Xaririk svotontrotayeporos mansik svotontrotai gorjechi, oxem tachem mot solem. Khoinchoch dhorm' va ponth tannem apnnailo na. To atmogineani aslo. Tannem sotsongantlean aple budhdichi tank vaddoili.Ixvorache upasonekhir yogmarg ani bhoktimargacho nnem purskar kelo, punn bhoktimargacher tacho chodd bhor aslo. Borem nitoll charitry, nivoirota, nixkamota, onaskti ani satvik raup hea gunnank nnem chodd mhotv dilem.

Bhartant ayil'le musloman jen'na aple mullaunn ghott korunk hiduncher oteachar korunk lagle, n'na kobiran donuy dhormak ekttham-i dourochepasot bhoktimargachi bunead ghali, techpori hindu-muslomanancho ekoutt samball'llo. Tachea hea vaurak lagun donuy dhormache lok taka aplo manpak lagle. Kobirachea mornna uprant tachea moddeavelim fulam ordiordi korun hea donuy dhormantlea lokamni vattun ghetlim. Hindumni aplea vantteachi fulam kaxik vhorun ticher somadhi bandli. Tika aizomeren kobirochoura mhunn vollkhotat. Muslomanamni aplea vantteachi fulam moghorak vhorun tacher kobor ubaroli.

Kobir nirkxok punn vhodd gineani aslo. Tannem apleo rochna tonddi rochleo. Tachea onuyayamni to boroun kaddleo. Tachea kaveantlean dixttavo, protikantlean tachi protibhaxkt zannouta.

Tachea vicharant dus-yacher probhavo ghalpachem boll asa. Techkhatir tachea kaveantleo zaiteo ukti, mhonninchea rupan lokanchea jiber ghollttat. Tachea kaveant utprekxa, rupok, dixttave hea bhaxakarancho khub vapor zala. Kobirache bhaxek sodhukkoddi va khichddi mhonnttale. Punn tachi bhas purbi hindi asli. Hindu-muslamanancho ekoutt korit to purai bharot bhomvlo. Ten'na tacher her bhasancho probhavo poddlo. Teavellar tea bhasamli utram tannem apnnailim. Tachea kaveam broz, ovdhi, ponzabi,khoddiboli, farsi, orbi urtancho vapor sampddotta. ‘kobir gronthauli’, ‘kobir bizok’ va ‘bizok’ he tache rochneche odhikrit jhele manat. Xikhanchea ‘gronthsahibam’ to kobirachim kaim podam aspauleant. Kovi mhunn hindi sahiteant kobirachi suvat unch asa.

Polleiat[बदल]

Kabir

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Kabir&oldid=199481" चे कडल्यान परतून मेळयलें