Indonesia

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Indonesia cho bavtto
Indonesia chem protik
Indonesia

Agney axiantolem kitleaxach zumveanchem ek prozast'tak raxttr. Kxetrofoll-19,04,345 chovo. Km

Loksonkhea[बदल]

1,61,632,000 (1984). Leksonkhyeche nodren chin,bharot, soviet yuniyn, omerikechi somyukt somsthanam hanchea fattlean zogant inddonexiacho panchvo kromank lagta. Okxourit'ti-i vistar 60 ut'tor te 110 dokxinn ani rekhaurit'ti-i vistar 150 udent te 1410 udent. Choddant chodd udent –ostont ontor 5,029 kimi. Ani dokxinn – ut'tor otomr 2,011 kimi. Hache ut'toreutten dokxinn chini dorea ani pesifik, udentek pesifik ani noirity hea dikamni hindi mohasagor asa. Molaya vdipoklpachea (Peninsula) udenteutten nyu gini zumveam'meren inddonixiacho vatthar patllil'lo asa ani tatunt zava, sumatra, madura,nusategara (bali te timer merenchea zumveancho chomo), mosuku (molyukos), sulavesi (selebijh), kalimantan (bornivocho vatthar), ostont irian (nyu ginicho ostont vatthar), timer zumveancho kaim vatthar ani sumar 3,000 lhansan zumvem hancho aspavo zata. Axia ani esttrelia hanka zoddpi pul oxem hea dexak mhonnttat. Zakarta hi inddonexiachi rajdhani zaun asa.

Bhumyvrnnon[बदल]

Dhortori ostitvant ailea uprantchea survatichea kallant axia ani esttrelia he khondd ekamekamsaun veglle zata astana dongranchea halchalink lagun molayasaun nyu gini merenchea zumveanchi nirmonni zali, oxem xastrogoneanchem mot asa. Sumatra, zava ani bornio hanchea modlo vatthar poilim axia khonddachoch vantto zaun axil'lo,zalear nyu gini esttreliacho vantto axil'lo. Donuy vattharamni pornea fatranche ovxex mellttat; toxench hangache doryai chodd khol nat. Dor vorsa sumar 1,5000 bhumykamp zal'leachi nond melltta, zalear vott'tt 3000 por chodd axil'lea jvalamukhintole pon'nas ozun zagrit asat. Zava ani sumatra hanchea modi axil'lea krakattavo zumveacher 1883 vorsa zal'lo jvalamukhi zogantolo soglleant vhodd oxem mantat. Hea jvalamukhik lagun ordo zumvo noxtt zalo, 150 kimi. Meren tacho avaz aikuk ailo ani sumar 30,000 lok mele. Doreant utpon'n zal'lim lharam 6,000-8,000 kimi. Pois meren zannouli. Jvalamukhi futt'tokoch zo dhul'l bhair sorlo, to mollbautten kitlenxech kimi. Voir paulo. Ho dhul'l tin dis prithvi bhomvtonni ghumvt raulo ani taka lagun hovaman sogllekodden modd axil'lea bhoxen zale. Her jvalamukhi itle bhoinkrit naxil'le. Hea jvalamukhik lagun dexak luksann zale. Punn kaim kallant zomin chodd pikall zal'lean dexak faidoi zalo. Imnexiachem choddxem zumve dongri asat, punn thoddech dongor 4,000 mi. Poros unch asat. Vixuvvrit'ti-i hovamanak lagun hanga boroch paus poddtta ani nhomyanche provah pikall mati aplea vangdda haddttat.

Sumatra (onddalas) ho soglleant ostontekoddolo, vaivy-agney patllil'lo zumvo. Hachem kxetrofoll sumar 4,73,606 chovo. Kimi. Itlem asa. Zava ani madura hanchem kxetrofoll 1,32,107 chovo. Kimi. He soglleant chodd pikall ani datt lokousti axil'le zumve. Zavant sumar xombra voir jvalamukhi asat ani tantle sotra zagrit asat. Zavache udenteuttenoche zumve nusa tengara (kxetrofoll 68,053 chovo.Kimi.) va lhan sunda zumve mhunn namnek pauleat. Hatontole lambok, bali, sumbava, flores, sumba ani timor he mhotvache. Hanchi bhumyrochonnuk zaupasaroki asa.

Zavache ut'toreutten bornio ho zogantolo tisro vhodd zumvo asa. Hatuntolem 72% mhollear 5,39,460 chovo. Kimi. Kxetrofoll inddonexiachea sot'tekhala asa. Haka kalim'motant oxem mhonnttot. Ho vatthar, dongri, unch ranamni bhoril'lo ani kaim zageancher chikhlacho aslea karnnan fattich urla. Barito, kapuas, mohakam', menttauai hea nhomyank lagun kaim pikall mollam toyar zaleat. Hea nhomyantlean yeradari cholta.

Bornioche udentek sulavesi zumvo asa. Hachem kxetrofoll 1,89,035 chovo. Kimi. Ho vatthar chodd dongri axil'lean fattim urla. Hanga borech jvalamukhi asat. Tantle 3 zagrit asat. Hache udenteutten moluku zumveancho chomo asa. Hatunt morotai, helmahera, ternate, tiddor, makian,obi, sula hem ut'toreuttenoche zalear buru, seram', omboina, banda, kai, aru, tanimbar, vetar he dokxinneuttenoche zumve asat.

Molukufuddem nyu ginicho ostont vatthar iriyan asa. Hachem kxetrofoll 4,21,951 chovo. Kimi. Asa. Ho vatthar ranancho, dongri ani chikhlan bhoril'lo asa. Naso, charls lui, oranye heo kaim porvotancheo volli vaivyeuttentlean agneyeutten gel'lean yeradari kotthinn zalea. Hatuntolem kaim dongor 4,500 mi. Poros unch asat. Zumveavelea dongramodim zogant soglleant unch dongrachem temox ‘karsddenjh’ (5,030 mi.) hanga asa. Mamberamo, sepik, flai, dirul heo nhomyo asat.

Hovaman[बदल]

Sadaronnoponnan hea dexachem hovaman uxnn ani olsannichem asa. Zun te ekttobor ani novembor te februvari he atth mhoine monsun ani ixany varear lagun boroch paus poddtta.Doreadegelagchea vattharamni hovaman simar 270 se. Asta. Samkech chodd ani unneantlea unnea hovamanant chodduch zalear 30 se. Cho forok asta. Taka lagun hanga vingodd vingodd ritu nat. Ritunchea bodlak hovaman doreathorachea unchayecher bodlota. Vorsak hanga sumar 200 sem'mi.Poros chodd paus poddtta. Dongri vattharamni pausachem promann chodd asa. Kaim vattharamni tor tem 600 sem'mi. Porsoi chodd asa. Tea manan dokxinneutten paus unno poddtta.

Vonspot ani monzat[बदल]

Inddonexiant torekovar vonspot sampddotta. Axia ani esttrelia khonddantlea rukhache prokar hanga asat. Chodd pausachea vattharamni sodach panchvichar urpi pausachim ranam, chikhlachea vattharamni khaxelea prokarochi vonspot ani unnea pausachea vattharamni panam zhoddpi rukh asat. Inddonexiacho 60% vatthar ranamni bhorla. Ranantole he vonspoticho ozun purai toren upeg kel'lo na. Konddeache sumar 250 poros chodd prokar, tor chikhlachea vattharamni vaddpi vonspotiche sumar tis prokar, toxench tadd, madd hea zhaddanche deddxem prokar ani mepol, ok he sarki vonspot hanga vaddtta. Sumba zuveancher chondon sampddotta.

Makodd, orang uttang, vag, vamsvel. Hippopottemos, hot'ti, horonn, kangaru, sorop, mangim he sarki monzat vingodd vingodd vattharamni asa. Udent vattharant sobit pakham axil'lim suknnim asat. Doreant torekovar nustem melltta.

Itihas[बदल]

Zavant kel'lea utkhononant kitleaxach hozar vorsampoilinchea zavamonoxachi koutti mell'lli, tori inddonixiachea krist poilinchea itihasachi choddxi mahiti mellna. I.So.Poilea xenkddeant bhartantlea hindu ani boud'dh lok hanga paule. Tea kallant molayopolinixiyon vonxache lok hanga rautale. Bhartiyanchea kaim vattharanche rajy axil'lem,punn somest lakancher tancho choddso porinnam' zalo na. Fuddaril'lea vorgacher mat somskrit bhaxa ani hindu somsktai hancho boroch porinnam' zalo ani to aizomeren zannouta. Atthvea ani nnovea xenkddeant xoilendr namvachea zavantlea boud'dh rajeant hindu ani inddonexia somsktayechi boretoren bhorsonn zaun thoim bod'dh sahity ani hindu somskritai hancho probhavo poddlo. Hea kallant hanga borobudur ani her vhodd vhodd stup bandle. Xoilendr rajeachi xokt unni zatkoch tea rajeachi sumatrantoli parlebang hi rajdhani axil'lem xrivizoi ani zavantole mazapahit oxe don kuddke zale. Fuddem mazapahit rajy kabar zaunchea vellar molekachea bondrant veparachea nimtan orob lok aile. Veparavangodda tanni islam' dhormacho prosar chalu kelo. Mazapahit uprant kitlinxinch lhan san rajeam chinche sot'tekhala ailim, punn chini somstai hanga rigunk pauli na. 15 vea xenkddeachea xeuttak afoms do albukerk ho purtugez hanga paulo, ten'na hanga islam' dhorm' puraiponnan ringun gel'lo. Fuddem rokddoch ternatechea sultanachea apounneak lagun albukerkan molekacher zoit melloilem. Ternatechea sultanan portugezank lomvonga ani her mosaleachea veparant kaim souloti dileo. Hea kallar mosaleacho vepar orob ani zavaniz vepareanchea hatant axil'lo. Lhoulhou portugezamni to aplea hatant gheun omboina zumveacher aple vosahotichi thapnnuk keli. (1537). Heutten zavantlea boud'dh dhormiyamvangodda portugez ixttagot korta astana orbamni zavantoch mataram' ani banttom' oxa don svotontr rajeanchi thapnnuk keli. Portugozam fattlean brittix ani ddoch hea vattharautten paunk lagle. Taka lagun sotravea xenkddeant hanga brittix ani ddoch istt inddia kompneanchi thapnnuk zaun dogamymodim veparak lagun sort lagli. Ddochamni omboina ani ternatecher 1605 vorsa zoit melloilem, zalear 1609 meren tanni choddso mosaleacho vepar aplea hantat ghetlo. Fokot timoracher purtugizanchi sot'ta urli. 1623 vorsa omboinacher brittixank kabar korun purai sot'ta ddochamni melloili. Sotravea xenkddeachea modheak kompni udrogotik pauli. Otthravea xenkddeant brittixamadd zal'lim char zhuzam, kompnichi vaitt poristhiti, hankam lagun inddonexiavelo ddochancho xek unno zal'leavori disunk laglo. 1799 to ddoch sorkaram' istt inddia kompnicho karbhar aplea hatant ghetlo. Nepoliyonan holonddocher zoit melloilea uprant 1811-15 meren hangacho karbhar kabar zal'lo. Hea vellar zavantlea lokamni tanchea add zhuz manddlem, ‘zava zhuz’namvan namnek pavil'lem hem zhuz 1825-30 meren chol'lem. Hea zhuzak lagun ani 1830-39 chea beljiyomaaddachea zhuzak lagun ddochanchem borench orthik luksann zalem. Haka lagun tamnni inddonexiantlea lokanchor orthik ani ud'degik bondnam ghalim. Hacho ddochank boroch faido zalo. Punn inddonexiyon lok dollidri zale hache fuddem 1942 to zopanchea ghuryemeren ddochamni he vosahoticho boroch lavo ghetlo. Hangachea rajyokarobhorachim, orthoveusthechim sutram tanchea purai xekakhala axil'lim. Dusrea mhazhuzak survat zaunche adim inddonexiak thoddibhovo mekllik dili ani vosahotichem rup bodlun taka nedrolonddsochea eka rajeachem rup ailem. 14 februvari 1942 disa zopanan poilim sumatra aple sot'tekhala ghetlem ani inddonexiyon lokanchea ddoch virodhak lagun purai dexacher zoit mellounk tankam samkench sopem zalem. 1942 te 1945 che zopani sot'tekhala inddonexiant svotontrotayeche vichar mukhar yeunk lagle. Sukarno, hott'tta sarkea fuddareamni lokam'modim zagritai haddli. 17 egostt 1945 disa sukarnon inddonexiyon lokanche svotontrotayechi ghoxnna keli ani somvidhan toyar korun inddonexiyon lokanche svotontr montrimonddoll toyar kelem. Ixtt raxttramni zhuz sompta sompta mhollear zopani loxkorak thoimsaun dhamvddaun porthun ddoch sot'ta haddpacho yotn kelo. Tak lagun ddoch sorkar ani inddonexiyon zonta hanchea modlo songhrx vaddunk laglo. Svotontrotai cholloullicho nett motint dourun ixtt dexamni ddoch sorkarak inddonexiyon fuddaream vangdda bhasabhas korunk fuddem kaddlem. 19 zanevari 1949 disa inddonexiachea prozast'tak sorkaran ddochamvangodda renvhil hangam koblat keli. Punn fuddlo kaim kall inddonexiyon zonta ani ddoch hancheamodolim zhuzam chaluch urlim. Nimnnem 27 ddisembor 1949 disa ddochamni hea dexachi svotontrotai many keli. Fokot nyu ginichea vattharacher vad chaluch urlo. Novem somvidhan toyar zalem ani nouhembor 1955 to, poili venchnnuk zali. He venchnnukent khoincheach pokxak spoxtt bhoumot mellunk paulem na. Taka lagun bhorosl'lem montrimonddoll ostitvant ailem. 1955 uprant pokxam'modim zhuzam suru zalim. 1959 to odhyokx sukarno hannem ghottnasomiti rod'd korun 1945 chea somvidhanak manyotai dili ani soglli sot'ta aplea hatant ghetli. 1963 to somyukt raxttranchea yotnamni nyu ginicho vatthar inddonexiachea hatakhal ailo.Samyovadeamni 1965 to sorkar uddoupacho yotn kelo. Punn soiny dhaddun samyovadeanchi cholloull chidd'ddun uddoili. Heach kallar molexia nirmann zal'lean inddonexiyon fuddareamni nidrxonam korunk survat keli. Nimnnem 11/12 march 1966 disa zonrol suharto hannem aplem soiny vaprun soglli sot'ta aplea hatant ghetli. Oxe toren sogllo rajki bovall bond zalo. Sukarno fokot namvapuroto odhyokx urlo. Komyunistt pokxak bekaidexir tharailo ani soglle pokx rod'd kele. 22 februvari 1967 disa sukarno nivrit't zalo ani 1970 to, taka moronn ailem. 1968 suhartochi panch vorsam khatir odhyokxopodacher nemnnuk zali. 1973 to,zal'lea venchnnukantoi takach porthun zoit mell'llem. Aizomeren suharto hoch hea raxttracho odhyokx zaun asa.

Rajyoveustha[बदल]

Inddonexiachea ek svotontr ani sarvobhoum' raxttr axil'leachi ghoxnna 1945 to kel'li. 1945 to ani februvari ani egostt 1949 to tatpurotim somvidhanam-i toyar zal'lim, punn 1959 saun 1945 chem somvidhan many kelam. Odhyokx ani pontprodhan ekuch asa ani soglli sot'ta tachea hatant asa. Lokamni venchun kaddil'li sobha odhyokx tharaita ani raxttri-i dhoronn tharaita. Odhyokxachea palvan protimonddoll kaido choloita. Sorkarak mhotvachea kamamni bud'dh divpa khatir ek soglleant uncholea pamvddeavelem monddoll asta ani odhyokx hoch hea monddllacho mukheli asta. Xasnachea sopeponnak lagun inddonexiache 27 prant keleat. Inddonexiyon montrimonddollant 500 lok protinidhi monddllant yetat, zalear 100 zannanchi nemnnuk zata.

Orthik sthiti[बदल]

Inddonexiantole 70% lok xetouddicher jietat. Raxttri-i utpon'nacho 50% poros chodd vantto xetantole pikaullintlean yeta. Tandull, robor, chea, kafi, nal'l, miream ani her mosaleache podarth, kattesaur, tombakhu, mosmi bhiknnam, taddachem tel, moko, us, soyabin him hangachim mukhel pikam zaun asat.

Agney axiantlea pettrol utpadokantolo inddonexia mukhel asa. Sumatra, kalimantan, zava ani madura hea char zumveancher khoniz telacheo vhoddleo bamyo asat. Poilim ddoch-omerikechea malkecho axil'lo ho dhondo 1960 saun sorkari niyontronnam khala ailo. Kothil, boksaitt, kollso, nikel, mongniz hi khoniz sompt'ti hanga borich asa. Tebhair kaim promannant tambem, bhangor, chandi hancheoi khonni asat. Ximitt, sarem ani her xetouddik lagpi vostunche karkhane hanga asat. Lankudd ud'deg ani nustemari hey hangache mukhel ud'deg zaun asat. Zopan, omerikechim somyukt somsthanam ani nedrolondds hea inddonexiachea nireatibhitor robor, chea, miream, sisol, khobrem, khoniz tel, kothil, taddtodd ani tachim her utpadonam hancho aspavo zata. Ayati bhitor tandull, rosainam, yontram, kagod hancho aspavo zata.

Rupiyah hem hangachem cholni nannem. Poryottonak lagun hea dexak boroch faido zata. 1986-87 vorsa inddonexiak 8,25,035 poryottokamni bhett dili. Poryottonacho dhondo vaddoupakhatir sorkari pamvddeavelean nettan yotn chol'leat.

Yeradari ani soncharonn[बदल]

Hea dexant 1978 meren 89,380 kimi. Lambayeche roste axil'le. 1985 meren rosteancher dhamvpi 64,25,240 vahnanchi nond zal'li, eka vorsabhitor ti 6.32% ni vaddun 1986 to 72,63,188 meren pauli. Relvemargachi lambai 7,891 kimi. Asa. Choddxe rolvemarg zava zumveacher asat. Ho dex boreach zumveancho aslea karnnan hanga udkantoli yeradari soglleant mhotvachi. Sogllea zumveancher ‘pelarozon inddonexia’ namvachi raxttri-i somstha yeradari choloita. Tebhair her dexankodden udkantlea margamni inddonexia ayatonireaticho vepar korta. ‘gorudda inddonexia’ hi hangachi hovai yeradari samballopi somstha. Hi somstha antororaxttri-i margacher yeradari korta, zalear ‘merapatti nusantora eorolains’ hi somstha dexabhitorlea yeradaricher niyontronn korta. Hanga ‘monddala’ ani ‘bourak inddonexia’ heoi viman kompneo asat.

1977 meren hanga 3,47,000 durdhvoninchi nond zal'li. Zatiluhar hea dhortorecher ubaril'lea upgireak lagun esttrelia, zopan, yurop ani axiantlea mukhel xaramlagim inddonexiantlean durdhvoniurovim somprk sadhunk yeta.

Sumar 23,58,000 khop axil'lim 178 khobramptram hanga ujvaddak yetat. Kampas, sinar forpon, morddeka berita buana, pos kota him mukhel zaun asat.

Lok ani somazojinn[बदल]

Inddonexiantole choddxe lok molexiyon hea mongoloidd vonxachea eke pottzatiche asat. Te mottve, kaim promannant kongrea kemsache ani koran uzoll asat. Mull mongoliyon vanxikancho hindu, orob, chini hea lokamlagim sonkor zal'lean inddonexiantole molexiyon vonxache lok veglle zaleat. Mull mongoliyon vonxache lok samkea unnea promannant sumatra, timor, moluku, irian hea vattharamni dixtti poddttat. Xrilonkentlea ‘ved'da’ zomatisaroki hi inddonexiantoli zomat dista. Hanga vingodd vingodd somskritayeche lok asat. Tantle mukhel oxe: 1. Xikari ani heddgea zomatiche kalimantan hangasorole ‘putan’ lok. Te samkech fattim urleat oslea prokaroche kaim lok sumatra zumveacheruy asat. Tanka ‘kullu’ oxem namv asa.Halim he kullu lok xetouddichea adaran jietat. Kullu poros matxe sudaril'le sumatrant orang laure he lok asat. 2. Zavaniz: he lok modhy ani udent zavant rautat. He molayo-polinixiyon bhaxa uloitat. Hindu-zavaniz oxi hanchi bhorosl'li somskritai asa. Hanchea modli ‘borobudur’ hi upzat sudaril'li asa. Hanchi sonkhea saddetin kottinchea voir asa. Te borea poiki tandull pikoupi asat. Hanchea lipik ‘kavi’ oxem mhonnttat. 3. Sundnaz: sunda zumveacher ani ostont zavant he lok rautat. He dhorman choddxe musloman asat. Kavi ani orbi heo don lipi he vaprotat. 4. Badui: ostont zavantlea kenddeg hangachea dongri vattharant raupi hi zomat olonkar vaprop, gadyecher nhidop, vahnamni bosop heo gozali te nixid'dh mantat. Muslomananchea ghureank lagun ghoddye he lok dongramni rauleant oxem kaim zannanchem mot asa. 5. Ttengerese: udent zavantoli ttenger ranant raupi hi zomat. He hindu dhormache obhimani asat. Tanchi somskritai hindu-inddonexiy asa. 6. Menangokabavo: orang menangokabavo va menangokabadda hea namvan he zomatik vollkhotat. He sumatrant raupi lok choddxe dhorman musloman asat. Tanchi sonkhea 2.50 kottinchea voir asa. Xetoudd, gorvam posop, vepar hatunt te chodd huxar asat. Kopdde vinnop, lakddi nokxikam', dhatunchea aidonamveli kolakusor hea gozalimni-i te borench huxar asat. Hanchi kuttumb somstha matriprodhan asa. 7. Bottak: modhy sumatra ttoba tollachea vattharant raupi he lok. Musloman ani kiristamv oxe donuy dhorm' he zomatint sampddottat. 8. Ajini: he ut'tor sumatrant rautat. Hanchi bhas ani lipi orbi. Dhorman te musloman asat. Sumar dedd kotti axil'lea hea lokanche sahity borench asa. 9. Lampang: hi musloman dhormachi zomat dokxinn sumatrant sampddotta. Hatuntlea mollamni raupi lokank orang babiyan zalear dongramni raupi lokank aranga abong oxem mhonnttat. Hea lokanche mukhel pik mhollear tandull ani miream. 10. Kubu: palembang ani zambi vattharant he lok rautat.Musloman dhormache he lok xikar, ranantolim follam punzaup hancher jietat. 11. Gayo: modhy sumatrantole datt ranamni raupi he lok dhorman musloman asat. 12. Buginiz: hankam bugi oxem-i mhonnttat. Lok sulavesi hanga rautat. Dhorman musloman asle tori hancher hindu somskritayecho probhavo dista. He lok vhoddim bandpant namvajil'le asat. Tantle kaim zann kalamantan hanga yeun rauleat. 13. Toddroza: he modhy sulavesichea dongarall vattharant raupi he lok kiristamv dhormache asat. 14. Menaddoni: ut'tor sulavesintlea minahasa vattharant raupi hi zomat dhorman kiristamv asa. Hanchi bhaxa boli choddxi filipini bhaxa ani bolik laginchi asa. 15. Mokasori: he lok noirity sulavesint rautat. Tanchi ani bugini lokanchi somskritai eksaroki asa. He choddxe musloman dhormache asat. 16. Dayak: kalimatamnantlea lokank, je musloman nat tankam dayak mhonnttat. Molayi bhaxent zo musloman nhoi, to dayak oso orth zata. Hanche dusun, murun, klemontan, kolavit, melanadda, hobon, va doreavele dayak, khuxki dayak, bahavo, kain, keneah, otu-danot, olo-ongadduzu, punan oxe pottvantte asat. 17.Baliniz: bali ani lambok zumveancher he lok rautat. He choddxe hindu asat ani tanchi somskritaiy hindu asa. Brahmonn, kxotriy, voixy ani xudr he hindu somazantolem vorg hangai sampddottat. Rongkam', lankddi ani dhatumvele nokxikam', kopdde vinnop, songit, nrity hea kolam'modim te borech huxar asat. 18. Sosak: lambok zumveacher he lok rautat. Muslosoman dhormache he lok bore xetkar zaun asa. 19. Maduri: zava zumveachea, madura zumveacher he lok rautat.Hey choddxe muslomanuch asat. 20. Omboini: moluku vdipanchea chomeantlea omboina ani uli asra hea zumveancher he lok rabito korun asat. Hancheamodim islam' ani kiristamv he donuy dhorm' sampddottat.

Inddonexiache sumar 90% lok islam' dhormache, 4% kiristamv, 3% hindu ani 3% her vingodd vingodd dhormanche asat.

Vingodd vingodd dhormam'modim ekchar ani somjikai tigoun duvrunk sorkari pamvddeavelean yotn chol'leat. 1986-87 meren hanga vott'tt 6,00,329 prarthona mondiram asat. Hatuntleo 5,25,137 muslomanancheo moxidi, 26,547 prottesttontt igrji, 12106 kethlik igrji, 34,283 hindu deullam ani 2,258 boud'dh vihar asat. Sorkari pamvddeavelean 1986-87 vorsa 14,69,545 povitr pustokanchea protinchem vanttop zalem. Hatunt 11,56,000 kurannacheo proti, 1,35,600 prottesttontt baibol, 1,00,000 kethlik baibol ani 60,455 hindunchem dhormik gronth hancho aspavo zata.

Hangache kolecher bharti-i ani chini somskritayecho boroch probhavo asa. Zogzakarta hanga axil'lea sultanachea rajvaddeant lankddachea khamveancher korivo, rongit ani nokxidar kam' pollounk melltta. Borobudur hangache boud'dh devull bharti-i xoiliche asa. Ubud hangachi bhangraveli ani tambeaveli kolakusor namnechi asa. Hangache zoriche ani her kopddey borech namvajil'le asat. Banddung hangachea aefonddi hea chitrokaran somvsarobhor namna mellyil'li. Svotontrotai mell'llea uprant zhoini, o. Efenddi hanchesaroki namneche chitrokar inddonexiant zale.

Hanga penddett, bedaya, serimpi, vayang, ketzak, vayang-ttopeng ani lilin he mukhel nachache prokar asat. Ramainnantlea konneancher adarit nattkam, khamsutri bauleanche khell ani nrity-nattkam hangachea lokam'modim borinch lokpriy asat.

Soglleatoranche dhormik sonn ani utsou hangache lok monoitat.

Xikxonn[बदल]

62% lok sakxor asat. Sakxorotechea mollar inddonexiacho zogant 74 vo kromank lagta. 7 te 12 pirayemeren xikxonn fukott ani soktichem asa. Xikxonn mullavea, madhyomik ani uncholea oxa tin pamvddeancher asa. Xikxonnik vors zanevari te ddisembor meren asta.Bhaxa-inddonexia he bhaxechea madhyomantlean xikxonn cholta, punn madhyomik pamvddear inglix bhaxentlean xikxonn ditat. Inddonexiant 28 sorkari ani 23 khajgi vixvovideamloyam asat. Te bhair hangache borech videarthi omerikechim somyukt somsthanam, nedrolondds, esttrelia,beljiyom', britton ani ostont zormoni hea sarkea dexamni xikxonn ghetat.

Bhaxa[बदल]

Inddonexiyon bhaxa molayo-polinixoin bhaxa pongddacheo asat. Bhaxa- inddonexia hi zori rajyobhaxa asli tori hangachea lokancheo vingddovingodd 25 bhaxa ani sumar 250 boli asat. Mhotvachim thollam:

Zakarta hi inddonexiachi rajdhani ani soglleant mhotvachem kendr. Banddung,surabaya, samarang, meddan, palembang, makesor, malang, zogzakarta him xaram mhotvachim asat.Banddung hanga 1955 vorsa afro-axiai raxttranchi poili porixod zal'li.

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Indonesia&oldid=199421" चे कडल्यान परतून मेळयलें