Chandor

विकिपीडिया कडल्यान

:'CHANDOR[बदल]

ITHIAS ANI ETIMOLOGY[बदल]

CHANDOR, ho ganv dakshint Goem zilleant ,Bharatat khushavati nadi kinarear assa ani ho ganv tin wade cotta,cavorim ani guirdolim ektai korta mhuntat pun aiz Guirdolim chandorchea ganvant dorinant.Chandorche lagxirle suati Macasana ,Curtorim,Sanvordem Chinchone ani quepem assa. Madgaunhean Chandor 15km pois assa.Ho ganv itihasan fuddle vorsani famad also. Aiz hea ganvant baile firgi bouvone monument pollupak etat. Adlea kalar chandor goenche raz karon asle ani chandrapurachea hatant aslea ani Portugesani taka chandor mun nanv gatlem. Haga saxti Konkani bass uloitat .
Nossa Senhora de Belem Igorz

ARTHASHASTRA[बदल]

Chodanchod hea ganvachi zomin assa 247.975 hectar vo 247km hantli 23.58 hectars barad ani xet roupak 213.195 hectors upyog korta oxem director of settlement ani land survey shakeantlean kolit zalam.
Soglo lok ravta to 2935 hatuntle 1338 dadle ani 1597 ostotreo. Xikpant dadleacho ostorian modem ankdo zaun assa 2.4:2.9. zo lok ravtat tatutle 22 zanam schedule castachi ani 59 schedule tribachi ani urlele 2854 hindu ,musolmam ani kristanv assat.

VAHAN[बदल]

Chandor thaun madgaunv vochpak rosta asa, hanga railway station pasun asa pun atta tem guirdolink urta.Chandorche Famad roste St Anthon ani St Tiago

NUVIOM, ZORIO ani TOLLIM[बदल]

Kushavati nodi ,Jitllem zori ani Chandorche tolle.
SANSKRUTAI
Nossa Senhora De Bellem Igorg
Hea ganvant Nossa Senhora de Bellem igorg asa.Chodso lok chandorchi igorg ani Luis de Menezes Braganza ghor jem labalien chod vhood asa tem pollunk etat. Hem ghor 350 vorsha adllem ani hachea mukkar ek khuris assa ani kodiek ek prumari sckhol asa .Rosteak tenkon Nosa Senhora igorg assa ti poili 1645 vorsa hinduche devul Sapta Matrika(Sat mai) aslem jem portugesani moddun igorg keli.

CHAPEL of St JAMES[बदल]

Hea khopelachea mukhar ek fator assa.Hea fatracher raniachi pavla xaplolim assa.

SANGIT ani NACHOP[बदल]

Chandor Mussol vo Pestle Nanvacho nachop assa jo dev. shivak betoitat.Ho nach Goiat kadamba rajachea kallar ailo, adllea 980-1005AD. Oxem manntat ki ho nach poilo chandor gavant nachlolo jennam vijaynagar raja Harihar zhuz jiklolo.Chandorche kristanv lok aiz pasun ho nach kortat. Tossonh shivalinga symbol hea nacant vapartat ani nachpi divo pettovun sangat ditat .Ho khel zallea uprant ek chedun udok gheun nachta ani zaddu ghevun nachpak vaporli zomin saap korta ani mati vo xen kaddta.Heach porim shigmea disani angon sap kortat ,gainan kortat ani devli petiotat.Chandorcho lok kristanv pun adlio hinducheo chali azunui tanchia monant assat.
Torch for the dance

POROB[बदल]

Epipham hem fest Chandor ganvant monoitat.Ganvantlem tin bhurghe rei zaun pursanv kadtat.

FAMAD SUVATTI[बदल]

Luis de Menezes Braganza.

Zhadam modem hem ghor asa.Hea vodlle ghorak campar mhontat.Menezes famil poilea Kallar hindu asli pun portugezani tankam sollavea xenkdeant kristanv kelli. Hi palas addlea kallachi ani goint soglleant vodlipalas zaun assa.Hi palace ek museum zaun assa zoim chitra ani lakdacheo ani her sabar porneo vostu asat.Hem Ghor chireanchea hatrani bandlelem asa.Ghorachea bhair porus assa tantunt bospak khoddela ani mezan assat.St Francis Xavieriche imag eka daktea kopellant dovorlolim assa.Hea ghorant don purtugez razani bhet khelli khodela asat ani tancher hatyara asat.

Sotravea xenkdeant A.F.S Braganza famil goenkarank spainak represent kortali .TankaM ho zago portugez razan favo kello.Magir kai pilgeani he ghorache don boinea modem don vantte kellem.Ek bhag ek Boinichea ghorkarachem nanv Menezes Braganza ani dusrea bhagak Braganza Periera he nanv dilam.Bovdekarank he ghor disache 9-5 meren polloupak melta. Entry fee bhi kai naa.Ek dakle box asa tantut khoxean poise ghalpak zatat.

VODDLEM GHOR[बदल]

Sumar 450 vorsa rajkoron chollovun portugez goim sodun ghele. Cottant ek ghor assa jem portugez goia ieuchem poilli bandlolem.Hem ghor Sara Fernandesache ani taka Voddlem ghor/Casa grande/Heritage ghor mhonttat.
Mrs sara atta hea ghorachi dhoni Bharatantle toxe pordexi bovdekarank evkar dita.Fudle ghor asle te atta ek madeachem khella.
Vodlle ghor poile Carvallo famileche asle, uprant Vincent paul Fernandes hanem he ghor sambaule.Voddlea ghorache Braganza famile mode natte asa.
Portugez kalar hem ghor khushavati nodik fude korun asle ani noditlean lok euvop vosop khortale.Atta tem modun ghela.Atta thoi udok vhocpacho vhood asa. Thuim ek sall asa jem 150 vorsa adllea.Sallak ek varanda asa. French shixeacho zhonel ,moderacho floor asa ani vhodlo Belgian harso asa ani zaitte vaz asat.
Casa Grande (Voddlem Ghor/Heritage House)
Bedroomak poilichi zholela ani dara asat,Posterache Khatteo asat,modrachi almar asa,marbalache dressing table asa ani taka chandhichi foni, mug, basin sabonet ani bhurgeacho nhavpacho tub asa.

USPUILLEM DEVUL[बदल]

‘Isvorachem’ navanchem devul Chandor kottachem maddim asa. 1930 varsa Fr. Henry Hera, S.J. hanim ho zago uspuillo ani ekravi sadint shiv devul ani ek nandi baillacho putlo vair kadlo. Ho Nandi bail bharatant Mysorachea bailavun kalavair vhad zaun asa na pun zokan. Moti ani dusre mhatvache fatarachea lalchan hea bailachem pot, tond ani shepti fodilli jenna musalmanani terave sadint danngo suru kello. Putl kiteam pun melpachem shakkeata asli.eant kaim melonam mhun tachen paim fodle and taka umtillo, karan tatunt kiteim moladik melpachi shakkeatai asli pun vavr fukat gelo ani 1930 vars zaun lokani ustuvpachem sodun dilem. Ata hea zagear sarbhovtani zadam ani ek uspilli baim asa.

KARYAVALLI[बदल]

Igarziche uzvean ek football maidan asa ani bhurge tashe zante hanga sakalfudem vyayam karunk yetat. Hea maidanarar. Goenchem tiatrui zatat. Maidanache lagim ek Flames navachem restaurant asa. Cavorim community hall asa kazram ani koslei celebration karpak.

ISKOLAM ANI MUKHEL KARYA GHARAM[बदल]

Chandor gavant ekuch iskol asa. Tachem nanv St. Joseph’s Educational Institute. Tem Chandor igorjechea fatleanuch asa. Igorjechea davean ek bazaar ghar asa tatunt veg-vegleo bhaji, falam ani nustem viktat. Igorjechea samkarak gavanchi panchayat ani part Dhaka asa ani ek arogya Kendra asa.

OCCUPATION[बदल]

Shet rovak ani nustem marap he pailim sakun Chandor lokanchem kam zaun aslem. Pun ata lok sharani gela anis het rovpachem komi zait vata. Hem donui sodun lok pantle vintta, moder, bhangar, nallachem tel, vinagr kadta. Folanchim zadam tim mhanllear kelim, mad roitat.

RANIECHO Shirap[बदल]

Hi kani ashi…. Mohammad Bin Tuglakan ek dis Chandor gavacher akraman kelem. Saglea rajyachea bailanim aplem bhangar next karun nhaint udi marli. Hea velar rani hazir nashilli. Ti jenna parat gavant aila tedna tika ghamlem ki tizo raza somplo. Taka lokani vachovunk nam. Ti dukhi zali ani tinem xrap gatlo ki

Kadamba[बदल]

“Chandor ganv padd zanv
Vhoiloleank borem zanv
Haddlolim randd zanv.”
He mhanun tine eka atrar char favti pai aptilo zacho nishan tea fatrar rigla ani ho fatar Chandor Kottachea kopela mukhar asa. he zagear zaiteo rand bailo asat. Ashem mhantat ki lok bhivun xarani gela.

Polleiat[बदल]

Goy Wikivoyage

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Chandor&oldid=199165" चे कडल्यान परतून मेळयलें