Mikroneziêchim Ekttovlelim Rajeam

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   

Mikroneziêchim Ekttovlolim Rajeam (Inglez bhaxen Federated States of Micronesia) Ostonti Paxifik Mhasagorant dês. Hea desant 607 (soixim sat) zunvim asat, zankam chear rajeam-nim ghatleant. Him rajeam, ostotisun udentimeren, Yap, Chuk, Pohnpae ani Kosrae. Hea desachim zunvim Ikuadorichea ilexe ut'torek asa. Udentisun ostontê meren, 2700 (dôn hozar satxim) kilometram, hea desachea zunveanchi lambai. Ho dês Guam' ani Marianas zunveanchea dokhinnek, Nauru ani Marxal Zunveanchea ostontek, Palau ani Filipin desanchea udentek ani Novea Gine-chea ut'tor udentek asa. Mikroneziêchim Ekttovlolim Rajeam-cho dês Karolin zunveancho bhag, jim Mikronezia Xetrant asa. Paxifik Mhasagorntlim choddxim zunvim Mikronezia, MelaneziaPolinezia xetram-nim asat.

Kosrae rajeô soddun, ier tin rajeanim eôk vô anink unch dongallim zunvim asat, zancheam bhonvtonnim ier zunvim asa. 1986 vorsa, Janerachea 3rer, Mikroneziêchim Ekttovlolim Rajeam-cho dês ghoddun ailo. Tea adim Ekvôttit Rajeanchea Trust Territory of the Pacific Islands (TTPI) hachim tim dusream Vixv Zhuzasun vagddim aslim.

Itías[बदल]

Purvil'lo Itías[बदल]

Zaitea xenkddeam adim Taivan zunveam-sun lôk bhair sorun, dokhinn-udent Azientlean, udent Indonezie ani Novea Gine-ntlean passar zaun, Paxifik Mhasagorantlea veg-veglleam zunveam-nim patoll'lim. Sumar 4000 (chear hozar) vorsam adim Mikronezient lôk ailo mhonn oso somoz asa. He Paxifiki lôk nokhetram, doria ani varea-cho vhanv, suknnim ani nistim ekttovtea zagear, udkacho kôr ani kharsann ani zaiteô ier nisôrgachi khunnam xikun, Paxifikachea veg-vegllea zunveanim, zoxim Samoa, Tonga, Tuvalu, Tahiti, Paskanchem Zunvem, Havai'i, Novem Ziland bi sodun, patoll'lim.

500 A.D. te 1500 A.D.- Saudeleur Razam[बदल]

Mikroneziachea zunveanim Saudeleur razam, sumar Kristi Xok-anklea upranlea 500 vorsasun, 1500 vorsa meren asle. Hea razvottken Mikroneziêchea veg-veglleam lokank apnnam khal ghatlim. Punn ho Pohnpei-chea udentik aslolea, Nan Madol-sun choltolea, razvottki sumar 1500 vorsa na zali.

1525 A.D. te 1899 A.D.- Purtugez, Ispaneacho Sôd ani Tabo[बदल]

1525 A.D. te 1565 A.D.[बदल]

Sollavea xenkddeant, 1525 vorsa, Putugêz Karolin Zunveam-nim paule. Tea vorsa eke vadoll-moddant Diog d'Rox ani Gomis d'Siker-ak udentik, Molukkas ani Sulavesi-sun Karolin zunveanim haddle. 1526 vorsachea Janerachi 20vi meren te hea zunveam-nim raule.

Teach vorsa (1526 A.D.) Agôstachê 22ver, Torib Anton d'Salazar ani Diog d'Saavedr, San Bartolomé vô Taongui zunvem dekhun, thuim aile. 1528 vorsa, Janer-ache poiler Álvar d'Saavedr-an Uluti Zunvim, Ispaneachea Razachea nanv-an tabeant ghetlim. 1542 vorsa (Matelotes Zunvim), 1543 ani 1545 vorsa Ispanyi tarvotti thuim aile. Filipincho poilo Guvernador-Jeral (1565 te 1572), Mingel Lopes d'Legazpi, heam zunveantlean passar zal'lo.

Hea zunvean-k Ispañi, Islas de las Hermanas, Hombres Pintados ani Los Jardines, heam nanvam-nim pachartale. Europkaram-nim, 1686 vorsam meren, heam zunveancho visor poddlo.

1686 A.D. te 1899 A.D.[बदल]

1686 A.D. te 1787 A.D.[बदल]

Fransisk d'Lezkan 1686 A.D. vorsa, Yap zunvear ailo, ani heam soglleam zunveank Las Carolinas (Karolin Zunvim) mhunn nanv dilem. Tea kallar (1665 te 1700) Ispaneacho raza, Dusro Rai Karlus aslo. Aichea kallailim Palau ani Marxal Zunvim, Karolin Zunveanchim bhag aslolim.

1707 vorsa, razan thuim Misionar dhaddunk tharailem. 1731 vorsa Padr Juanv Anton Kantov-chea mornna uprant, anink don Jezuitank marle. 1767 vorsa Jesuitank Ispaneanuch dombaile ani sumar 120 vorsam misionar paule na. 1787 vorsa meren Ispaneacho, hea zunvean-cher, porot visor poddlo.

1787 A.D. te 1899 A.D.[बदल]

1787 vorsa uprant heam zunveam borabor Ispaneacho zom'bond porot zoddlo. 1852 vorsa Ispaneachea Koronel Coello-n heam zunveamnim tabo dovrun, Filipin, Australia-chea, Novea Ginechea ani Amerikêchea dhonde, borea bhaxen cholounk, faido mhunn sanglem, punn tem 1885 vorsa meren bheream kanancher poddlem. Koror ani Artingalchea Razamnim, Ispañi ajent Burton-a lagim, Ispañi Rai-cho Karolin Zunveamcher odhikar manun ghetlo.

Itlo temp Ispaneanim heam zunveancho visôr kel'lean, Inglêz ani Jermani misanv-am ubharlolim. Tim Ispaneak xulk bhorunk sodnaslim. Papa Saib Leanv Teravea lagim he des sorle, ani tannim 164 Udent rekanxichea Ostontlim zunveim Ispaneak dilim, ani dusrim zoxim Marxal Zunvim Jermanik.

Propaganda Fide-in 1886 vorsa Missnavacho vavr porot isthaplo. Ispaneachea razan Kapuchinank dhaddle. Ispañi Kapuchin-anim Douton'n-achi ani magnneachi pustikô Ponape bhaxen onnkarleô. Valenciê-chea Padr Anton-an Yap bhaxen veakoronnachem lhan pustok boroilem.

1899 A.D. te 1914 A.D.- Jermanicho Tabo[बदल]

1898 vorsachea Ispaneachea ani Amerikechea gerra uprant, 1899 vorsa, Ispanean him zunvim Jermanik 25 mileanv pesetank viklim. 1905 vorsa Amerikechea xerkaran, Manila-sun eka Jezuitak Yap zunvear meteorolojikal istasanv ubharunk dhaddlo. Ho Jezuit Manilechea Observavartorien vavurtalo. Taifun vadoll-moddam heam istasanvam vorvim parkunk zatalim, ani dor disa hovamanacho aspav, cable-a vorvim Manila-k pavoi-i. Kapuchin Padr Callistus-ak hea istasanv-acho direitor mhunn nemlo.

Jermanik viklelean, Jerman Misionarank dhaddpak nirnnoi 1905 vorsa Propaganda Fide-in ghetlo. 1906 vorsa sumar 12 padri ani 12 brother sumar 14 Misanv-anim asle tednam, Luxemburgasun zaiteam sisttorink dhaddleô. Iskolamnim sumar 262 bhurgim aslim.

1914 A.D. te 1944 A.D.- Japanv-acho Tabo[बदल]

1914 vorsa, Poilea Vixv Zhuzan, Japanv-an aplea dor'ea fouje vorvim him zunvim tabeant ghetlim. 1920 vorsa Raxttranchea Lig-an, hem manlem. Dusrea Vixv zhuzan, 1944 vorsa, Operasanv Hailstorm-a vorvim, Japanv-achea tabeantlean soddoilem.

1944 A.D. te 1979 A.D.- Ekvôttit Raxttranchea Palovan Aslolim Zunvim[बदल]

1947 vorsa, Ekvôttit Raxttranchea Palovan aslolim zunvim mhunn tharailim. 10vea Maichea, 1979 vorsa, 4 jhil'leam-nim novea konstituisanv-ak manun ghetlem. Palau, Marxal Zunveamnim ani Ut'tori Mariani Zunveam-nim itun bhag ghetlo nam.

1979 A.D. te Atam- Mikroneziêchim Ekttovlelim Rajeam[बदल]

1986 vorsa, Novembrachê 3rer, Mikroneziêchim Ekttovlelim Rajeam-nim, Amerikechea Ekvottit Rajea-nk meklleponnant sangat zoddlo. 1990 vorsa, ontor-raxtreô kaidea pormonnem, Ekvôttit Raxttran palovan alsolim zunvim mhunn istad kaddlo. 2004 vorsa, Amerikechea Ekvottit Rajeam sangatim, meklleponnantlo sangat anink fuddem vhelo.

Bhugôl[बदल]

Mikroneziêchim Ekttovlelim Rajeam 607 zunvim, jim udentisun ostontê meren 2900 (dôn hozar nouxim) kilometram. Heam zunveank 702 choukonn kilometranchi suvat asa. Hea desant chear rajeam asat jim udentisun ostontê meren Yap, Chuuk (1990 Janer-a meren Truk), Pohnpei (Ponape Novembr 1984 meren) ani Kosrae (adim Kusaie). Pohnpei zunvear, Palikir nogor razpatonn.

Bhasô[बदल]

Mikroneziêchim Ekttovlelim Rajeam-nim Inglêz bhas sorkarachi. Ier bhaso Chuukêz, Kosraean, Pohnpeian, Yapêz, Ulithian, Woleaian, Nukuoro ani Kapingamarangi.

Bhavart[बदल]

Choddso lôk Kristanv. Yap ani Chuuk zunveanr sumar 60% Katolk ani 40% Protestant. Pohnpei zunvear donui sumar titlech zata, tôr Kosrae zunvear sumar 95% Protestant. Tea bhair ier dhormache lôk-ui asa.

Kult[बदल]

Adlea tempar, Yap zunvear, Rai Fatôr, poixe mhonn uzar kori. Palau-chea khoddpsun korantun he fatôr sumar 500 A.D. Yap zunvear poile fautti haddle. Uprant 1000 A.D. te 1400 A.D., zaite he fatôr korantun Yap purvôzam-nim haddle. He fator 4 metr-am rund pasun asunk xekta. Tache veg-veglle vorg Mmbul, Gaw, Ray, Yar ani Reng. Reng fokot 30 sentimetram rund.

Famad monxam[बदल]

Mau Piailug (1932-2010) ho ek famad tarvotti. To Satawal zunveantlo, Mikroneziêchim Ekttovlelim Rajeam-chea desantlo. Apleam puvorzam bhaxen nokhetram, lharam, vaream, nisteam, suknneam ani nisôrgachea ier khunnam vorvim, te eka zunveansun, dusream zunveam meren vochunk vatt dakhoupi boreantle-bore navigador asle. Havai'i zunveasun, Tahiti meren tannim nav vheli.

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikroneziêchim_Ekttovlelim_Rajeam&oldid=199693" चे कडल्यान परतून मेळयलें