Islam

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Medallion showing "Allah" (God) in Hagia Sophia, Istanbul, Turkey.
The Kaaba, in Mecca, Hejaz region, today's Saudi Arabia, is the center of Islam. Muslims from all over the world gather there to pray in unity.
A panoramic view of Al-Masjid al-Nabawi (the Mosque of the Prophet) in Medina, Hejaz region, today's Saudi Arabia, the second most sacred Mosque in Islam
The phases of the moon form the basis for the Islamic calendar.
An overview of the major schools and branches of Islam.

Muhm'mod poigombor hanne sthapil'loya dhormak ' islam' dhorm' ' oxem namv asa. Islam' he orbi utor, tacho orth xant'tayen provex korop oso asa. Devak xoronn vochop,monis zaticher mog korop ani ohimsa dhorm' vagop hea gozali xikoita, to islam' osoi tacho orth zata.

Muhm'mod poigombor[बदल]

Muhm'mod poigombor orob dexantlea mokka xarant zolmol'lo. Tachea kallant zordas, somud, kohtan, ismail, jyu hea sarkheo zomati orob sthanant axil'leo. Hea kallant orobsthanantlea lokanchi poristhiti vaitt zal'li. Vevichar, zugar, kormokandd,ondhoxrodhda hea sarkeo gozali soglleak patllil'leo. Murtipujek lagun ondhvixvas ani vaitt chaliritinchea fattlean lok lagil'lem. Oxea vellar muhm'mod hamnne totvogineanachoya ghuspagondhollant poddnasotona soroll, sopea dhormacho updex lokank kelo. Devo ho ekuch asa he totv mukhar dourun tannem murtipujek virodh kevo ten'nachea orob lokank tachem hem vichar pottle na ani muhm'modak modina hanga pollun vochchem poddle. Thoim mat lokani taka yeukar dilo ani tachi dhorm' totva apnnaili. Fudde aplea onuyayanchi songttona ubharun tamnne mokkecher ghuri ghali ani thoim aplea ekexvovadi dhormachi thapnnuk keli. Orbi lok tachea dhormakodden vegllech nodren pollounk laglem. Islam' apnnaitokoch monxa monxamodim kosloch bhedbhavo urna hea tachea totvak lagun somazatlea sokoilea thoratlea lokancho taka boroch polou ani adhar mellunk laglo.

Dhormachim totvam ani xikounn[बदल]

' la ilah il'lil'lah muhm'modorrosulil'lah' ho ek dhormacho mullavo montr. Ol'labogor dusro konnuch pujpasaroko na ani muhhomod ho tacho 'rosul' mhollear dut oso montracho orth zata. Ol'lavangodda muhm'mod haka nobi, rosul va poigombor mhollear devacho proxit oxem musloman mantat.

Ismamant omor (acharonn) ani iman (xrodhda) hanka mhotv asa. Omol hatunt kurannantlea dharmigozali asa. Heo gozali mhollear ' kolma ' va ' la ilah ' hea montrache potthonn korop disantlean panch fautt ' nomaz ' va prarthona korop. Kurann jea mhoineant dhortorer aile tea mhoineant mhollear romzan mhoineant fokot ek fautt sanje sureastauporant jeunn korop (roza) ' zokat ' - vorsuki utpon'nacho challisavo vantto danodhrmant khorch korop.

Deudhut ol'lah devan nirmil'lo gronth, devacher prexit nimnnea nivaddeacho dis ani devache adex gozalincher xrodhda asop mhollear ' iman '. Ol'la soddun ani konnachich puza korchi nhoi. Dosreache luksann zai sarki koslich gozal korchi nhoi hanka iman mhonntta. Voir sangil'leo gozali acharonnant haddpeank ' muomin ' mhonntta ani teo no manpi monxak ' kafir ' mhonnttat.

Islam' dhormant fokt veaktigot svorupache nhoi, tor somajik thoracheroi sogllea acharavixi boroun dourolam. Kurann hea tanchea povitr dhormagronthan parloukik jivitaungodda oihik jivichavixim bhasabhas asa. Monxa monxamodolem sombond. Rajniti. Nyai, xason, zhuz,xant'tai, logn, lognomodd, saukari, dan hea sarkea horeach vixeancher kurannant updex asat. Veaz gheup mhऴear patok, kattukoponna ho guneav, soro pivp ani zugar khellop hem vhoddlem patok zo monis dusreacher onyai korta ani svota dhormatmo mhunn somvsarant miroita taka khor yatna bhogcheo poddtta oxem kurannant sangla.

‘jihad’ hem islamachem ek raxttri-i kortouy oxem mantat. ‘jihad’ hacho orth dhorm' zhuz.Jihadache tin prokar asat oxem mantat. 1. Dixtti poddpi dusmanaadd songhrx 2.Disnaxil'lea dusmanaadd songhrx ani 3. Indriam add songhrx. Sadaronnoponnan islamchea procharakhatir jim zhuzam zalim, tankam povitr orth divpakhatir ‘jihad’ hem utor mukhar ailem.

Islam' dhormantlean mullavea totvant bodol zaup borench kotthinn. Survek jen'na ho dhorm' orobstanachea bhair patllunk lagle ten'na tacher her dhormacho ani motancho probhavo poddpachi bhirant uprasoli. Taka lagun mull islamachea achar- vicharant bodol zatlo oso kholifank dubavo yeunk laglo. Toxem ghoddchem nhoi haka lagun tamnni tin torechi veustha korun douroli.

1.Ijma: sogllekodden sodankall islamchea updexam'modim puraiponnan motanchi eki aschi.Jen'na ekadrea prosnacher motbhed utpon'n zatat ten'na, ulemanche boskent tacher bhasabhas zaun thoim zo nirnnoi zata zo soglleamni manun gheucho.

2.Sun'na: poingomboran zo vaur kelo, tachem onukoronn ohadischea adaran korchem. (ohadis mhollear muhm'madachea utrancho songroh. Soglleam prokarchea gineanavixim musloman lok ohdis promann mantat).

3.Koyas: poigomborachea mull updexantlean khoincho orth nixpon'n zata, tacher vivdanancho niall mhollear koyas. Ho niall kurann, ohadis ani ijma hanchea adaraurovinch korunk zai.

Muhm'mod ‘somest musloman ekmekanche bhavo asat, taka lagun tanchi eki zaunk zai’ oso mhotvacho updex kela.

Dhormoklpona ani ritirivaz[बदल]

Islami kolponepromann svorg ani norkacho monxak tachea kormapromann lavo zata. Jivitant dhormache xikounnepromann cholpi borea muslomanak svorgant zalear vaitt kormam korpeak norkachi suvat melltta. Nimnnea nivaddeachea disak ‘koyamot’ oxem namv asa. Hea disa monxachea pap-punneacho hixob zaun tankam te promann favo tem foll melltta. Ol'la ho sorvogone ani svoimpurnn asa. Islam' dhormant deudut va forixte ani soitan heoi kolpona asat. ‘forixte’ monxak borea margar haddttat, zalear soitan tankam vaitt margak laitat. Nomaz va prarthona moxidint vochun korpachi, punn tem xoky zaina zalear ghorakodden prarthona kelear zata. Hea dhormant satvea vorsaadim bhurgeachi sunta kortat.

Itihas[बदल]

Survek islamodhrm' fokot ek monisodhrm' heach rupant axil'lo; punn kaim kallauporant ten'nache poristhitik lagun rajnoitik svorup ailem. Muhm'modachea fuddaroponnakhal vingddovingodd pongodd ekttham-i aile ani orbanchi ji songhttona toyar zali, tatunt rajniti ani dhorm' hanchi bhorsonn zali. Kholifa he tiche fuddari zale. Kholifa he xasok ani dhormoguru oxo, don zapsalodarkeo samballottale. Muhm'modachea mornnauporant xombor-deddxim vorsambhitor orbi dhormosamrajy afrika, spen, do. Frams, irann, modhy axia ani mongoliameren patll'llem. Fuddem kaim kallauporant islam' dhorm' orbanchea ghureanchea rupan bhartant paulo. I. So. 634 hea kallant dusro kholifa omor hannem tin fautt bhartacher ghureo ghaleo;punn taka vhoddlenxem zoit mell'llem na. Uprant atthvea xotmanant sindh vattharant muslomanamni borebhoxen sot'ta gazoili. Thoimsaun bhartantlea her prantancher tamnni ghureo ghaleo. Uprant muhm'mod gojhni ani muhm'mod ghori hamnni bhartacher ghureo ghaleo. Khorea orthan bhartant muslomani sot'ta aili, ti babrachea mogol samrajeauporant. Toimurolong ani chongizokhan hanchea mongol vonxantlea babran 1500 vorsa bhartacher ghuri ghali; ani uprant boroch kall bharot muslomani sot'tekhala urlo.

Dhormoponth[बदल]

Islam' dhormant borech somprodai asat. Tantle mukhel mhollear xia ani sun'ni.Soglle somprodai kurann ani poigombor hankam mantat. Muhm'mod poigombor haka i.So. 632 to moronn ailem. Tache uprant kholifa konn zauncho hevixim muslomanam'modim motbhed zale. Kaim zannanchea motan bhoumotan zo venchun yeta yeta toch kholifa zauncho oxem axil'lem. Tepromann obubok,umor ani usman he ekafattofatt kholifa zale. Hea kholifank dhormofuddari manpi lokank sun'ni mhonnttat. Muhm'mod poigomboracho zaum-i oli, hoch foro kholifa oxem dusrea pongddachem mot.Haka lagun te poilea tin kholifank maninat. Hea ponthachea lokank xia oxem mhonnttat. He lok hojrot oli ani tache vonxoz mellun bara imam' mhollear dhormik fuddareank mantat. Tache voilean tankam imam' hem dusrem ek namv asa. Xiaponthi lok kurannantolo kaim vantto usman hannem boroila oxem somzotat ani titloch vantto soddun her kurannak mantat. Toxench te oliche tokhnnayevixincho vantto kurannant chodd ghaltat ani kaim borpaullicho orth sun'nimporos veglle toren laitat. Xia he pirak maninat. Xiambhitorole kaim lok vody protipodesaun mhoineachi survat dhortat. Sun'ni lok disak panch fautt zalear xia tin fautt nomaz kortat.

Hea donuy ponthanche mellun vott'tt 84,02,21,390 musloman somvsarant asat. Konkonn/gõychea sondrbhant islam' dhorm': teravea xotmanachea xeuttak islam' dhorm' dokxinn bhartant patllunk survat zali. Bohamoni samrajy, vizapurochem adiloxahi samrajy hanche sot'tevangodda islam' dhorm' konkonn ani gõyant thiraulo. Sodeak gõyant islam' dhormimyanche promann eka ttokkeaporos unnem asa.

Polleiat[बदल]

Islam

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Islam&oldid=206546" चे कडल्यान परतून मेळयलें