Aryan

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
The earliest epigraphically attested reference to the word arya occurs in the 6th-century B.C. Behistun inscription, which describes itself to have been composed "in arya [language or script]" (§ 70). As is also the case for all other Old Iranian language usage, the arya of the inscription does not signify anything but "Iranian"

Voidik sahiteachi nirmonni korpi; Indr, Agni, morut, som' ani her devank bhojpi; yogonedhrm' achropi; somrosan devak sontuxtt korpi; pitriprodhan kuttumbopdhdot choloupi oxi zomat,ji bharot dexant purvil'lea kallant soglleant nimanni bhitor sorli tika ‘ ary ’ mhonnttat. Ddo. Damodor dhormanond kosombichea motan manouxastrache nodren ‘ ary ’ ho ek vonx nasun to bhaxik gott zaun asa. Eka vonxache lok ek bhaxik astat va ekbhaxik lok eka vonxache astat hem totv taka many na. Vedantleo deuta manpi ani ary bhas uloupi mhunn te ary tharle. Vedachi nirmonni korpi he lok svotak ‘ ary ’ mhonnttale ani heruy tankam ‘ ary ’ mhonnun pacharotale, dekhun ary he poromporen cholun zaun asa. ‘ ary ’ hi sonskrit bhas uloupi lokanchi zomat asun ti ekvonxi nasli oxem ddo. Ketkar hachem mot asa.

Yuropant sonskrit ani her tulnatmok bhaxaxastracho obheas suru zalo ten'na pornea bharti-i ani yuropi-i lokam'modim ekvonxosombhtvachem natem ostontechea vidvanank dislem. He monis vonxkulloyek tamnni voidik somskritantolem ‘ ary ’ hem utor dilem. Fuddem areachem ‘ aryon ’ zaun hem utor manouvonxovachok va bhaxaunxovachok mhunn apnnailem. Kaim khaxelea manouvonxank svotak ary mhunn gheupak addmellem yeun legit ary hem utor sasnnachem sogun urlem.

Maxmeuller hannem Aryan hem utor inddo-zormon hachem somanarthok mhunn upegant haddlam ani teo bhaso uloupeank to ‘ aryon ’ mhonntta. Tannem ‘ ira ’ mhollear prithvi hea utravelean ary utrachi utpot'ti sanglea. Aeriouhisttor hea utrantolo ‘ aerio ’ ho zo bhag asa tachem ani ary utrachem mull ekoch asa. Sodea hem utor inddo-aryonchea donuy xakhank laitat. Iranni areamsaun bharti-i areanchem veglleponn dakhoupakhatir, bharti-i areank ‘ inddo-aryon ’ mhonnttat. Ramchorit singachea motan ary hea utracho orth kulin, udat't ani vhodd oso aslo tori mull tem utor ‘ or ’ mhollear nangrop hea dhatusaun ailam. Ani tacho mull orth krixiul oso zata. Heach ‘ or ’ dhatusaun hor va hol hem utor sidhd zata, oxem te fuddem suchoitat. Purvil'lea kallant ‘ krixikrm' ’ ho soglleant vhodd achar oxem mantale. Takalagun ary hea utracho ‘ xrextth ’ oso orth zala. Ary he khoincheach manouvonxachem namv naslem punn zamnni ‘ krixikrm' ’ ho veusai survek apnnailo tankam lok ary mhonnpak lagle.

Areanchem mullsthan[बदल]

Bharti-i areanchem mullsthan dhruvprodexant aslem. Thoinchean te bhomvt-bhomvt ostont yurop ani bhartant aile oso tork lokmany ttillkan The Arctic Home In the Vedas hea gronthant manddla. Tekhatir tannem bhumyrochonnuk, bhugrbhoxastr ani jeotixoxastr hancho adar ghetla. Ut'tor dhruv prodexant jeo soimik ghoddnnuko ghoddpak xoktat oxa kaim ghoddnnukancho ul'lekh, voidik riximni apnnalea kaim doivtoxastri-i kothanchea adaran kela oxem ttillkachem mot asa (rigved 1.64.16; 2.32.2; 5.54.15; 6.48.8). Voidik doivtoxastrantleo jeo kotha ani soimik ghoddnnuko ut'tor dhruv prodexantlea antor himyugachem ostitv dakhoitat, tachevelean i.So. Sumar 10,000 vorsampoilim ut'tor dhruv prodexantole ary dusrea himyugachea ovrxonnak lagun thoinchean bhair sorle ani yurop ani axia khonddantlea vegvegllea vattharamni yeun raule.

Lokmany ttillkacho tork arvil'lea sonxodhokamni manun gheunk na. Tamnni modhy axia, pamirochem potthar, kokexos porvotachea mullsakoddolo vatthar, urla porvot, ostont yurop (zormoni-hongeri), skonddineuhia hea vattharancho ul'lekh kela. Babu sompurnnanond hachea motan areanchem mullsthan ponzab zaun asa. Tacho sod rigvedantlean mellil'lea puraveacher adarola.Tachea motan mohenzododdo-hoddppa somskritai onary ani rigvedot'tor kallantoli asunoi ticher ary somskritayecho probhavo poddunk na. Her sonxodhok je areanchem mullsthan bhartant asa oxem sangtat te oxeH lokxmidhor kol'la hachea motan kaxmir ani himaloyachea mullsacho vatthar, ddi. Ech. Trivedichea motan multan, gonganath zha hachea motan brohmorxidex, rajboli pandde hachea motan areavrt mhollear sodeachea oyodhea ani olahabadomodolo vatthar, xrikontth xastrichea motan sindhu-gongechem degonn oxim areanchim mullsthanam asat. Roxiyn vonspotixastrogone vhasilouh hachea motan gour, mongoliyon, negroidd ani esttraloidd hea prithvivelea char manouvonxanchem vixixttikoronn bhartant zalem. Tatuntole poile don vonx ut'tor bhartant ani dusre don dokxinn bhartant utkrant zale. Him sogllim motam halinchea sonxodhokank many nat. Ddo. Ra. Na. Danddekor hannem aplea ‘ areanche mull vostisthan ’ hea gronthant sogllea motam'modim pitthavala hachem mot mhotvachem axil'leachem sanglam. Pitthavala hannem iranni lokancho ovesta gronth promann manla. Iranni sahiteacho obheas korun ani areanchea rabiteacho vichar korun sirodrea ani omudrea hea nhomyam'modlea vattharant areanchem mullsthan aslem oxem mot tannem uktailam. Mohadeuxastri zoxi hachea motan pitthavala sahiteache nodren pornea iranni gronthampolotoddi vochunk na ani teach vangdda mull yuro-bharti-i bhasancho vicharoi tannem korunk na; zaka lagun pitthavalak yuro-bharti-i bhaxikanchem mull sthan nixchit korpak zomunk na.

Kolinddor hea bhaxa zannkaranchea motapromann Areanche mull bhaxekodden ugro-finix bhaxechem sarkemponn dista, toxench tanche somskritik jinnecher oltaik lokancho probhavo axil'lo disun yeta. Bhaxa sannkarank mull ary ani semettik bhaxentolem sarkemponnoi disun ailam. Voile gozalik promann manlear ugro-finix, oltaik ani semettik hea bhasancho probhavo jea vattharar poddun, mull yuro-bharti-i bhaxecho ugom' ani poile ovsthentoli udrogot ghoddlea to vatthar mhollear ut'tor kirghiz (dokxinn roxia) oxem ddo. Danddekor mhonntta. Nering hannem-i bharti-i lokank khobor axil'lea poxudhonavixim vichar korun hea pranneanchi mull suvat ural ani oltai prodex hench axil'leachem sidhd kel'lean voilea sidhdantak fattboll melltta,oxem ba. Do. Satoskor mhonntta. Ddo. Bi. Ke. Ghox voilo sidhdant borobor oxil'leachem sangun purvosuriche dakhle dita. Hirtt, nering ani flor hea sonxodhokanchea vauracho adar gheun inddo-yuropiyon ani fino-ugriyon hamnni adlea kallant ekamekancher probhavo ghal'lo oxem khoinchech poristhitint manop xoky na oxem to mhonntta. Purvil'lea inddo-yuropiyon ani purvil'lea semettik (orob vonxache lok) hanche bhaxentlea myul'lor hannem dakhoun dil'lea sarkeponnacho adar gheun ani donuy zomatim'modim somprk axil'lo hem sangun ddo. Bi. Ke. Ghox mhonntta, “ inddo-yuropiyonanchea adlea zomatimni zor ekeutten modhy roxientlea fino-ugriyonankodden ani dusreutten semettikankodden somprk douril'lo oxem manlem zalear inddo finik sombondak chodd ghottsann yeta ani soimik ghoddnnukanche nodren dokxinn roxia inddo-yuropiyonanchi mull bhum-i tharta. ”

Ut'tor kirghiz prodex va dokxinn roxia hi inddo-yuropiyon va aryounxiyanchi mull suvat asli hem mot soglleankuch many na.

Stholantorachim karnnam:[बदल]

Arya zomat gorvam-mhosram postali. Tekhatir tonnan bhoril'lea vattharanchi goroz tankam sodanch lagtali. Dukoll poddun tonnache vatthar noxtt zatkoch areanche lhan-lhan pongodd novea pikall vattharachea sodant bhair sortale. Khub kall meren dukoll poddil'lean aryokullam aplea mull sthanakoddlean bhair sorlim oxem ddo. Damodor kosombi sangta.Xastrogoneamni suroposaun bharot hea vhodd vattharachea itihasapoilim kallacho obheas korun areanchea mull sthanakoddlean don vhodd nirgomonam zalim oso tork kaddla. Poilem vhodd nirgomon orol doreasaun bolkh prodex (ofgannistan) meren zalem. Thoim tem kaim kall raulem. Tatuntole kaim zann thoinch raule. Heranche tin pongodd tin dikamni gele. Ek pongodd irann, irak,mesopottemia meren gelo. Mesapottemiant areancho osiriyon, sumeriyon, okkaddiyon ani her somskritayankodden sombond ailo. Bolkh (ofgannistan) prodexantlean dusro pongodd modhy axiant gelo ani tisro pongodd indr namvachea ary fuddareachea margodrxonakhala ponzabant demvlo. Bharti-i areanche purvoz hech asle.

Areanchea mull sthanantlean dusrem vhodd nirgomon don dikamni zalem. Ek pongodd ostonte koddlean yuropantlea pripett prodexant vochun kaim kall thir zalo ani thoinchean sogllea yuropant patll'llo. Dusro pongodd kokexos porvotak moddonn ghalun axia mainorant gelo.Axia mainor, mesopottemia ani modhy axia soddun her zagear zom-i ary paule thoim tamnni thoinchea zomatink haroun bhaxik ani somskritik mollar aplem vhoddponn gazoilem.Teavellar herancheoi kaim gozali tamnni apnnaileo. Hatunt gris, rom', irann, bharot hea dexancho aspavo zata.

Areancho bhartant eupacho kall[बदल]

Arya Bhartant eupachea kallasombondan ostontechea ani bharti-i sonxodhokam'modim don vegvegollim motam asat. Soglleant porno ved rigved, tachi bhas,tatunt ayil'le purvil'lea kallantole ul'lekh ani somkalin ghoddnnuko hanchea adaran aryokall tharaupacho yotn kela. I. So. Panch hozar vorsampoilim bharti-i ani iranni ary hanga aile oxem lokmany ttillok manta. Ostontechea sonxodhokam'modim zakobi i.So.Po. 3500 vorsa, brun hopor i.So.Po. 2800 vorsa, grasmon i.So.Po. 2000 vorsa, meksomyul'lor i.So.Po. 1500 vorsa, repson i.So.Po. 1200 vorsa ary bhartant aile oxem mhonnttat. Ostonteche ani bhartache sonxodhok rigvedachi nirmonni bhartant zali hem many kortat. Rigved nirmonnecho kall i.So.Po. 800-1000 vorsa asun areancho bharot provexacho kall i.So.Po. 1000-1500 meren yeun thirauta. Ddo. Ghox areancho bharot provexokall 1500 vorsamfattim vochunk xokna oxem mot manddtta. Bolkh prodexantlean ponzabant areanche je pongodd gele ten'na mesopottemia, siria ani pelesttin hangai kaim pongodd gel'leacho ul'lekh yeta. Hea bolkh prodexantlean udent ani ostontek zal'lim nirgomonam i.So.Po. Dusrea sohstrokant zal'lim oxem olddonobrg ani kith hancho adar gheun ddo. Ghox sangta. Ddo. Kosombi ani ddo. Chotrji hanchim-i motam sadaroponnan oxinch asat.

Mohenjo- daro ani Harappa him xaram noxtt korpachem kam' areamni kel'lem hi gozal itihasik, utkhononi-i ani her xastri-i puraveamvorovim sidhd zal'lean toxench sindhusomskritai i.So.Po.2500 vorsamadim noxtt zal'lean tachepoilim areancho provex bhartant zal'lo oxem ba. Do. Satoskor mhonntta. Voilea vorich vicharosoronni manun i.So.Po. 3000 vorsam poilinchi ttrozon somskritai hi inddo-yuropiyon asli ho adar gheun ddo. Danddekor mull yuro-bhartiyancho kall i.So.Po. 4000-3500 vorsam asa oxem mhonntta, techpori sindhu somskritayechea naxaadim kitlinxinch vorsam voidik ary bhartant ayil'le hem tannem dakhoun dilam. Ddo. E. Ddi. Pusallokor hannem daxrazoyudhd, bharti-i yudhd heo ghoddnnuko; ram', mandhanta, porxuram' ani yoyati heo vyokti; purannam, ramainn ani mohabharot hea gronthancho adar aplem mot manddpak ghetla. Sadaronnoponnan i.So.Po. 3102 vorsacho kall bharti-i yudhdacho ani koliyugacho arombh mhunn mantat. Pusallokor haka ho davo many na. Ho kall voivsvot monucho asa oxem to mhonntta. Monu ho voidik areancho poilo raza aslo. Takalagun aryoprovexacho kall hoch axil'leachem to manta. Ba. Do. Satoskorachea motan dokxinn roxia va kirghiz prodexantlean je areanche pongodd bhair sorle te i.So.Po. 3500 te 3000 vorsa ponzabant yeun thiraule asunk zai.

Vatthar[बदल]

Areanche vosahotik poilim ‘ areavrt ’ mhonnttale. Rigved kallant areanchi vosti soptosindhuchea vattharant mhollear vaivy sorohd'd prant ani ponzab hea vattharant asli.Rigvedantlea nodisuktant soptosindhuchea prodexant kubha (kabul nhoim), krumu (kurrom'), gomti (gomol), sindhu, voruxnni (ravi), xutudri (sotloz), vitsta (jhelom'), sorsvoti, yomuna ani gonga heo nhomyo vhamvtaleo oxem sanglam (10.75). Uprant ary soptosindhuchea vattharantlean udent ani dokxinnekodden aile. Hea uprantchea kallant kurupanchal ani koslovideh he dex areanchim somskritik kendram zalim. Brahmonngronthanchi nirmonni toxench yogoneyag heach vattharant zale. Monun himaloi ani vindhy porvotam'modolo ani udent doreasaun ostont doreameren patllil'lo vatthar to areavrt oxem mhollam.

Itihas[बदल]

ba. Do. Satoskorachea motan bhoutik, noitik ani boudhdik mollar voidik ary somaz samko poile ovsthent naslo tori sudaronneche ovsthent aslo. Dhorm', kola, vannijy,murtikola ani murtixilp, nograchi rochnnuk, raupachim ghoram, he gozalint drovidd areamporos fuddaril'le. On'n sompadop ani on'nachem utpadon korop hea xastrantoi ary lok droviddamporos fattlean asle. Sadaronnoponnan drovidd somskritai hi ary somskritayeporos unchelea pamvddeachi asli. Sindhu-somskritayentole lok legit bhangracheo vosti ghoddoup, bailanchim vostram, olonkar hea mollar mukhar asle.

Satoskor fuddem mhonntta, aream'modim voilim dublleponnam aslim tori te xur ani dhaddsi asle. Dusmanak haroun xoury gazoup hinch tamnni svotache jinnechim kortoveam manlim. Apnnale yogonesomsthechi rakhonn korpak tamnni survek onareankodden zhuzam kelim ani tankam haroile. Bharti-i somskriti koxachea motan areanche soinik xistin vavurotale. Hozaranche sonkhyen te dusmanacher ghuri ghaltale. Tanchea soineant roth, ghodde, ani pamydoll oxe tin vibhag asle. Hoteanchem doll fuddlea kallant ghoddlem. Das va dosyu he areanche mukhel dusman asle tor xobor ho soglleant vhodd dusman aslo. Himachol porvotalagim tachem rajy aslem. Taka haroupak divodasak challis vorsam laglim. Ary virank ary riximni tanchea zhuzant ani porakromant khub fautt sangant dila. Vegvegllea aryozonanche vegvegolle puroit astale. Bhrigu he druhyunche; otri he purunche; bhordvaz, vosixtth ani vixvamitr he bhortache ani konnv he yodunche puroit mhunn raule. Rigved kallant puru, yodu, onu, druhyu ani turvox oxe areanche panch pongodd bhartant rautale. Soglle aryoprojek ‘ ponchzon ’ mhunn vollkhotale; purvil'lea puruncho ek fantto ‘ bhortokul ’ hachevelean hea dexak ‘ bharot ’ oxem namv poddlem. Bhortantlean fuddem ‘ tritsu ’ voir sorle. Yodukulant fuddem ‘ xrikrixnn ’ zolmolo. Ponchzon ary he soglle indragniche bhozok asle. Brahmonn ani rajny he bhed tanchebhitor survekoch axil'le. Uril'leo ary zati vix mhollear proza hea vorgant moddttaleo. Te razak vixpoti va vixampoti oxem mhonnttale. Fuddem onareank haroun areamni teo zomati apleabhitor aspaun gheupachi prokria suru zali, ten'na dosyu va xudrancho vorg nirmann zalo. Oxe toren ‘ chaturvornny ’ somaz veustha areambhitor ghoddli.

Ary lokamni poilim ponzabant yeun sindhu somskritayecho nax kelo ani uprant te udenteutten gele. Thoim tamnni aplea vosahotinchi thapnnuk keli. Kxotriy ani brahmonn hea donuy vornnant, kallantoran fuddaroponnakhatir songhrx suru zalo ani tacho xeutt porxuraman kelo oxem ba. Do. Satoskor mhonntta.

Gonga-yomunechea vattharant aplo xek gazoilea uprant ary zokxinneutten aile. Hatunt bhrigu ani ogsty mukhel asle. Bhrigu gujratantlean konknnant gelo, ogst satpuddeanchea khinddintlean dokxinnent gelo. Ogst rixichem dokxinnet yeup ho dokxinn aryikoronnacho bhag aslo. Ramacho vonvas ho ‘ onaryonirmulon ’ kareantolo ek vantto aslo. Areank lagun dokxinnent somskritacho prosar zalo tori drovidd bhas togun urli. Hech bhaxentlean ramainn, mohabharotachim somskoronnam zalim. Hindu dhormacho udhdar korpi xri xonkrachary dokxinnentoch zolmolo.

Arya vosahotokaranchea yotnank lagun aryikoronnachi prokria lonka ani agney axia meren pauli. Lokxmonnoxastri zoxi hannem ogsteachem somudropraxon mhollear simholdvip, brohmodex,molaya, inddochaina, zava, sumatra hea zumveamni kel'lo bharti-i somskritayecho prosar oxem mhollam. Vindheachea vattharantolo ani normodeche dokxinnekoddolo vosahoticho itihas ogsteak vindhy porvot xoronn gel'leachi kothach sangta oxem mot tannem manddlam. Ramchondr dikxitar hannem vayupurannantolim so zumveanchea chomeanchim namvam ani hind mohasagorantoli molaya, sumatra, inddochaina ani thoincho vatthar hancho sombond dakhoun thoim bharti-i dhorm' ani somskritai koxi geli tem sanglam. Ogsteachi puza aizoi thoim cholta tachevelean hem kam' ogsteachem asumye oxem to mhonntta.

Bhas[बदल]

ddo. Ketkorachea motan ary hi somskrit bhas uloupi lokanchi zomat asun te ekvonxi nhoi. Ary mullant ekbhaxik asle hi gozal choddxa sonxodhokank many asa.Bhartant ayil'le ary somskrit bhas uloitale punn ary jea mull zageavelean ayil'le, thoinchi bhas somskritachem adlem rup asli ani ti bhas bharti-i ary nhoi tor ostont yurop, irann, ofgannistan hanga gel'le lokoi uloitale. Dekhun hea sogllea areanchi mull auybhas ekoch asli ho tork vostusthiti mhunn many zala.

Bhes, anglott ani jeunnokhann[बदल]

Bhartant ayil'le ary eka vonxache nasle hem many kelear tatunt je norddik asle te unch, ghottmutt anglottache, gore, bhangra kemsache ani nillea dolleanche asle oxem ddo. Chotrji mhonntta. Bharti-i somskritikoxant rigvedacho dakhlo divn, tatunt jem deutanchem vornnon ailam tem ary lokanchench asa oxem mhollam. Areancho rong goro, kems pingxe, dolle nille, nak soroll, chhati vhodd, man puxtt asli. Te mhan purxarthi ani vir asle. Tancheo kuddi bollixtt asleo. Te khampe ghodde choloupi asle. Tem uktea vattharant vosti korun rautale. Lokrichi vostram vinnttale ani vaprotale. Te bailamvori aple kems lamb dourotale. Kaim lok khadd – mixeo dourotale tor kaim zann teo kaddttale, oxem rigvedant sanglam.

Areanchem mukhel on'n mhollear gorvam – mhosram posun mellpi dud astalem. Te kondmullam, follam khatale. Te mams khatale punn nustem khatale oso ul'lekh khoinch mellna. Te som' namvacho soro pietale. Gomv ani zou him dhaneam tankam khobor aslim ani tanchem te utpadon kortale. Esttrik ani protto – esttroloidd lokankodden sombond yeuchepoilim tankam tandull khobor naslo.Nal'l, supari him follam-i tankam khobor naslim. Kallantoran te zomin kospak lagle. Nal'l, supari, tandull ani nagvelichim panam tanchea dhormik kareant aspaulim.

Hozaramni vorsanche bodlopi poristhitik lagun toxench her zomatikodden zal'lea sonkrak lagun mull rupant areancho norddik vonx khoinch disna; fokot chitpaun brahmonn haka opvad asumye oxem ddo. Chotrji mhonntta. Ary-onareancho songhrx ani somnvoi hancho porinnam' dokxinnechem aryikoronn zaupak, aryounxachem xudhdoponn noxtt zaupak toxench tanche somskritayent ani dhormoklponant bodol zaupant zalo. Uprant ary gomvavangodda tandull, mamsavangodda nustem, tupavangodda tel khaupak lagle. Lokriche kopdde vochun dhotor ani upronne ailem. Logn-podhdotint bodol zalo. Pan-supari, nal'la vangdda hollod-kukmacho dhormik kareant upeg zaupak laglo.

Deudhorm[बदल]

voidik kallant areancho dhorm' voidik aslo. Tancho dhorm', somskritai ani doivtoklpona poile ovsthent asleo. Soimik ghoddnnuko ani vostuch tamnni devo manleat.

Sury, uxa, vorunn, sovitri, mitr, indr, rudr, vorunn, morut, ogni, bhog ani her deutanchi stutipor sutram rigvedant asat. Droviddanchea somprkak lagun aream'modim murtipuza aili. Magir tamnni murti, deullam him xilpam ghoddoilim. Tea adim tem indr, vorunn, adity ani her devank sontuxtt korpak yogone kortale ani tankam hovirbhag omptale. Ogniurovim devak somros ani ghrit pauytale. Svota khata tem on'n, noivedy mhunn devak dakhoupachi podhdot tanchich asli oxem mhonnttat. Areache devo choddxe dadlech asle. Bail deuta tamnni herankoddlean ukhol'leo oxem ddo. Kosombi mhonntta. SomskritaiH

Arya lok kul va kuttumb korun ekttham-i rautale. Tancheamodim pitrisot'tak kuttumb podhdot choltali. Dorek kulacho ek dadlo mukhel astalo. Kulacho chomo zaun gram' ghoddttalo. Gramachea mukheleak ‘ gramnni ’ mhonnttale.

Moronnprotha[बदल]

kurgon somskritai hi mull yurobharoti-i lokamni somskritai asli, oxem sidhd korpi puravo mell'lla. Mull yuro-bharti-i lokant moddim purpachi chal asli. Mel'lea monxak vegvegolle fondd khonnun tatunt tachi kudd purtale. Tea fonddacher khonnil'le matyechi ras rochtale. Raxibhomvotonni ek va don lankddacheo vomyo ghaltale. Rigvedant (10.18.4,13) oxe torechea vomyancho ul'lekh aila. Kirghiz prodexant mel'lea monxachim matyechim yadstikam, thoddim va kurgon zaitim dixtti poddttat. Bogddanouh hea roxiyn purannoustuxastrogoneachea motan tatuntole borech kurgod novaxmoyugantole asat.

Ud'degodhonde[बदल]

xet, gorvam-mhosram pallop, dhatukam', pokkea malachem utpadon hea ud'degancher vedkallantoli orthik jinn adarun asli. Koxtti, mest, kamsar, xett he veusai korpi lokank voidik kallant khub mhotv aslem. Areank lokhnnachi mhaiti asli. Lokhnnasaun tamnni kuradd va porxu, tolvar, suri, vakhor, kator heo vostu ghoddyil'leo.

Orthik ani xikxonnik udrogot[बदल]

vostuchea divpa gheupakhatir sadhon ani madhyom' mhunn zonaurancho upeg zalo tori areank cholnakhatir bhangra nanneancho upeg korpak kollttalo.Areanchea nanneak ‘ nixk ’ mhonnttale. Rudrachea golleant nixkancho konttho asa oxem vornnon rigvedant (2/33/10) ailam. Bhangra nanneachem ‘ mona ’ hem babiloniyon namv rigvedant asa.Poilea babiloniyon samrajeachea dokxinn ani ostont degeuylean vepar zatalo, hi gozal hozar vorsam adim vepar korpi vanneacho ul'lekh rigvedant ‘ ponni ’ hea utran kela.

Areank lekhnokolechi mhaiti nasli. Hi kola mull sumeriyonanchi asun dokxinn bhartantlea drovidd vepareamni i.So.Po. Atthvea xotmanant bhartant haddli ani budhd bhikxumni uprant ti ut'tor bhartant vheli, oxem rhis ddeuhidds (Rhys Davids) hannem ‘ inddia ’ hea gronthant sanglam. Lokxmonnoxastri zoxi mhonntta, ‘ voidik lokamni gonnon ani lekhon hatunt borich udrogot kel'li. Hachem protyokx va oprotyokx promann vedant melltta. Rigvedant vornnomalek ‘ okxor ’ hem utor (1/164/24,29) vaprolam. ’ gonnit ani doxank mejpapdhdot voidik areanchi asa. Xuneachi kolpona poilim purvil'lea bhartiyamni sodun kaddli. Heo donoi kolpona grik ani romnank khobor nasleo.

Gõycho sondorbh[बदल]

Dokxinn bhartachea aryikoronnachea itihasacho lhanso vantto gõycho asa. Gõychem aryikoronn, toxench gõychi nirmonni korpachem xrey porxuramak ditat. ‘ porxuram' ’ hi vyokti khori asli kai kalponik asli hevixim obheasokam'modim aizuy motbhed asat. Porxuramachea choritrantolo otitaye axil'lo vantto kuxik kaddun chikitsok nodren tachea kareakodden pollelear porxuram' hi itihasik vyokti prakkalin itihasant zaun gel'li hem sot manchem poddtta oxem ba. Do. Satoskor mhonntta. Porxuram', sonpoilim panch hozar vorsamadim zaun gel'lo oxem konhoyealal munxi ani pra. Matte hanchem mot asa. Ddo. Ra. Go. Bhanddarokorachea motan kristi sonpoilim satvea xotmana adim bhartourxi-i areak dokxinn hindusthanavixim mhaiti nasli. Vindhy porvotak chukoun udentekoddlea margan ut'tor sorkar oxem jea vattharank mhonnttat, tea prodexameren te gele asle tori dokxinnek rigunk nasle. Vindhy porvotache he votten dokxinnek axil'lea dexanchi tankam khobor nasli. Kristaadim satvea xotmanachea odmasak tamnni dokxinnek vochpacho yotn kelo asumye. Ddo. Bhavo daji ladd hachea sonxodhonapromann sarsvotamni sovea va satvea xotmanant gõyant rabito kel'lo. Gõyant sarsvot zatichi aryokulam poilim ailim. Ho poromporen cholun ayil'lo somoz khoro aslear gõycho ani konknnacho aryikoronnacho kall choudavea xotmanant mhollear arvil'lea kallant mancho poddtta, oxem ba. Do. Satoskor mhonntta. Ddo. Pusallokorachea motan sohstrarzun kartoviry, vixvamitr,zomodgni, porxuram' ani horixrchondr hancho kall kristaadim 2542 te 2506 vorsam itlo fattim vota. Techpori gõyant aryokulam yeupacho kall oddez hozar vorsam son poilim fattim vota oxem ba. Do. Satoskor mhonntta.

Zomodgni, porxuram' ani horixrchondr hancho kall kristaadim 2542 te 2506 vorsam itlo fattim vota. Techpori gõyant aryokulam yeupacho kall oddez hozar vorsam son poilim fattim vota oxem ba. Do. Satoskor mhonntta. Zom-i torponn kortalo te nhomyok torponnochi (tollponnochi) nhoim mhonnttat oxi dontkotha hea bhagant cholta. Rixi-munimni fokot onareachim monam volloupacho yotn kelo oso nhoi tor tanchea choleankodden lognam korun somskriti somnvoyachem kam' vonxsomnvoyachea margan kelem oxem e. Ddi. Pusallokor mhonntta.

Dokxinnechem aryikoronn korpi soglleant vhodd kxotriy mhollear daxrothi ram' asun tannem chouda vorsanchea vonvasachem nimit't korun hem kam' vhodd promannant kelem. Vanramsarkea anareankodden boreponn zoddun, protikar korpi rakxosank haroun raman hem aryikoronn ghoddoun haddlem oxem ba. Do.Satoskor mhonntta. Rama uprant xrikrixnnan ani tachea yadoukulan dokxinnechea aryikoronnacho vaur jid'din punn somnvoyan kelo. Yadvamni onareankodden vhodd promannant xorirosombond douril'lean tancho mull goro rong na zaun te kalle zale. Xrikrixnn ho legit ‘ krixnnournni-i ’ aslo. Bhartachi noirity doreadeg, gujrat, mallva dokhkhon hea vattharachem aryikoronn yadvank lagun zalem oxem ddo. Pusallokor mhonntta. Ba. Do. Satoskorachea motan bhartache noirity dikek gõycho aspavo zata mhunn yadou ani xrikrixnn gõyant ayil'le ani techkhatir deukikrixnnachem devull gõyant asa. Gõychem aryikoronn onareankodden songhrx korinasotona khellimellichea bhaunen zalem oxem satoskar mhonntta. Areamni gõyantoi onareancho mog zoddlo.Tanchea choleankodden lognam kelim. Taka lagun gõyantlea zati zomatint brahmonn-brahmonnetor, va poilinchea brahmonn kxotriamsaroke songhrx zaunk va zatiyvadi dongli zaunk nat. He nodren xrikrixnn ho khor mutsod'di, vhodd zhuzari ani dhormosomsthapok aslo. Dekhun to purnnopurux ani raxttri-i fuddari thartalo. Tache vichar udar asle. Totvonixttha khor asli. Tachea hea gunnank lagun onareant ary somskritayecho prosar korpak to zoitiunt zalo. Oxem The Vedic Age hea gronthant mhollam.

Gõychem aryikoronn sarsvotani kelem ani tech gõyche poile vosahotokar axil'le oxi kolpona skondpurannachea soheadri khonddant melltta. Tatunt porxuraman trihotrasaun doxgotri sarsvotachim kulam gõyant vhel'leachi kotha dilea. Vosahotikoronnachea podhdotipromann brahmonnamvangodda kxotriy ani voixyoi porxuraman haddle aspak zai oxem satoskor mhonntta. Fuddem kxotriy kulanche moratthe, voixeacheo totsom' zati zaleo. Areambhitor aspaul'lea onareank xudranchi suvat mell'lli. Jen'na vibhazon ani ektrikoronnachi prokria moharaxttrauri gõyant ghoddli ten'na gõyant zati-upzati ghoddleo. Uprant veusayik zatichim somanoponna ani thollaveponn heo gozali motint gheun tankam moratthi, kunnbi, teli, salli, malli, mhalo ani moddoull him namvam prapt zali asumye. Thollavea bhedak lagun ani dollnnoullonnachea sadhnancho unnavo axil'lean te te zatintleo pottzati sodankhatir togun urleo.

Porxuramachea aryikoronnachea uprant bharti-i zhuzakallant gõyant areanche lhan lhan pongodd yetoch raule. Punn sonpoilim ek hozar vorsam va sonpoilinchea chouthea xotmanant sarsvotancho ek vegllo pongodd gõyant yeun kelloxi va kutthtthalli gamvant raulo aspachi xokyotai ba. Do. Satoskar uktaita. Hi ghoddnnuk soheadrikhonddant ailea asun mangixomahatmeachea panchvea odheayant dilea. Achary dhormanond kosombin dusre sarsvot vosahotokar gõyant ayil'leachi gozal many kelea.

Motthsth gonnex ramchondr xorma hachea motan i.So.Po. 326 chea march mhoineant olekzhanddor do grett sindh nhomyevelean bhartant aslo ten'na areanchi danadhispott zali. Hea prosongantlean vatt kaddpakhatir hem stholantor ghoddlem. Tachevelean i.So.Po. Chouthea xotmanant ary dokxinnent aile oxem mhonnpak horkot na. Sarsvot mat sarsvot namvachea dexavelean gõyant aile.Sarsvotancho dusro pongodd kanyokubzasaun gõyant gelo oxem soheadrikhondd sangta. Punn kanyokubzasaun he lok khoim gele hacho ul'lekh mat soheadrikhonddant yeunk na.

Polleiat[बदल]

Aryan

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Aryan&oldid=199046" चे कडल्यान परतून मेळयलें