Brahmo Samaj

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   

Brahmo somaz ek dhormosudaronnavadi somstha, nirakar, sochchidanondorup, vixrvonirmato, kripallu, pormopovitr ekuch ek pormexrvor mhollear brahm' dhormakhatir sthapon kel'li somstha.

Somsthapok[बदल]

20 egostt 1828 hea disa raza ram'mohon roi (1772-1833) hamnne moharaza dvarkanath ttagor, kalinath roi ani mothuranath molik hea tin ixttanchea palvan kolokteak brahm' sobha sthapon keli. He sobhekuch fuddem brahm' somaz va brahmo somaz oxem mhonnunk lagle. Uprant prosn'nokumar tthakur, chondroxekhorodevo ani ramchondr vid'davagix he brahmo somazant aile. 23 zanevari 1830 disa somazachea svotontr mondirachi sthapna zali.

Hetu[बदल]

Tea mondiravixim ji ghoxnna kel'li ti oxi- hea upasona mondirant sogllea vixrvacho zonok ani rakhnnokrto oxa eka xaxrvot, nirvikar ani otky oxa pormexrvorachich brahmo somazachi upasona zatli. Toxench hanga khoinchi-i murti, chitr, putllo va her koslench protik dourochenat. Puje nimtan va aharakhatir hanga kosleach jivachi hotea zaunchi na her khad'd peyanche veuhar zaunchenat, toxench koslyai ponthachea va vyoktichea upasona-pod'dotivixim va murtivixim ttika va ninda zatli oxem bhaxonn zaunchena zacheurovim niti, bhutdoya, pavitry, poropokar hea sodgunnanchi udrogot zatli ani sogllea dhormachea ani ponthanchea lokam'modim boreponn ani ekchar vaddttolo osoch updex ani somvad zatlo.

Sarvotrik ek dhorm' korop ho brahmo somazacho het axil'lo. Somvsarantlea sogllea dhormanchem ekuch sar mhollear ekexrvor bhokti. Purai vixv hem pormexrvorachem devull. Kalliz hench pormexrvorachea onnbhovachem dar, soty hench ovinaxi xastr, vixrvoveapi mog hoch nirpovad nem', jivit hich udrogotichi bhomvddi ani monisozat hich vixrvachi soba oxem torechea vicharank posounn divpakhatir brahmo somazochi sthapna zali. Doreka soptokache okherek sanjvellar ekttham-i zomun samuhik prarthona, prouchon, dhean ani bhoktisongit heo brahmi somazacheo mukhel kareavolli axil'leo.

Ram'mohon roi hannem ekexrvoromotovadachea procharakhatir kaim pustokaim ujvaddailim. 'somvad koumudi' hem nemallem-i suru kelem. Dadlea bailanche somantv aschem he nodren ram'mohon roi hannem bailanche muktikhatir andolon suru kelem. Dexbhor chalu axil'lo 'soti' he krur chaliadd tannem khor avaz utthoil'lean brittix sorkar hi chal bond korpakhatir kaido lagu korcho poddlo. Ten'nacho (vaisoroi‌‌‌‌‌‌‌)lordd bonttik hanne 4 ddisembor 1829 disa soti he chaliche bondikhatir hukum' kaddlo. Ram'mohon roi hannem inglix xikxonnakhatir mhavid'daloi sthapon kelem.

27 sopttembor 1833 hea disa ram'mohon roi haka inglonddant astonach moronn ailem. Te uprant brahmo somazachea andolonacho nett kaim kall unno zalo. 1841 to dvarkanathacho tornatto put devendronath ttagor hannem brahmo somazachi zapsalodaroki aplea angar ghetli.

Devendronathan brahm' dhormache procharok xekoun toyar korpakhatir totvobodhini patthxalla sthapon keli. Devendran 1843 to brahmo somazachea vangddeank bondhnokarok oxi nemaull toyar keli. Tatunt murtipujek bondi axil'li. Ramchondr vid'davagix haka somazacho achary nemlo. Devendronath ani tannem sthapil'le patthxallent toyar zal'le kitlexech procharok brahm' dhormachea prosarakhatir ponzabaposun udent bongalomeren vegvegllea mukhel xaramni ani tirthothollank neman bhett ditale.

1857 to kexouchondr sen ho tornatto brahmo somazant ailo. 1859 to saun tannem somazachea vaurak nettan goti haddli. Brahmovid'daloi namvache dhormadhyainachem ek xikxonnokendr devendran suru kel'lem. Hea vid'daloyant kexouchondr sen dhormik totvogineanacher veakheanam ditalo ani devendr bongalint dhormavixim chorcha kortalo. Kexouchondr senan bhartantlea vhoddlea vhoddlea xarank bhetti divn inglixint brahmo dhormacho prochar kelo. 1860 to kexouchondr sen ani tachea vangddeamni 'songot sobha' hea navan ek somstha sthapon keli. He sobhen somazosevecho ani inglix xikxonnachea procharacho moladik vaur kelo. Kexouchondrache budhdimt'techo probhavo suxikxitancher boroch poddlo. Somazache mukhel achary axil'lea devendr hannem he acharyopod svota zaun kexouchondran aple bailek upasonent samil keli. Tachem onukoronn heramni-i kelem.

Hea bhair soril'lea lokamni 11 nouhembor 1866 hea disa bhartourxi-i brahmo somaz he somsthechi sthapna keli. Somajik ani boudhdik svatontry hea totvak manyotai divpi kexouchondr senan chittnnisopod svotakodden ghetlem. Ten'nasaun brahmo somazacheo don svotontr songhttona zaleo. Devendronath je songhttonecho mukhel achary axil'lo taka 'adi brahmo somaz' ani kexouchondrache songhttonek 'bhartourxi-i brahmo somaz' oxem namv poddlem.

Rosall uloup, pavitreachi bhauna ani bhoktisomprodayachi prachrosadhona hea tin gozalik lagun kexouchondr sen ho ek mhan dhormoguru mhonnun namnek paulo. Brahm' dhormant gurupujechoi aspavo zalo. 1869 to kexouchondr sen inglonddak gelo. Thoim inglix somazakoddlean taka boro yeukar mell'llo. Moharanni vhikttoriakuy to mell'llo. Inglonddasaun porot yetkoch tannem do inddiyon riform' ososiexonochi sthapna korun somazokareacho vaur suru kelo. Choleankhatir xalla, bhurgeankhatir ud'degproxala ani sulobh somachar hem bongali satollem tannem suru kelem. Antorozati-i lognam ani vidhvanchi lognam hankam kaidexir manyotai melloupakhatir 1872 to 'brahm' meroz aektt' brittix xasnakoddlean som'mot korun ghetlo.

Kexouchondrachea hatantlean brahm' dhormakodden ek guneamv ghoddlo. Kuchbihar somsthanachea 15 vorsanchea rajkumvorak apli 13 vorsanchi choli dili ani ho lognosuvallo poromporagot hindu pod'dotin ghoddoun haddlo. Suxikxit hindukoddlean tachi khub nalsti zali. 1878 to kitlexech brahmo somaji vavuropi procharok ani ixtt tacheposin poisaule.

Hea vegllea zal'lea lokamni sadharom' brahmo somaz he nove somsthechi sthapna keli. 22 zanevarik 1881 disa sadharonn brahmo somazachea mondirachem kolokt'teak uktaunn zalem. Ponddit xivnath xastri hannem hea somazachem fuddaroponn kelem. Hea sadharonn brahmo somazan bailanchea xikxonnacher bhor dil'lo. Adi brahmo somazache voir je so sidhdant sangil'le tatunt anikuy tin sidhdantanchi bhor poddli. Te oxeH 1‌‌‌)ixrvor ho sogllea monxancho bapuy ani soglle monis he bhavo. 2‌)atmo omor asa ani tachi udrogot eksaroki zait asta. 3)devo punny achronnan prosn'n zaun kripa korta ani patkeank kheast korta.

8 zanevari 1844 disa kexouchondr sen somvsarak ontorolo. Tacheuporant mat somsthechea vauracho nett unno zait gelo. Kexouchondrachi suvat gheupak konnuch patr na, oxem soglleank dixil'lean tachi suvat ritich urli.

Bharti-i brahmo somazachech sadaronn brahmo somaz ani kexouchondr senacho nouvidhan somaz ox don bhag zale. Kexouchondr senachea nouvidhan ponthan dhormik upasonamargacho purskar kelo, zalear sadharonn brahmo somazant somadoseva ani somaz sudaronna hancher choddso bhor dilo, brahm' itihasokar ponddit xivnath xastri ani anondomohon bos hea huxar ani dexobhkt dvoyichem fuddaroponn sadharonn brabmo somazak mell'llem. Survatiche pillgentlea brahmo somaza ixrvorochondr vid'dasagorachi somazosudaronnechi porompora tannem fuddem choloili.

Bailanche xikxonn bo brahmo somazacho auddicho vixoi. Totvokoumudi, inddiyon mesenzor, sonjiuni, vambodhini, mukul, moddrn rivhyu, provasi, suprobhat, seuk, mohila, sopan hea nemalleamvorovim lokxikxonnachem kam' kelem. Krixnnokumar mitr, pom. Sitanath totvobhuxonn, nogendronath chotrji, direndronath choudhri, hemchondr sorkar hanchesarkea kitleaxach vivdanamni itihasik, dhormik ani her vixeamvoile sahity ujvaddailem. Rovindronath ttagor hea brahmo somaz kovin somvsarobhor namna melloili.

Brahmo somazache kitlexech fantte moharaxttrant ani gujratant sthapon zal'le. Brahmo somazachea andolonaurovim ekunnisavea xotmanant bongal ani udent bhartant somajprobodhonacho molacho vaur zalo. Brahmo somazachea andelonacho nett visavea xotmanant zori unno zalo tori arvil'lea vicharancho mull ugom' brahmo somazachea andolonant sampddotta.

Chitr Prodorxonn[बदल]

Sondorbh[बदल]

Polleiat[बदल]

Brahmo_Samaj

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Brahmo_Samaj&oldid=199142" चे कडल्यान परतून मेळयलें