Azad Hind Sena

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Colour for the "Free India Legion", 1942-1945, manufactured in Germany for the "Indian Legion", part of the German Wehrmacht
Subhas Bose with Mohandas Gandhi at a Congress meeting, c 1930.

Bharti-i fuddari netaji subhaxochondr bos hachea fuddaroponnakhal bharti-i svotontrotayeche cholloullikhatir singapur hanga zuloi 1943 vorsa toyar kel'lem loxkori songhtton.

Dusrem mhazhuz chalu astona netaji subhaxochondrak brittix sorkaran kolokt'ta hanga nodrokoident douril'lo. Thoinchean to 17 zanevari 1941 disa suttlo ani zormonint paulo.Zormonint bhartabhailea bhartiyanchem songhtton korun svatontryosena ubi korpacho nirdhar tannem kelo ani tekhatir zormon sorkarocho palou melloilo. Zormoni ani framsantole bharti-i naggik ani zormonanchea tabeantole zhujbondi hatuntlean sumar tin hozaranchi fouz toyar zali. Punn thoinchean bharot khub pois axil'leakaronnan netajik prochar soddlear protyokx kriti korop xoky zalem na.Agney axiant 1942 chea sumarak zhuzak aromb zalo ani 15 februvari disa zopanan singapurocho brittix armari toll kabiz kelo. Molachi mohimet zopaneanchea hatant mellil'lo brittix senentolo bharti-i soineadhikari keptton mohon sing hannem zopanachea alaxireakhala bharti-i raxttr senechi thapnnuk kel'li. Teach vellar thoim svotontrotai cholloullicho vaur begin zauncho, mhunn bharti-i svotontrotai songh sthapon korun raxbihari bos hache odhyokxotekhala ek kritimonddoll nemil'lem. Ke. Mohnosingchea apounneavelean bonkokoche porixodek hajir raupakhatir zormon ani zopani sorkarchea palvan vhodda koxttamni pannbuddicho provas korun netaji zun 1943 vorsa singapurak paulo. Itle mojgotim mohnosingache zopanakodden motbhed zaun zopaneamni hi sena borkhast keli. Punn ‘ bharti-i svotontrotai songh ’ hi somstha thoim ostitvant axil'li. Netajin zopaneancho palou gheun mohnosingachem loxkori songhttonechem punrujjiun korun tika ‘azhad hind sena ’ oxem namv dilem. 2 zuloi 1943 disa netaji singapurak gelo ani tannem roxbihari bosakoddlean bharti-i svotontrotai songhachi zapsalodaroki aplea hatant ghetli. 5 zuloi 1943 disa oupcharik ritin azhad hind senechi thapnnuk zali. ‘ cholo dil'li ’ he ghoxvakyuy tamnni prosarant haddlem. Zopanoche bondkhonnintole bharti-i zhujbondi, bharti-i nagrik ani bailo apkhoxoyen dexsevekhatir he senent aileo. Zopanchea hatant lagil'lea brittix xostrosamgrichea adaracher don loxkori vibhag zatle yedem vhodd soiny toyar kelem. Zogn'nathoravo bhosle,xahnovazokhan ani mezor soigol hea bharti-i zhujbondi loxkori odhikareank mezor zonrol ho hud'do dilo. Tancheo onukroman chif ef zonrol sttaf ani vibhagi-i sena mukheli mhunn nemnnuko zaleo. Netaji subhaxochondran he senechem sorsenapotipod aplekodde ghetlem. Bailanchem ‘ zhanxichi ranni pothok ’ toyar kel'lem, tachem fuddaroponn ke. Lokxmi svaminathon hichekodden sompoilem. Hea sogllea soineak loxkori xikxonn dilem.

21 ekttobor 1943 hea disa netajin azhad hindchem tatpurotem sorkar prosthapit kel'leachi ghoxnna keli. Zopan, ittli, zormoni hea raxttramni taka begobeg oupcharik manyotai dili. Azhad hindchea tatpurtea sorkaran nagri xason veusthent legit lokx kendrit kelem ani kaim mulki khatim suru kelim. Tatuntolim mhotvachim khatim oxiH orth, prosidhdi, loxkor-bhorti, bholaiki ani somazokleann, purounn, ghorbandop ani yeradari. Lokanchem fattboll mellchem mhunn netajin boska ghetleo ani akaxovannivelean uloupam kelim. Kaim disamni azhad hind senek zopani senecho pamvddo prapt zalo ani ticho vaur suru zalo. Netajichea khoddegantth vyoktimtvak lagun bharti-i soinikancho ankddo tis hozaramvoir gelo. Gandhi, nehru, azhad oxa tin pothkant senechi vanttnni keli. Hea pothkantlea venchik lokanchem ek svotontr pothok ‘ nombor ek gonimi pothok ’ hea namvan toyar kelem ani xahnovazokhan hachea mukheloponnakhal tacho vaur suru zalo. Hench pothok fuddem ‘ subhax pothok ’ hea namvan lokpriy zalem.

March 1944 to, zopaneamni hindusthanoche ixany ximer kel'lea hol'leant he senentolim kaim pothkam dhaddlim. Ximeuylea imfal hanga zal'le loddayent hea soineantlea kaim pothkamni bori kamgiri keli. Me, 1944t xahnovazokhanchea fuddaroponnakhal eka pothkan bharti-i ximent provex korun moddok tthannem jikhlem. Brittixanche vhoddle foujechi ani viman mareachi porva korinasotona te mhoinobhor loddle. Keptton surzomol hachea hatasokoilea eke zopani senen moddok bhaxenuch herkoddlea zhuzant legit khub porakrom' kele. Lefttonontt monsukholal hannem mutthbhor soinikank gheun zhujta astona zokhmi zaun legit ek dongul'li jikhli. Dusmanachem prochondd somsthaboll, opuri xostr ani on'n purounn, rosod mellpachim addmellim, zopani lokancho lohri palou haka lagun zhuz thambouchem poddlem. Azhad hind sena fattim sorta astonach brittixamni vimanantlean potrokam uddoilim ani brittix soineant porot yeyat oxi havo dakhoili. Punn soineantolo ekttoi soinik tankam bodlona. Bharot xim' humpun fuddem brohmodexant vochpi brittix soineak azhad hind pothkam xoronn ailim. 2 me 1945 hea disa rongun jikhtokoch thoddeach disambhitor zopan xoronn ailem. Tea vellar netaji singapurchean vimanant ttokio hanga vota astona vatter vimanak opghat zaun taka moronn ailem, oxi khobor aili. Uprant azhad hind senechea odhikareank ani soinikank bondi kele ani bharot sorkaraadd bondd kel'leacho arop tancher dourolo. Xahnovazokhan, soigol hea odhikareancher korttat khottle bhorle. Punn bhartiyanchea hevixinchea prokxubdh lokmotache zannvikayek lagun brittix sorkaran hea odhikareanchi kheast maf keli (3 zanevari 1946). Bharti-i svotontrotai cholloullichea itihasant azhad hind senek khaxelem mhotv asa.

Polleiat[बदल]

Indian_National_Army

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Azad_Hind_Sena&oldid=199071" चे कडल्यान परतून मेळयलें