Dalgado Konknni Akademi Rupea Suvallo

विकिपीडिया कडल्यान

Dalgado Konknni Akademi-chea Rupeallea Suvalleachea ugtavonnechea disa (28 Agost 2012) Ravindra Bhavan, Moddganv hanga zalolie karyavolli vellar Manacho Soiro Fr. Pratap Naik, S.J. hachem ulovp

Aichie karyavolliche Mukhel Soire and Gõyche Mukhel Montri Manohar bab, Bannavle Motdarsongache amdar Caetano bab, Dalgado Konknni Akademi ghoddoun haddunk mhoje borabor hatak hat diun vavr kelole ani tech akademiche adle Sekretar ani President Tomazinho bab, Dalgado Konknni Akademiche atanche President Premanand bab, Sekretar Salvador bab, Dka-che Tizrer Walter bab, DKA-chie vavurpi somiteche vangddi, DKA-che vangddi, Tiatr Academy-che President Prince Jacob bab, Ravindra Bhavan-ache Odheokx Damu bab, Konknni borovpi, kolakar ani mogachiamno,

Rajya, Rajbhas, rajkaronni, rajyache kaide, sorkari khatim ani sonvstha tea rajyant ravpi lokachi rakonn ani udorgot korunk astat. Konknni Gõychi Rajbhas zaunchi hea ud’dexan 1986 vorsa motti chollvoll zali. 1987 vorsa Gõycho rajbhas kaido pas zalo ani Gõyak rajyacho dorzo mell’lo. Zannim hie chollvollint motto vantto ghetlolo, aple duddu moddlole, tras soslole ani kaim bhavamni aplea jivacho tyag kelolo, tannim magloli “Gõychi xitkoddi”, punn Rajbhas Kaideant tankam fokot dili “panni puri”. Gham’ kaddlo Paulun ani faido zoddlo Panddun. Haka lagun chollvollint umedin vantto ghetlolie porjecher apleach rajeant apnnacher zaloli onit soschi poddli. Hi onit azun chalu asa. Hi dukhachi ani lojechi gozal. Zannim Rajbhas chollvollint aplea jivacho tyag kelo tanchem rogot sorgak bob marun “Amchê porjek nit diyat” oxem mhonnta asot.

Konknnicho Mottvo Itihas[बदल]

Portugez Gõya yeunche adim hangachea lokachea tonddar Konknni gholltali. Ti borounk konnuch vaprinasle. Jezvit ani Fransiskon misionarimni Konknni borounchi poili porom’pora Gõyant suru keli. Tannim Godya (Prose) Konknnint boroylem ani podya (Verses) Moratthint boroylem hache itihaxik purave azun asat. Sollavea xekddeant, Gõyant chimttibhor lokak vachunk ani borounk yetalem ani tannim Konknnint kainch borounk nam. Punn Moddi vo holle Kon’nodd lipiamni Moratthi boroyli hache-i bhorpur purave amkam melltat.

Gõychi suttka zaunche adim Gõyant, Konknni mhonnlear Romi lipient boroyloli Konknni oxem sogott mandtale. Romi lipient boroylolie Konknnint, Konknni bhaxeche khaxele avaz ani her gunn samballun dovorleat. Tichem promannikoronn zalam ani ticho vapor somajik, sonvskrutik, sahityik, dhormik ani her mollamni zata. Chimtti poros-ui unne lok tea vellar Nagori lipient Konknni boroytale ani tech ti vachtale. Urloli Gõychi porza vachtanam ani boroytanam chodd korun Moratthi, Inglez ani Romi lipientlie Konknnicho upeg kortali ani azun korit asa. Vivid bhaso vaprun soit Gõychie porje modem ekvott ani mayemog also.

Rajbhas Kaido pas zalo ani tea kaideant Konknni mhonnlear Devnagori lipient boroyloli Konknni hem vakya zoddlem ani tika poilo zago dilo. Moratthik dusro zago dilo. Romi lipientlie Konknnik mat rajbhas kaideant kainch man dinastanam tika zati bhaili korun bhattayli ani oxi ticher onit keli. Romi lipientli Konknni vaporpi hêch matientlim mon’xam ani heach Gõy rajyeachim nagorikam asun soit, apleach ghorant, ghorcheach mon’xamni tancho ghat ghetlo. Romi lipientlie Konknnik hokan zo man mellunk zai also ani Rajbhas Kaideant jem sthan favo aslem tem nakarlem. Chimttibhor svarthi, ani ghatki mon’xamni Gõychea somazachea kallzache kuddke kele ani vorsanche ekvottache pul moddun uddoyle. Hi onit kaddchi ani Romi lipientli Konknni urchi ani fulchi, hea ud’dexan Dalgado Konknni Akademi sthapon korchi poddli. Jem bim hanvem 1986 vorsa Ponnje “Piedade Institute” hanga vomplolem tem atam vhodd zhadd zalam ani az DKA-k 24 vorsam bhortat. Tem polleun kalliz khuxalkayen bhoron yeta. Ho amkam sogttank khuxecho dis. Hea khuxechea disa ami Devak dhin’vasum-ia ani ek nirdhar korum-ia. Amchea xikpachi bhas khoinchi-i asum, punn amchea tonddar ani amchea ghorant sodam Konknni urum. Inglez amchea xikpachi ani pottachi bhas zait, punn Konknni amchea kallzachi ani apleponn samballchi bhas hem ami manun gheum-ia. Moratthi ulovpi Moratthi, Gujrati ulovpi Gujrati, Konknni ulovpi ami Konknni, hem-i sot ami visrunk favo nam.

Panch Ankddeachem Mohotv[बदल]

Amchie Bharoti porom’porent ani Kristanv dhormant soit panch ankddeak khub mhotv ani man asa. Dekik ponch, ponch Panddov, ponchbhut, ponchkhadya, ponchdhatu, ponchkonn, ponchgovya, ponchmukhi, ponchmell, ponchrongi, ponchprann, ponchmohapatok, ponchpallem, ponchamrut, poncharot, ponchendriya, panch khondd, eka hatachim panch bottam, Jezuche panch ghay, Davidache panch fator, Igorz Mateche panch updes, Tersache panch khonn, Baibolantle survateche panch gronth, iteadi. Panch ankddo mhotvacho ani manacho zalolean, Gõycho ek nagorik mhonnun, Dalgado Konknni Akademichem bim vomplolo ani ticho pos kelolo ek Konknni xetkar ani tie Akademicho poilo vangddi dekun hanv az Romi lipient Konknni boroytolie ani vachtolie porjechea nanvan 5 magnnio Manohar baba mukhar mukhar dovortam. Tantlio kaim magnnio gheun hanv tankam hache adim bhettlam. Ul’las Buyãnv bab atam te sorgest hanche hujir Manohar baban virodhi pokxache fuddari astanam Porvore Sekreteriettant aschie aplie kocherient ani uprant Buyãv babachea zolma disa Vernechea “Kesarval” hanga zalolie karyavolli vellar sobhe mazar oxem mhonnlolem asa “Mhozo pokx sot’ter ailo zalear Romi lipientlie Konknnik hanv nyay melloun ditlom”. Tanchea kamak ani tanchea khandar aschie vortie zobabdarek lagun ghoddie tankam atam apleach utrachi visor poddlea zait. Hea vorsa te mukhel montri zatoch tankam ek potr boroun tanchea utracho hanvem tankam ugddas korun dila ani kaim magnnio porot tanche mukhar dovorleat. “Romi Lipi Action Front” torfen tankam bhettun amchio magnnio tanche mukhar manddleat. Tanchea putachi bholaiki bori naslolea vellar tanchea puta pasot hanvem Deva lagim khas magnnem kelam. Hem sogllem motint dhorun hanv hio amchio panch magnnio portean atam tanche mukhar dovortam.

Amchim Magnnim[बदल]

  1. Kala Academy dor vorsa Konknni ani Moratthi pustokam khatir inam’ dita. Romi lipientlea Konknni pustokam khatir vegllo ek gott korcho ani inam’ diunchem. 1986 vorsa meren Romi lipientlea Konknni pustokank vegllea gottant dovrun hem inam’ melltalem. Rajbhas kaido pas zatoch Romi lipient boroylolea Konknni pustokank inam’ diunchem bon’d kelem. Ami avaz uttoytoch Konknni khatir ekuch gott kela ani tantum Nagori ani Romi lipiamni boroylolim pustokam ekttaim keleant. Haka lagun Romi lipientlea Konknni pustokank Kala Academy-chem inam’ mellonam ani he fuddem mellchem-i nam. Heach vorsa pasun Romi lipientlea Konknni pustokam khatir vegllo gott korun hem inam’ diunchem.
  2. Nagori lipientli Konknni samballunk sorkaran Goa Konkani Akademi sthapon kelia. Moratthi khatir dha zonnanchi Marathi Akademi asa. Romi lipientli Konknni fuddem vhorunk dha zonnanchi Dalgado Konknni Akademi asa. Zo poixeancho ani her palov sorkar Marathi Akademi-k dita titloch palov sorkaran Dalgado Konknni Akademi-k diuncho.
  3. Gõyant tiatr êk vevasayik machi. Ponnje tiatr korunk Kala Academy-chem ekuch sal asa ani vorsbhor tiatr korunk tem mellonam. Tiatr, nattok ani her machie voilio karyavolli vorsbhor Ponnje zaunche khatir ek adhunik dorjeachem “Ravindra Bhavan” Ponnje prasa lagim bandchem. Toxench Mapxeam ek “Ravindra Bhavan” vegim bandchem.
  4. Gõychea iskolamni Nagori lipientli Konknni, Moratthi, Urdu, French, Portugez, Sonvskrut, Kon’nodd ani Hindi bhaso xikpachi soy asa. Hech toren poili te baravi meren zankam Romi lipientli Konknni xikunk ani xikounk mon asa tankam sorkaran man’yatay diunchi. Poilie klaxi khatir DKA-n toyar kelolem pustok asa. Urlolim pustokam toyar korun diunk ami toyar asanv.
  5. Rajbhas kaideant Romi lipientlie Konknnik aspaun gheunchi ani 25 vorsam pasun cholun ailoli onit kaddun uddounchi.

Sorkarak Vinoti[बदल]

Hea amchea panch magnniam bhitor poilim char magnnim manun gheunk, sorkarak vhoddlixi addkholl aschi nam. Panchvem magnnem matxem khottinn. Mullavea xikpacho khotthinn prosn hikmoten suttavo kelolea Channokya toslea xittuk panvddeachea amchea mukhel montrian mon kelear amchem panchvem magnnem vevharant haddunk osadhya nhoy. Gõyant boroyloli Konknni urunk zay zalear Romi Konknni gorjechi. Dekun Porje torfen hanvem kelolea panch magnniancher amchea mukhel montrian ugtea monan vichar korcho ani favo to nirdhar gheun, Romi Konknni vaportoleanchim kallzam ani monam zoddun gheunchim. Adlea mukhel montrian Digambar baban, Romi lipientlie Konknni khatir tin pavlam marlim. Manohar bab, tumi atam panch pavlam marat. Manohar bab, mhojie porjek bhik naka, hokk zay. Dan naka, man zay. Amcho hokk ani nit diunk zo nirdhar tumi gheunk asa to gheunk Dev tumkam boll, dhir ani axirvad dium hench mhojem magnnem. Caetano bab, tumi Romi Konknni vaportolie porjeche protinidhi. Amchio magnnio sorkaran vegim kornniamni dakounk tumi tumcho tenko ani tech borabor her amdarancho-i sohokar amchea mukhel montriak melloun diyat.

Mhoje toslea lhan mon’xak ani Konknnincho sod vavr korpi Jevit padrik aichie karyavollicho Manacho Soiro ho edo vhoddlo man dilolie DKA-chê vavurpi somitiecho hanv upkari. Somestank Dev borem korum ani mog asum.

Polleiat[बदल]

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Dalgado_Konknni_Akademi_Rupea_Suvallo&oldid=199221" चे कडल्यान परतून मेळयलें