Albert Einstein

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Albert Einstein during a lecture in Vienna in 1921
Einstein with his wife Elsa
Albert Einstein and Charlie Chaplin - 1931

Albert Einstein (zolm: 14 march 1879, ulm' - zormoni; mornnH 18 epril 1955, prinstton - omerika). Namnecho bhoutikoxastrogone. Sapekxota sidhdantacho (Theory of Relativity) zonok mhunn tannem namna melloili. Zormoni ani svitzhorlondd hangachea tantrik xallant xikxonn ghetkoch 1905 to tannem zhurik videapitthachi piech.Ddi. Melloili. 1902-1909 hea kallant tannem born hangachea pettontt efisant topasonikachem kam' kelem. Heach kallant tannem ujvaddail'lea char xastri-i nibondankhatir zhurich videapitthant soidhdantik bhoutik xastracho pradheapok mhunn tachi nemnnuk zali (1909).

1913 vorsa to borlinchea ‘ koisor vilhelm' insttittyutt ef fijiks ’ he namneche somsthecho sonchalok zalo ani 1914 to ‘ proxiyn aekeddemi ef sainses ’ cho sodsy zalo.Zormonint hittlorocho xek suru zal'lean 1933 vorsa to omerikek gelo. Thoinch prinstton, nyu zorsi hanga ‘ insttittyutt for aeddouhansdd sttoddi ’ somsthent tachi nemnnuk zali ani okheromeren tannem thoinch sonxodhon kelem. 1940 to taka omerikechem nagriktv mell'llem. 1905 vorsa tannem moreadit sapekxota sidhdant, vostuman ani urza hanchem sarkeponn (E=mc²) brauniyon gotivixincho sidhdant ani ujvaddavixincho fotton sidhdant hea vixeant krantikarok nibond ujvaddaile. Tacho choddso xastri-i vaur sapekxota sidhdant, sankhyiki-i yamiki (Statistical mechanics), ujvadd praronn (light radiation) ani xoxonn sidhdant (absorption theory) hea vixeancher asa. Sapekxota sidhdantanchem zor veusthit veapkikoronn kelem zalear tacheposun gurutvakrxonn sidhdant mellpak zai, oxem tannem sodun kaddlem. Khub koxttanchea sonxodhonauporant tannem aplo namnecho sapekxota (relativity) sidhdantavelo nibond ujvaddailo. Vixvorochonnuk xastrantlea (cosmology) prosnamvixincho ek mhotvacho nibonduy tannem ujvaddailo. Ovkax-kal bhumitiurovim gurutvakrxonni-i ani vidyut chumbki-i hea donuy mollank lagu poddpi sidhdant mhollear ‘ ekouttit moll sidhdant ’ (Unified Field Theory) toyar korpacho tannem 1929 vorsa poilo yotn kelo. March 1953 vorsa gurutvakrxonn, vidyut chumboktv ani sapekxota hea vixinche nem' ekach gonniti sutrant manddpak taka yes ailem. Ujvaddovidyut vixincho (photo electric effect) sidhdant ani bhoutikoxastrantlea tachea her soidhdantik vaurakhatir taka 1921 vorsa bhoutiki vixeacho nobel purskar favo zalo.

1939 vorsa tannem ten'nache omerikon raxttradhyokx fronklin rujhveltt haka onnuurza xostrastramvixim potr boroilem; dekhun lagun omerikon sorkaran onnubamb toyar korpakhatir ‘menhetton yeuzonn ’ be go be go hatant ghetli. Dusrem mhazhuz somptokoch ainsttain hannem somvsarik xant'tayekhatir yotn korpi xastrogoneamvangodda vaur kelo. Toxench somvsarik sorkarachi thapnnuk korpache kolponek tannem netton tenko dilo. Najhi zormonintlean omerikent ayil'lea zaitea nirvasitank palou divpak tannem fuddakar ghetlo.

To londdonchea roil sosaitticho felo ani omerikechea nexnol aekeddemi ef sainsesocho vangddi sodsy axil'lo. Tannem 300 voir xastri-i nibond ani vegvegllea vixeamvoile zaite gronth boroileat. Tatuntole mukhel gronth oxeH (poile char mull zormon bhaxentole)1. The Meaning of Relativity (1923) 2. About Zionism (1939) 3. Why War? (झिग्मंड फ्रॉइड वांगडा, 1933) 4. The World as I see it (1934) 5. Builders of the Universe (1932) 6. The evolution of Physics (लेओपोल्ट इनफेल्ट वांगडा, 1938) 7. Out of my later years (1950).

Polleiat[बदल]

Albert_Einstein

Chitr Prodorxonn[बदल]

Sondorbh[बदल]

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Einstein&oldid=198960" चे कडल्यान परतून मेळयलें