Dravidian

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Typical layout of Dravidian architecture which evolved from koyil as kings residence.
The Tamil Chola Empire at its height, 1030AD

Drovidd somskritai bhartatomli ek progot somskritai. Bhartachea itihasant ani somskritayent droviddancho mhotvacho vantto asa. Droviddanchem bhartatomli ek progot somskritai. Bhartachea itihasant ani somskritayent droviddancho mhotvacho vantto asa. Droviddanchem mull tholl, tanchem vonxik ekjinosiponn ani tanchem bhartant yeup hea sombondan vidvanamni vegvegollim motam manddleant. Sodeachi bhartachi lokousti pollelear drovidd lok dokxinn bhartant chodd dixtti poddttat. Punn te thoim koxe ani khoimsaun aile hachi spoxtt mhaiti mellna.

Kaim obheasokanchea motan drovidd vonx he bhartantolo soglleant susomskrit ani purvil'lo manou vonx. Kaim bhaxaxastrogoneanchea motapromann drovidd ho ek bhaxagott ani tache tomill uloupi, munddari sarkileo bhaxa uloupi koleriyon oxe don fantte asat. Punn atam hem mot many korinat. Kaim zannanchea motapromann te mullche bhartiyuch asunk zai. Kaim obheasok tankam dokxinn bhartant je novaxmoyugin somskritayeche lok axil'le tiche vonxaulliche mantat. Te bhumdhy doreache udentekoddosun va ostont axiantlean yeun dokxinn bhartant vosle.

Mohaxmoyugin somskritayekodden tancho sombond axil'lo oxem-i mot manddttat. Kolddovelachea motan drovidd he turaniyon vonxaulliche asun te dusrekoddosun bhartant aile. Zalear kaim vidvananchea motan te bhartantole ary purv raupi. Vedik somskritayeuyolo drovidd bhaxancho probhavo polloilear hachem promann melltta. Punn hea sogllea motantlean ek thoravik mot vegllaup kotthinn zata.

Bhartantlean char mukhel bhaxaunxant drovidd bhaxa vonx mhotvacho. Bhaxa vonxaulliche lok chodd korun dokxinn bhartant distat. Drovidd somskritoyetoli tomill hi soglleant purvil'li bhas manlea. Bhaxaxastrogoneanchea motan tomill va drovidd hi purvil'lea dromil va dromill hoya mull utranchea uprantchea kallantolim rupam. Aryopurv lisiyn lok medditterreniyon vattharant rautale. Te svotak 'trimili' oxem mhonnttale. Hea utrachench dromill-tomill hem ek rup. Hachench isvi sonachea poilea sohstrokachea modlea kallar tomill oxem chalont rup zalam zaunk zai, oxem togoneanchem mot asa. Punn droviddanchi purvil'li bhas zori tomill asli, tori kon'nodd, moleallom', telugu toxench kuigonddi, kui ani oraddom' heoi bhaso drovidd bhaxechech ovixkar mantat. Modhy ut'tor ani ostont bhartant drovidd bhas ani somskritayeche lhan lhan gott dixtti poddttat. Boluchistamnatolo brahui bhaxa gott drovidd bhaxechoch ek fantto manla. Hacheuylean drovidd bhas ani somskritai purvil'lea kallar saun bhartant boreach vhodd angan patllil'li dista. Tebhair ut'tor bhartantlea boreach thollnamvantlean zaupi drovidd sogoneanchi bhas, voidik sahiteant ul'lekh kel'leo zaiteo onary zomati khasa voidik somskritayent mellpi drovidd bhaxik dhage, toxench hindu ghormanchem kormokandd, achar-vichar ani doivtoxastr hacher dispi drovidd somskritayechi chhap hacheuylean hi somskritai areamadlea kallasaun bhartant thir, probhavi ani vistaran patllil'li dista.

Zor sindhu somskritayent kaim onxan drovidd somskritayechem poddbimb dista. Zalear isvisona adim tisrea xotmanant drovidd somskritai purayen nagri svorupachi axil'li oxem mhonnuk adar melltta. Hacher ozun ekmot zal'lem na. Punn sindhu somskritayechea mudramvoile lipicho orth lailo zalear hem kuvaddem sutt'ttolem. Fador heras hachea mota promann sindhu somskritayechea mudrauyoli lipi hem tomill bhaxechench purvil'lem rup. Punn hea motak ozun favo toso adar mellil'lo na. Kaim obheasok he lipyeposun bramhicho zolm' zalo oxem mot uktaitat. Punn drovidd somskritayeche zor sindhu somskritai hem purvil'le rup oxem manlear purondor indrachea xekakhal bhartant ayil'lea areamni tem rup bodlolem oxem-i kaim zannanchem mot asa. Lok

sadaronnoponnan drovidd vonxache lok unne lambayeche, kallea rongache, kallea dolleanche, lambxe tokleche, rund nakache, datt otthanche, mudeallea kesanche astat oxem mantat. Punn kallapromann zal'le vonx bodlache prokrient drovidd va ary hancho anglott, vonxik va somskritich khaxeloponn hatunt bodol zait gela.

Ek khorem, bhartant yeupi areank tache adim bhartant rabito korun axil'lea das, dosyu ani nixad hachem ostitv manun gheuchem poddlam. He dasy, dosyu ani nixad fokot bhartantoch axil'le oxem nhoi zalear te udent, irann, ofgannistan, vaivy ani ostont bharot toxench gonga nhoyechem degonn hea prodexamni xipddil'le asunk zai. He ary adlem drovidd asum va nasum, tanchi somskritai khaxeli axil'li ani ticho zolm' bharta bhailea bhumdhy doreache udente koddlea vattharant zalo oxem vidvananchem mot asa. Sindhu somskritayentola monxachea sangaddeacher kel'lea obheasant medditterreniyon vonxache lok thoim chodd disleat. Hea susomskrit lokanche jivit podhdoticho probhavo heddpi areancher zaunk zai. Hache voilean oxem mhonnu yeta, tanchem mull tthannem khomyuy aslem tori bhartant he lok aream adlea kallar saun axil'le. He areamadole lok khubuch fuddaril'le axil'le. Atachem somskritayechory dhorm' ani ary somskritayekodden aglloch mell zal'lo asa. Atachem somskritayechory dhorm' ani ary somskritayekodden aglloch mell zal'lo asa. Sindhu somskritayent mellil'lea matri deutanchea murtimvoilean oxem onuman kaddop zata ki he purvil'le somskritayeche lok matrideuta ani pitrideuta hanchea rupan jivotpot'ti ani vixvache kolponechi manddnni kori sarke progot axil'le.

Drovidd somskritayecho areancher poddil'lo chhap arvil'lea bhartiyancher ani khasa hindu dhormiancher dista. Areanchem mull on'n mas ani soro. Sodeak tandull, gomv, kodd'dhaneam ani tel hem on'n khatat. Ary lhovenche kopdde vaprotale. Zalear sodea bharti-i kapsache kopdde ghaltat. Arvil'lea bharti-i bhasanchi chodd lagxil'li asa. Toxench lognakareant va her mongol prosongar nal'l, khauchim panam, beddo hancho upeg hindu dhormant aryetorankoddlean mhonnjech droviddam koddlean aila oxem mantat.

Bharti-i bhes, bhas, bhaxenchem veakronn, devo-deuta, puza anik somajik chali-riti hancher drovidd somskritayecho chhap poddla. Punn ho chhap nodrent bhor sarko spoxtt koso dista hem sangop kotthinn. Toxench ary dhormacher itlo probhavo ghalpi ani bhartachea vegvegllea vattharant raupi drovidd dokxinn bhartant koxe paule hachi spoxtt mhaiti mellna. Punn sodea dokxinn bhartant dista te drovidd somskritayecho boroch probhavo poddil'lo dista. He somskritik mellak lagun purvil'li drovidd somskritai koxi axil'li hem purvil'lea itihas kallantlea tomill vafmoyaurovim sadaronnoponnan kolltta. Hem purvil'lem vafmoi ani tomill bhaxentole xilalekh hancheuylean drovidd somskritayevixim axi mhaiti melltta. Dokxinnent isvi sonachea poilea xotmanameren ani tache adim tin - char xotmanamadim meren panddy, cher, chol, he rajvonx zaun geleat. He raza, tanchim rajeam, somskritai ani her zaitea gozalimvixim purvil'lea tomill sahiteant ul'lekh melltta. Panddy razachea alaxireakhal modura nogrant vidvan ani kovi hanchi ek sobha vavurotali. He sobhent vafmoyin nikox ani rochna hanchim promeyam tharayil'lim. He somsthek songhom' oxem namv axil'lem. Oxo tin tin songhom' zaun geleat. Tisrea songhmacho kall i. So. Uprantochem poilem - dusrem xotman oxem manlam ani songhom' vafmoyacho ont i. So. Chea dusrea xotmanant zalo oxem dista. Uprantocho somskritik ani rajki-i itihas sarko mellna. Karonn pol'lovanchea modlea kallant dokxinnent somskrit xikop ani sahity hachea probhavachem vhodd lhar ayil'lean mull drovidd somskritai hea kallar choddxi disna. Sovea xotmanameren kollbhranchea ghureank lagun somskritik, somajik ani rajki-i sodllosann nirmann zali. Rajy veustha

songhom' sahity tamropott ani xilalekh hancheuylean purvil'lea itihasik kallauyoli dokxinnentoli rajy veustha koxi asli hachi borich mhaiti melltta. Hea kallar rajy somstha axil'li ani raza ektontri axil'lo, tori tachem montrimonddolloi astalem. Sobhamonddopacho ul'lekh sampddil'lean gamvkaramni ekttham-i yeunk gramporixod va ponchaitisarkeo somstha axil'leo zaunk zai. Gramsobheuyor ek rajsobha astali ani tika nyai nivaddo korpache vistrit odhikar axil'le. Uprant hi veustha ut'toretlea areanchea somprkak lagun bodlolixi dista. Hea kallar ur, soba ani nogrom' oxo tin porixodo zaleo. Sobha fokot brahmonnanchi, ur sogllea zomin dharkanchi ani nogrom' chodd korun vepareachi. Hacho orth oso, uprantchea kallant zat, xetoudd ani orthik sthiti hankam mhotv mell'llem. Gramporixodekodden udka purounn, roste, xalla, deullam bandop, patt bandop, kor punzaup oxim kamam axil'lim. Gramakheriz, raxttr, naddu, kott'ttom', vixoi, vollnaddu va monddlom' he rajy karbharache ghottok axil'le. Toxench belif khojinodar, bhuymaponni odhikari oxe razan nemnnuk kel'le odhikari hanche voir dekhrekh kortale. Kuttumb pod'doti

droviddanchi kuttumb pod'doti matrisot'tak oxem mantat. Punn pol'lou kallaposun razafattlean tacho vhodd put rajpattar yetalo oso puravo melltta. Rajkaronnant tori dadleakoch sthan mellttalem. Tori her kxetramni razaitolench rannyekoi mhotv aslem. Purvil'lea songhom' vafmoyant droviddachem somajik ani orthik poristhitichem chitr melltta. Tepromann purvil'le drovidd he vegvegllea kallant veparant, udka yeradarint ani xikxonnant progot axil'le. Hea vafmoyant drovidd prodexantlea lokanchea bhesachi ani aharachi kolpona melltta. Dadle don vostram nhestale. Kems kapun thakthik kortale. Kopddeank kholl ghalun koddok korcheli protham-i tachem'modim axil'li. Dadle bayo toratoranche olonkar ghaltale. Dhany, mas, nustem, toxench torantorancheo bhajeo, dud ani dudache jin'nos tanchea aharant astale. Pan supari khauncheli protha droviddam'modim asli. Mon rizoupakhatir pemvp, bhomvddek vochop, torantoranchim tontuvadeam vazoup, chitrokola, nrityokola, hanchi upasona korop, oxem somridhd jivit sarpi drovidd he susthititi axil'le zaunk zai. Toxench tanchemodim xetkam' ani veparodhondo songhttit rupant choltolo zaunk zai. Xet roup ho tancho ek progot veusai zaun ravil'lo. Ums, kapus ani kallim miream, hanchem pik te kaddttale. Tanchea vattharamni vhodd promannar rexim' ani lokor hanchem-i utpadon zatalem. Toxench uprantchea kallant doreavoilo ud'deg vhodd promannant zaunk laglo osoi ul'lekh songhom' vafmoyant melltta. Isvi sonachea poilea ani dusrea xotmanantlea gris - romon bhomvddekaranchea khobramvoilean haka tenko melltta.

Purvil'lea sahiteant droviddanchi somskritik mhaiti purai toren mellna. Lognosomsthesombondanoi mhaiti melltta ti opurnn asa ani melltta ti aream adlich oxem mhonnop soma zaina. Vafmoyin puraveamvoilean oxem dista, 'tali' va mongllosutrauylean logn zal'li bail vhonklek nhannoitaleo. Punn lognam sombondit her dhormik vidhincho ul'lekh mat il'lo posun mellna.

Ary - drovidd somprkak lagun areancheo toxench droviddancheoi dhormoklpona tanche mojgotim zal'lea somskritik divpa-gheupak lagun bodlunk pauleo hem uktem zata. Haka lagun songhom' vafmoyant voidik toxench drovidd hea donoi dhormanchi bhorsonn zal'li dixtti poddtta. Pindd dan, yogone, bramhonnank dan divp hea gozalimvoilean droviddancher voidik dhormacho kitlo probhavo axil'lo hem dakhoita. Punn drovidd lokam'modim samany monxacho dhorm' mat gram' deuta, zadu hancher adaril'lo astalo. Ghora voir limba-panam laup, bhurgeak samsva umvallop, dolleant kazoll ghalop oxo riti tanche modim chalont axil'leo. Monnimekholoi hea kaveant mel'leak lasop va tache ovxex matyechea vhoddlea moddkeant dourun purop oxe don ul'lekh mellttat. Purvil'lem drovidd sahity kidem, koxem ani kitlem axil'lem hachevixim sovistor mhaiti mellna. Punn songhom' vafmoyacher somskrit vafmoyin kolpona ani dhyeyam hancho probhavo nixchitoponnan dista. Haka lagun songhom' vafmoyachem khaxelem drovidd svorup tharoup kotthinn zata.

Zoso zoso areancho probhavo vaddot gelo toxi toxi droviddanchi vixexotai xudhd rupant veglli uril'li nastoli. Zoso zoso areancho probhavo vaddot gelo toxi toxi droviddanchi vixexotai xudhd rupant veglli uril'li nastoli.

Songhom' vafmoyant boreo boreo vastu, bazar, prasad, deullam hanchim monbhulounni vornnonam mell'llim tori tanche ovxex chodd korun mellnat. Isvi sonachea sovea xenkddeamerenoche toretoreche drovidd vastu tontrache nomune axil'le oxem mhonnop zata, punn tanchey ovxex mellnat. Khorem mhollear deullanchea vastuxoilimni drovidd xoili mhotvachi hem drovidd xoiletole deullanche khambe pol'lou kallantlea deullamni pollounk mellttat. Drovidd podhdotichea deullanchim temkam ut'tor bhartantlea nagor pod'dotichea temkamporos samkim vegllim asat. Toxench monddop ani gopur hevuy drovidd somskritayechea vegvegllea anganchi xipdd'ddil'lim mhaiti ani tuttok puravo toxench drovidd bhumyecher nettan zal'lem orthikoronn haka lagun drovidd somskritayechem sotv nivllaun kaddop sopemponnan xoky zaina.

Polleiat[बदल]

Dravidian_peoples

Chitr Prodorxonn[बदल]

Sondorbh[बदल]

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Dravidian&oldid=206440" चे कडल्यान परतून मेळयलें