Lakshadweep

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Lokxoudipacho nokaso

Lakshadweep Bhartacho ek kendrxasit prodex. Orbi doreantlea sabar zunveancho mellun zal'lo ho prodes. Hea lhan-vhodd zunveanchem vott'tt kxetrfoll 32 chovras kilometr asa. Hea xinvrun poddil'lea zunveancho vistar 8° tem 12°13’ ut'tor okxanx ani 71° te 74° udent rekhanx. Tantuntlo Onddrot ho soglleant vhoddlo asun tachem kxetrfoll 4.8 chovras kilometr asa. Her mukhel zunveambhitor Omini, Ogt'ti, Bitra, Chettlott, Kaddmott, Kalpeni, Kavarott'tti, Kiltton ani Minikoi hancho aspav zata. Hantuntlea khoincheach zunveachi rundai 2 kilometr voir na. He zunve Keroll rajeantlea Kochi xara savn sumar 220 tem 440 kilometr poois asat. Karvartt'tti hem prodexachem rajpattonn.

Bhuimvornnon[बदल]

Bhartachea hea soglleant lhan kendrxasit prodexacho bhuimbhag khub unno. Punn haka 4,200 chovras kilometrchemm khazonkxetr ani 20.000 chovras kilometrchem zolkxetr labhlam. Hantuntlea khoincheach zumveanchi doreathora savn unchai 10 mittor poros chodd na. Hea zunveancher dongor vo nhoim na. Hea kendrxasit prodexa voilem hovaman sadaronnponnan monsun prokarochem asun sorasori vorsuki pavs 160° senttimitor itlo poddtta. Hangacho gim khub koddok. Madd, ponnos, kelli, allunche kaim prokar, rantti bodam ani lhan lhan zhompam hi vonospot hanga melltta. Thoissia hem Prichin ani Saimoddsie Aisoettifolia hea don prokaranchem sagri tonn hanga vaddtta. Hea prodexant sagri jiv khub promannant asat. Thorathosi ani karifettu him dorea sovnnim thoim khub. Tim sovnnim mukhelponnan Pinsi zunveacher mellttat. Sovnneam obhearonnoi mhonnun ho zunvo ghoxit kel'lo asa.

Itihas[बदल]

Rajmoholacho mukhel proves

Hea zunveanchi purvil'li mhaiti spoxttponnan mellna.Punn thollavea lok kotham vorvim hea zunveancho itihas thoroila. Kerollcho nimanno raza Cherman Perumal hachea tempar hea zunveacher poili vosnnuk zal'li asum-iee. Kaim Orbi vepareamni jen'na razak islam dhorm apnnavpak bollzobri keli, ten'na raza Mokkek voita oxem sangun pollun gelo. Punn khub disam uprant legit raza portolo na. Ten'na tacho sod ghevpa khatir Ringonorchean Mokkekodden kaim tarvam soddlim. Tantuntolem Kon'norchea razachem tarum moddant sampddun futtlem. Punn raza ani tache kaim sangati eka zunveancher pavle. To zunvo mhollear ‘Bongarom' zunvo’ oxem mantat. Uprant te eka zunvea savun dusrea oxe sabar zunvem humpun mukhel bhuimcher pavle. Raza portole uprant tannem kholaxi ani soinikancho dusro pongodd Orbi doreant dhaddlo. Tanni Oomini zunveacho sod lavn uprant te thoinch ravpak lagle. Hea pongddantole lok Hindu axil'le oxem mantat. Hem spoxtt kortona kaim itihaokar, sodhea thoim axil'lea islam lokam modim axil'leo hinduncheo kaim bhouxik porompora ani chaliritincho adar ghetat. Survek Omini, Kkavarott'tti, Onddroth ani Kalpeni zunveancher lhan lhan vosnnuko ubaril'leo. Uprant hea lokamni Ogt'ti, Kiltton, Chettlott ani Kaddmott hea zunveancher stholantor kelem.

Zunveam voilea lokanche Ilamikoronn koxem zalem hachi-i mhaiti spoxttponnan mellna. Punn Obedul'la hea Orbi fokiran hanga islam dhormacher provochon dil'leachem sangtat. Onddroth zumveacher Obedul'la fokirachi khobor asun aiz ti tea prodexantoli ek povitr bhuim mantat.

Sollavea xenkddeant veparachea nimtan Purtugez jen'na Bhartant aile, ten'na ddavpenchakhatir ek bori bhuim mhunnon tanchi nodor hea zunveancher geli. Toxench tanchea tarvank upeg poddpi katheachea doreanchi-i tankam goroz asli. Dekhun te hea zunveancher porot porot ghureo ghalpak lagle. Punn thollavea lokamni tankam vikh ghalun marpak survat keli. Haka lagun Purtugezancheo ghureo thambleo. Uprantchim kaim vorsam Chhirakolchea Hindu razachea xekatolla he zunve gele. Sollavea xenkddeachea modheak hea razakoddchean Kon'norchean Orkkos hea musolman razan he zunve ghetle. Fuddem Orkkol ghoranneacho raza hangachea lokancher khub zulum korpak laglo. Tache razvottik traxil'lea thoinchea lokamni nimannekodden Mungllurak vochun Ttipu sSltanakodden kagall keli. Ttipu Sultanan Orkkolache bailekodden ixttagotichi koblat korun, Omini ani her char zunve aple sot'te khala haddle. Oxe toren zunveanchi vibhagonni don adhirajeamni zali. Xrirongoptt'ttonnachea zhuzant Ttipu Sultanak moronn ailea uprant zunveancho tabo Brittixan kodden gelo. Brittix lok tea zunveancho rajkarbhar Mungllurchean cholovpak lagle. 1847nt tea prodexant vhodd modd zalem. Tatuntlea Onddroth zunveachem chodd lukson zalem. Jen'na Chirkkolocho raza thoinchea lokank adar korpak bhair sorlo, ten'na East India komponicho odhikari William Robinson hoi tachea vangdda thoim gelo. Tea znmveanchem khub lukson zal'lea karnnan eklea razak tankam adar korop xokio naxil'lem. Dekhun tannem EastIndia komponi koddchean rinn ghetlem. Uprant hi muzot khub vaddil'lean, tem rinn farik korop razak xokio zalem na. Ten'na 1854nt sogllea zunmveanchem proxason East India komponen aplea tabeant ghetlem. Don lakh rupeam khatir he zunve Brittixan kodden gele dekhun tankam Lakshadweep hem nanv poddlam asum ieta oxem ek mot asa.

Moideen Mosque Kalpeni Panoramic View.

1 Novembr 1956 disa ho dvipsomuh Bhartacho kendrxasit prodes zalo. Ten'na Kalikot hem tachem rajpattonn axil'lem. Punn 1946nt Kalikotchean tea prodexachem rajpattonn Kavarott'tti zunveacher vhelem. 1973nt hea chombeachem Lakshadwee oxem namkoronn zalem. Kendrxasit prodes mhonnun ghoxit korche adim he zunve Modras rajeachoch ek bhag mhonnun axil'le. Hea sogllea zumveancho mellun ek jilho asun tachi char mhalamni vibhagnni kel'li asa. Minikoi soddlear her mhalancho karbhar niukt tohsildar polloita. Minikoi talukeacho karbhar upjil'lo adhikari polloita. Hea prodexachi niaivevostha Keroll Unch Neaialoiache dekhrekhi khala cholta.

Orthvevostha[बदल]

Kalmad zunveavelem vellechem ek hottel.

Xetoudd ho Lakshadweepacho mukhel vevsai. Nal'l hem thoinchem soglleant mhotvachem pik. Prodexachi choddxi bhuim maddam khala asa. Lokhdivo lhan, lokhdivo samanio, grin ddrovorf he nal'lche prokar thoim melltta. Kathea savn doreo vollop, ho vevsai orthik nodren mhotvacho. Khobreachem tel kaddun uprant tacher prokria korop haka sodhea chodd mhotv favo zalam. Limbu ani te zatichim follam, kellim, popai, peram, chiku, mirsang, tomatt, vaingim, konnogam himvui pikam thoim khub promannant zatat. Hea pikanchi lagvodd chodd korun madd axil'lea bhattamnich kortat. Halim tempar usachi-i lagvodd kelea. Hangachea doreadegamni vegvegllea toranchem nustem khub promannant melltta.Iantriki bottimni nustem marop zata. Hangachea doreamni haiuna zatichem (bugdde) nustem khub promannant melltta. Khobrem, razu vollop, godd mhomv ani nusteacher prokria he hangache mukhel ud'deg. Iantriki vhoddim bandpakhatir sorkaran hanga don godi ubarleat. Minikoi zunveacher nustemari proxikxonn kendr asa. Thoim borf nirmiti, xitghoram, nustem ddobeamni bond korop ani haiuna nusteacher prokria korop he ud'deg choltat. Kavarott'tti ani Kalpeni zunveancher hostovevsai proxikxonn kendram asat. Kavarott'tti zunveacher mobil toiar korpachi ek ud'degik sohokari sonstha asa. Amini ani kalpeni zunveancher don katheacheo sohokari somstha asun thollaveo proxikxit bailo ticheo vangddi asat. Dud ani kukddam pospachea vevsaiankui sodhea mhotv asa.

Lakshadweep zunve Bhartache mukhel bhuim-e kodden (Kochi, Mungllur ani Bepor) udka yiradarin zoddleat. Zunvea zunvea bhitorli ieradari korpa khatir khaxeleo botti dovorleat. Viman ani helikopttoranchi-i bori vevostha thoim asa. Tea prodexant 10 ttopal kochereo, 9 bintari sondexvahon sthankam ani 5 durdhvni karealoi asat. 1972 savn Kavarott'tti ani Bhartachi mukhel bhuim-e hanche bhitor reddiodurdhvoni suvidha uplobdh zalea.

Lok ani somazjinn[बदल]

Lakshadweep, Kavarott'tti veller bhurgeancho ek pongodd.

akshadweep zunveamvoile choddxe lok Sun'ni ponthi-i, musolman asat. Minikoi zunvo soddlear Moleallom hi hangachea lokanchi mukhel bhas. Minikoi zunveavoile lok Urdu ani Simhol hanchi bhorsonn zal'li mohal hi bhas uloitat. He bhaxe khatir svotontr lipi-i asa. Lokhdivo ani Omini gottantole lok Molbarchea musolman lokampromann bhes kortat, zalear Minikoi zunveavoile lok maldivchea lokam promann bhes kortat, hangache lok chodd korun chuddttanchea khopimni ravtat. Halim tempar kaim vittanchi ghoram dixtti poddttat. Hangache lok ozunoi adlea chali-ritink pallo ditat. Thoim podd'ddo pod'dot, balvivah, bohuptnitv, ondhxrodhda ani zati vevosthank mhotv asa.

Koya, Masmis ani Molacheri heo zunveancher sampodopi mukhel zati. Koya zatichea lokancho unch vorgant aspav zata. Malmis he modheom vorgi-i asun te chodd korun tarvotti vo ramponnkar. Molacheri he unnak zatiche lok. Manikofon, Ttakufon, Tthaku ani Rauheri heo minikoi zunveavoileo char mukhel zati. Laksjadweep zunveacher antorozati-i lognak manyitai na. Morumkkotaim kaidea promann hangache lok vagtat. Matriprodhan sonskritai mantat. Ghorant bail ani choleank man chodd. Haka lagun Nimikoi zumveak bailancho zunvo oxem mhonnttat. Marco Polo hea bhonvddekaranui Minikoicho bailancho zunvo mhonnun ul'lekh kel'leache purave asat. Choliechea bapaik cholea koddchean dot melltta. Logn zalea uprant cholo vhoklechea ghora ravpak voita.

Rabito axil'lea sogllea zunveanchem vidiutikoronn zal'lem asa. Hanga 50 videaloio ani atth madheomik videaloio asat. Choleank xikxonn ghevpa khatir sorkaran kaim khaxeleo sovloti tankam dileat. Sogllea panvddeam voilem xikxonn funkott asa. Moleallom bhas hem xallentlea xikxonnachem madheom. Sodhea sakxorotaiechem promann 55% itlem asa. Thoinchea lokanche bholaikeche nodren Bharot sorkaran kaim khaxeleo ievzonni ankhleat. Hea zunveak poriotton stholl mhonnun prosidodi mell'llea.

Sondorbh[बदल]

Polleiat[बदल]

  • Konknni vixvokox khondd 4
"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Lakshadweep&oldid=199572" चे कडल्यान परतून मेळयलें