Orisa

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
India Orissa locator map
Konark Sun Temple built by the Eastern Ganga dynasty (c. 1250) is a World Heritage Site

Orisa vo Oddixa zaun asa Bharotache ek rajya. Purvil'lea kallatolo mohakovi himor hachem obhizat grik mohakauy. Ddekttilik hekjhemittorant hea mohakaveache vott'tt chovis sorg asat. Ttrozon zhuzavelean porto yeupi oddisyus ho hea mohakaveacho naik. Aplea ghora ithakak portotona oddissusacher toretorechim ani jiughenni sonkxttam yetat. Kitlinxinch vorsam tachi bail pinelopi tachi vadd pollet asta. Tiche lagim logn zaunk sodpi soglleank to marta. Aple bailelagim tachem milon zata. Ho hea oddisi mohakaveacho kothavixoi asa.

Oddisi mohakaveache survek elimpos dongracher bhoril'le deusobhechem vornnon kelam.Oddisyusak ghor soddun vis vorsam ani ttroichem zhuz sompun dha vorsam zal'lim astat. Zhuz sompun jen'na to porto ghora yeta ten'na kelipso namvanche doreadeutek tachekodden logn zaupachi itsa zata. Ti taka eka zumveacher addoun dourota. Ten'na othina hi deuta jhyus hea devanchea razak ossusak soddounk apoita. Uprant dadleacho bhes korun ithaka hanga vochun oddissorusacho put ttelemek he tras bhogit astat. Ten'nach othina deuta yeta ani ttelttomekos haka tachea bapaicho sod gheunk sangta. Hacho porinnam' zaun itlo dis kanchvel'lea ttelemekosak lokank tondd divpachem dhaddos zata.

Dus-ya sorgant ttelemekos ithakantlea lokanchi sobha gheta ani lognachea amvoddean pinelopichea fattlean lagpi lokanchi kottkott na korpacho yotn korta. Hea sorgache okherek othina porto bhois bodlun ttelemekosak melltta ani magir tim dongai choream' oddisyusacho sod gheunk votat.

Tis-ya ani chouthea sorgant ttelemekos kitlixinch vorsam xennil'lea aplea bapaicho sod gheupacho yotn korta. Survek to pilosachea nesttor razakodden vota ani tachea sod gheupacho yotn korta. Survek to pilosachea nesttor razakodden vota ani tachea paisisttrettos hea putak gheun meneleor ani helon hankam mellunk sparttak vota. Thoinch taka tachea bapaik kelipso he dorea-deuten addaun dourola hi batmi meneleosakoddlean kolltta.Heutten ithakant pinepikodden logn zaupachi itsa axil'lea lokancho fuddari oddinaus,ttelemekos haka jito marpacho kott rochta. Ho kott pinelopik somzota. Ti nhidil'li astona othina deuta tika ek sopon ghalta ani tika dhir dita. Panchvea sorgant iyus devache agoneen oddisyus kelipsoche tauddentlean sutt'ta. Thoinchean oddisyus aplo fuddlo provas kortona tacher ragar axil'lo bhumykamp ani dorea hancho devo ‘pozhaiddon’ ho vhoddlem vadoll nirmann korta ani tacho thapo (torafo) udhvost korun uddoita. Thoinchean eddisyus fioxiyonanchea xirea navachea zumvear yeta.

Sovea sorgant fioxiyon rajkumvori nausik hichea sopnant yeun othina ticho lognadis lagim ayil'leachem kolloita ani dus-ya disa sokallim ghorantole kopdde nhoincher dhuvonk sangta. Dus-ya disa jen'na nausika nhoincher vota ten'na tika nagdde ovsthent oddisyus dista. Ti taka kope ani khaupak divn aplo raza olsinoos ani ranni arette hankam mellpak vhorta. Te taka vegvan zohaz divn dhaddpachem utor ditat. Atthvea sorgant osyusachea manak dil'lem mejvanichem jeunn ani teavellar axil'lea khellachem vornnon asa.Thoim eka kudd'ddean charnnan ttroichea zhuzachem pod gaun dakhoil'lem. Tem pod aikun oddisyusachea sangta ani akull-pikull zaun thoim axil'lea lokank aple bhomvddechem vornnon korta. Oddisi mohakaveachea nnou te bara hea sorgamni fokt vornnonanch asat. Tatunt sallkam-khaupi lok, saiklops namvachea ekakx rakes, normamsobhkxok lokanken tannem kel'lim zhogddim, oddisyusachea vangddeank dukrachem rup divpi punn oddisyusachi prem' korpi sorsi hi doreachi deuta, tiche tauddintlean suttun oddisyusachi heddizhak mhollear mel'lea monxanchea zogak bhett, thoim sorsichea zumveacher opghatant moronn ayil'lea oddisyusachea vagddeanchem' dorxon, fuddlea provasant tannem aplea godd gitamni doreavelea bhomvddekarank bhuloun tancho nax korpi sairon he zolsundoreposun svotachi kel'li suttka, sil'la hea fatracher raupi rakennin khal'le tache ixtt, adi odbhot ghoddnnuko hea sorgamni aileat.

Fuddlea tera te chovis hea bara sorgant fiaxiyonachea vhoddeant bosun oddisyus ithakak porto yeta. Thoim taka tacho bapuy ani pinelopi him mellttat, oso kothabhag asa.Ithakak yetkoch oddisyusak yumios namvacho lagcho seuk melltta. Thoim ttelemekosuy ayil'lo asta. Oddisyus taka apli vollokh dakhoita ani pinelopichea fattlean lagil'lea monxacho koso kantto kaddop, tachi-i yeuzonn ankhta. Sotra te vis hea sorgant fuddlea mukhel prosonganchi fokot toyari asa. Tatunt bhika-yacho bhes gheun oddisyusocho rajvaddeant provex, svotachi vollokh dakhoinasotona pinelopichi ghetil'li bhett, pinelopik poddpi fuddlea sukhachea prosonganchim sopnam, tichea lognachi toyari, adinchem vornnon asa.

Ekvisavea sorgant pinelopichea svoimvrakhatir oddisyusachem dhonnu hattat. Hea dhonnvacher bann choddoun bara koraddinche vollintlean zo bann soddtta, tachekodden pinelopi logn zaucheli asta. He sortit konnakuch yox mellna. Hem polloun bhika-yachea bhesantolo oddisyus ttelemekosachi manyotai gheun, soglleancho virodh poisaun fuddem vota ani bann soddtta. Fuddem bavisavea sorgant aplem khorem rup progott korun oddisyus ottinausak jito marta. Hem polloun bhika-yachea bhesantolo oddisyus ttelemekosachi manyotai gheun, soglleancho virodh poisaun fuddem vota ani bann soddtta. Fuddem bavisavea sorgant aplem khorem rup progott korun oddisyus ottinausak jito marta. Hem polloun lognache itsen ayil'le her lok pollun votat. Punn tankaim martat. Ho roktokhevo chalu astona pinelopi mat othinachea probhavan sust nhidil'li asta. Tevisavea sorgant tika hi khoxyechi batmi kolltta. Ten'na ti ani oddisyus portim mellttat. Chovisavea sorgant oddisyusachi aplea zannttea bapaivangodda bhett zata.

Oddisi ani iliodd him donuy mohakaveam zori homranoch boroileant tori tatuntolo forok spoxttoponnan zannouta. Iliodd mohakaveant xokatmok gozali asat ani oddisi hi ekadrea sukhatmok kadomboriuri dista. Poristhiti kitli-i khor asli tori tatuntlean vatt kaddpachi monxachi dhoddpodd oddisyusachoya rupan homran dakhoun dilea. Hea mokakaveantolem oddisyusachem xanneponn svobhavik dista. Tatuntlean oddissorsachea vyoktimtvant xanneponn svobhavik dista. Tatuntlean oddisyusachea vyoktimtvant samany monxabhoxen aplem ghor,bail hachevixim odd disun yeta. Dekhun arvil'lea vachpeank to khub lagxil'lo dista.Oddisyusa sarkech pinelopi, ttemttomekos, yumios, ottinaus, othina, kelipso ani sorsi heo zori dorea deuta asleo tori oddisyusacher axil'lea tanchea mogantlean tanchem manvi ang homran porinnamokarokoponnan dakhoun dilam.

Oddisi mohakaveachi xoili sadi, nitoll, punn vedhok asa. Ilioddchea manan hea mohakaveachi rochnnuk chodd bandhesud asa. Hea mohakaveant homran kitleaxach lokkothancho kolatmok upeg kela. Hea kaveant homran pativroty ani bailecho nitoll mog hankanch mhotv dilam.Tebhair ixttacho mog, dhoneavixim ador hanchem-i mhotv pottoun dilam.Astona vegvegllea kallant tachem vegvegolle vivronn zalam

yuropi-i somazant oddisik vhodd somskritik mhotv mell'llam. Yuropi-i monak aizuy hem mohakauy vegvegolle toren othpurnn dista. Osichea mull akritibondhak bada yeunk dina.

Polleiat[बदल]

Odisha

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Orisa&oldid=199792" चे कडल्यान परतून मेळयलें