Ashoka

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   

Ashoka Ek Xrextt[बदल]

A c. 1st century BCE/CE Indian relief from Amaravati, Guntur district, Andhra Pradesh (India). Preserved in Guimet Museum, Paris (2005)
Approximate extent of Maurya empire under Ashoka. The empire stretched from Afghanistan to Bengal to southern India
A similar four "Indian lion" Lion Capital of Ashoka atop an intact Ashoka Pillar at Wat U Mong near Chiang Mai, Thailand showing another larger Dharma Chakra / Ashoka Chakra atop the four lions.

Ashoka, Somratt (zolm i. So. Po. 303?; mornnH i. So. Po . 232)[बदल]

oxok ho purvil'lea kallantolo bhartantolo ek namnecho somratt. Tachea bhurgeponnavixinchi mhaiti mellna. Bindusarachea hea putacho zolm' krista poilim 303 vorsa zal'lo asunk zai oxem mantat. Moury vonxacho ho tisro raza. Krista poili 373 vorsa magodh rajeacho karbhar to samballuk laglo. Aplea bapaichea razoutti vellar oxok tokxoxila ani ujzoini hanga rajprotinidhi mhunn vavurotalo. To bindusaracho vhoddlo put nhoi, toripunn tacho vhoddlo bhavo susim' haka i. So. Poili 273 to rajgadoyeuylean kuxik sarun to raza zalo. Bindusarak 160 ranneamposun zolmol'le 101 bhurge axil'le. Tatunt oxok khunxi ani duxtt axil'lean tannem aplea bhavank marun uddoile asunk zai oso puravo kaim itihasik borpaullintlean melltta. Oxokak haka lagun chonnddaxok va duxttaxok hea namvan vollkhotale. Boudhd dhorm' apnnailea uprant mat taka dhormaxok (dhorman cholpi oxok) hea namvan pacharunk lagle.

Kolingacher zoitHkolingacher zoit[बदल]

oxokan rajyokarobhar samballunk laglea uprant 9 vea vorsa mholear i. So. Po. 261 to aplea rajeacheo ximo vaddoupa khatir koling vattharacher ghuri ghali. Oxokan hi loddai jikhli. Punn he loddayent taka vhodda promannant rogtacheo nhomyo vhamvoucheo poddleo. Oxokak loddaye uprant poxchatap zal ani ohimsechea margan mogachi xikounn divpi boudhd dhorma lagim oddlo. Tannem boudhd dhormachi dikxa ghetli ani tea dhormacho prosar ani prochar korpachem tharailem. Survek tannem upasokachi (grihosthaxromi boudhdachi) dikxa ghetli ani ek oddech vorsa uprant to songhant mhollear boudhd bhikxunchea vorgant paulo, oxem tachea rupnath hangachea fatroptteavoilean somzota. Boudhd prosaracho vaur hatant ghetlea uprant soglleant poilim tannem aplea rajeantoli xikar bond keli. Choini khatir zaupi apleo bhomvddeo bond keleo. Dhormoprosaracho vaur nettan zaunche khatir tannem i. So.Po. 256 to khas odhikareanchi nemnnuk keli ani to svota boudhd tirthancheo yatra korunk laglo. Aplo guru achary upgupt hachea vangdda tannem apli nepallantlea terai prantatlea budhdachi zolmosuvat axil'lea kopiloustu laginchea lumbini bagechem dorxon ghetlem. Uprant kopiloustu, goya, sarnath, kuxinogor, xrausti hea tirthosthanant tannem bhett dili.

Oxokacho dhorm[बदल]

oxokacho dhorm' mhollear nitichi ek vollerich axil'li. Tannem sorvosadaronn monxank ghuspaun uddoupi dhorm' totvogineanacheo vhodd vhodd dhormoklpona kuxik dourleo. Toxench devo ani atmo hankaim tannem ekamekam'modi bhorxile nat. Jinnent nirmollotai yeuche khatir tannem lokank aplea monacher tabo douropachi budhd dili. Tannem dusreanchea dhormacho adar rakhche khatir, monzaticher kakullott dakhoun tankam marche nhoi mhunn monxan vavurochem oxem xikoilem. Auy-bapuy, zanntte, guruzon, sadhu-somneasi, gulam', nokor-chakor hanche lagim sobhyotayen vagpavixim tanne updex kela. Soty uloupachi ani sotean vagpachi tannem dekh dili.

Oxokachi cholnnuk[बदल]

oxokan fokot borea adrxancho ani vicharancho updexoch kelo na, tachi svotachi cholnnukoi tachea vicharambhoxen adrx axil'li. Tannem xikar korop soddlem ani mams khaup thamboilem. Lokam khatir ani zonauram khatir tannem bholaiki kendram bandlim. Brahmonn ani her dhormachea lokancho adar rakhun tannem sodoll hatan danodhrm' kelo. Koling hangachea tachea eka fatroptteacher oxim utram asatH “soglle monis mhaka bhurgeambhoxen ani sogllea monxanim mhojea bhurgeambhoxen he jinnetolim ani porlokachim sogllim sukham bhogchim.”

Rajyovistar[बदल]

apli proza uzu cholnnuken cholchi haka lagun oxokan fatroptteancher adex boroun dourole. Toxench boudhd dhormachem margodrxon zaunchem haka lagun arsopani fatri stombhacher (oxokstombh) adrx totvam koratun te rajyobhor laile. Hanchea voilean tachem rajy khoim'meren patllil'lem hacho odmas yeta. Nepall (rukminni-dei), pakistan (gandhar,mansehora,tokxoxila), udent ofgannistan (lopank ani zolalabad), dokxinn ofgannistan (xohor-i-kun), rajsthan (boirat, bhabu), horianna (topra), ut'tor prodex (kalsi, mirot), olahabad (kouxambi), bongal,(tamrolipti), bihar (mogodh orraz), modhyoprodex (sanchi, rupnath), gujrat (girnar), moharaxttr (raxttrik) mhoisur (moski, sidhdopur), orisa (dhouli, koling) hanga sampddil'lea stombhamvylean oxokachem rajy sodeachea bharot, pakistan, udent ofgannistan hanga patllil'lem. Dokxinn bhartantole keroll (chel), tomillonaddu, poddicheri (chol, cher, panddy) ani xrilonka (tamroprnni) hancho mat tachea samrajeant aspavo naxil'lo.

Rajyoveusthechi nodr[बदल]

somratt oxokan poilimsaun cholot ayil'le rajyokarobhar pod'dotint zai titlech bodol kele. Koling zoita uprant toxlichea rajyoprotinidhodichem pod nirmann korun thoinchi poristhiti samball'lli. Koling zhuza uprant tannem boudhd dhormachim totvam rajyokarobharantlean mukhar haddunk survat keli. Tache ten'nachea grik razavangodda ixttagotiche sombond axil'le. Tachea suzann karbharak lagun tannem nirmann kel'lim protikam aizomeren bhartachim raxttrochin'nam zaleant.

Chitr Prodorxonn[बदल]

Polleiat[बदल]

Ashoka

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Ashoka&oldid=214876" चे कडल्यान परतून मेळयलें