Sarvepalli Radhakrishnan

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Photograph of Sarvepalli Radhakrishnan presented to First Lady Jacqueline Kennedy in 1962

Radhakrixnn, sorvopl'li (zolm' : 5 sopttembor, 1888, tirut'toni – andhr prodex; moronn: 16 epril 1975). Bhartacho dusro raxttropoti (1962- 67) ani ostont somvsarak bharti-i totvogineanachi vollokh korun divpi vhodd totvochintok. Tannem unchlem xikxonn modraschea khixrchon mohavi.Loyant zalem. Uprant modrasochem premsiddnsi kolez (1909-16), mhoisur vi.Pitth (1916-21), raje ponchom' zorz odheason, kolokt'ta vi.Pitth (1921-31) hanga totvogoneanacho pradheapok mhonnun tannem kam' kelem. Teachvellar to eksofoddorddak monchesttor kolejint tullatmok dhormoxastracho pradheapok (1929) ani uprant vheltter hangachea andhr vi.Pitthacho kulguru (1931-35), londdon hanga ‘ poursty dhorm' ani natixastr ‘hacho pradheapok (sfaldding profesor), bonaros hindu vi.Pitthcho kulguru (1939-48) axil'lo. 1931 te 39 meren to raxttrosonghant bhartacho protinidhi axil'lo. 1949 te 1952 moren bhartacho roxientolo rajdut mhonnun tannem kam'm' polloilem. Tevellar apli sodchi protha moddun sttalinan taka mujrot apoun gheun tachi bhett ghetli. Okhil bharti-i totvogonean porixodecho (1927) ana akhil bharti-i xokxinn porixodecho (1930) to odhyokx zalo. Eksofrddak eptton veakheanomall toxench hibrtt veakheanomallent veakhean divpacho bhouman taka mell'llo.

1954 to ‘bhartortn’ ho soglleant unchelo kitab divn taka bhoumanit kelo.1952 te 1967 hea kallant bhartacho upraxttropoti zaun to nivrit't zalo. Nivrit'tikallant to modrasak vochun raulo. Thoinch taka moronn ailem. Xankor totvogoneanachea adaracher prourit'topor jinn zogpak yeta, oxem tannem dakhoun dilem. Sogunn brohra va rixrvor ho nirgunn porbrohrachea sokoilea thorauyolo avixkar asa, oxem maninasotan bhoktankodde axil'lea tachea sombondache opekxen grohonn kelean zo rixvor oso amkam dista tachech sombond nirpekx ritin grohonn kelear toch porbrohra mhonnun urta, oxem tachem protipadon zaun asa. Radhakrixnnon hannem maivad apnnail'lo. Somvsar rixrvoracher adarun asa, to svoprotixtthit na ani oxaxrvot asa oso tannem tacho orth kelo.Hindu dhormak kaim arvil'lem rup melltta oxem manlear tachem xrey svami vivekanond, ddo. Bhogvanodas, mo, gandhi adinchepromann radhakrixnnon hakach asa.

Sogllea dhormantolem mulbhut (buneadi) soty ekuch asa, ani hi vrit'ti hindu dhorman khas korun zopaslea oxem radhakrixnnan hannem sanglam. Khoinchyai dhormacheo xikounni heo totvogoneanacho obheasovixoi asa; deuxastracheo (thielojicheo) nhoi, oxem tachem mhonn'nnem axil'lem, oxem to mhonnunk paulo, hachem karonn goneanmimasent protyokx ani onuman hachepromannoch ontHprogone (inttyuixon) hem-i sotyogonean melloupachem sadhon asa oxem tannem manlam. Dhormogronthanchem pramanny tatunt gronthit axil'lea rixinchea guddhanubhutuncher asa, tea gronthanchea rixrvor kortritvacher na, oxi tachi bhumika asa. Hi nodor apnnaili mhonnttokuch dhormachi chikitsa korunk yeta ani prosthapit dhormomotancho somnvoyuy korpak zata. Budhdan onatmovad sanglo, punn radhakrixnnon hachea motapromann to onatmovad ani vedantacho atmovad va brohravad hanchemodim virodh na. Budhdan nhoikarola to ‘ havo ‘ ani ‘ mhojem ‘ oxi vrit'ti nirmupi jivatmo. Jivatmo ho ohonkaracho porinnam'. Ohonkar na zalo, mhonnttokoch nirvannorupi porom' xanticho onnbhou yeta.

Vedantuy ohonkar na korpak sangta. Ohonkar na zatkoch zo xudhd choitneacho onnbhonnou yeta taka vedantant atmeacho onnbhou mhonnttat. Khorem mhallear dhorm' ekoch asta. Somprodai khub astat. Hacho orth oso nhoi ki, khoinchoi somprodai ani tacheo khaxeleo porompora na korunk zai. Itlench korunk zai ki, somprodayamni apli agrohi vrit'ti soddunk zai. Ruddhinchea bondkhonnintlean apli suttka korun gheunk zai. Dhorm' monxa. Monxak zoddpi xokt asa, tanchemodim futt ghalpi nhoi hem vollkhunk zai oso vichar tannem manddla.

‘do ren ef rilizon in kontteporori filosofi ‘ hea 1920 to ujvaddayil'loya gronthant tachea monacho oddo ramanuzachea vixixttaudoit motakodden mhollear sogunnopasonekodde bagoul'lo dista. Fuddem 1923 (poilo vantto) ani 1927 (dusro vantto) hea vorsa uzauddak ayil'lea ‘ inddiyon filosofi ‘ hea gronthant xonkrachareachem keulaudoit mot apnnail'lem dista. Punn 1929t ujvaddak ayil'lea ‘omn aiddialistt vhru ef laif ‘ hea gronthant tachem jinnevixinchem purai totvogigoneanapromann dehpatapoilinch monxak pormexrvorakodde sazujyotai mellunk xokta, punn nimnno mokx va brohra- nirvann he soglle jivo meklle zalebogor eka monxak prapt zainat. Mhonnun sayujy muktatai mell'lle vhodd monis he tor jivachea udhdarakhatir sodanch yotnoxil astat. Hem mot mohayan ponthantlea boudhd motauri bodhistv sonklponesarokem asa. Tannem upnixodam (do prinsipol upnixodas-1953), brohrasutram ( do brohrasutraz -1960 ) ani bhogoudgita ( d bhogoudgita – 1948 ), hea vedantachea prosthantroyicher bhaxyosvorup gronth boroileat. Hache bhair ‘ do filosofi ef rovindronath ttagor 1918), ‘ do hindu ef laif ‘ (1926), ‘ istt omndd vestt in rilizon ‘(1933), ‘ risttorn rilijns omndd vesttorn thott ’ (1939), ‘ do dhom'mopod ‘(1950), do riknhor ef feth (1939) adi tachi gronthrochona asa. Dhorm' ani totvogonean hachempromann xikxonn hoi tachea porixilonacho vixoi axil'lo. Xikxonnan monxak atmobhan zaunko zai ani taka aplea vicharachi dika tharoupak yeunk zai, oxem tachem mot axil'lem. Svotontr bhartachea poilea xikxonn ayogacho (1948) to odhyokx axil'lo. Tachea xikxonnik kareavixincho ador ukto korpakhatir ani hea adrx xikxokachea bhoumanakhatir bhartant soglleak tacho zolmodis (5 sopttembor ) ho ‘ xikxokodis ‘ mhonnun monoitat. Aid zaka vixrlexonnatmok totnogonean mhonnttat tachekodden aplea vicharacho sando zomoun gheupacho tannem ken'nach yotn kelo na. Techpromann aichea ostitvovadavixim tannem choddso ador dakhounk na. Tachea motan upnixodantolem totvogonean hench khorem ostitvovad asa. Karonn tachi, survat atmeachea ostitvasaun zata. Zoddvadant ontHprogoneek va guddhanubhutik suvat naxil'lean adheatmik mormoduxttik to parkho zata.

[1]

Sondorbh[बदल]

  1. https://wikisource.org/wiki/Index:Konkani_Vishwakosh_-_Volume_4_Released.pdf

Polleiat[बदल]

Sarvepalli_Radhakrishnan

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Sarvepalli_Radhakrishnan&oldid=199977" चे कडल्यान परतून मेळयलें