Tomazinho Cardozo

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   

Kuttumbachi Ollokh[बदल]

TOMAZINHO CARDOZO ho ek Konknni lekhkok. Tannem khas korun tiatr likhnni kelea, tea bhair her sahitya prokar tannem hatall'lla. 14 Abril 1946 disa Tomazinho Cardozacho zolm zalo.Tachem purai nanv Lamberto Thomas Cardozo punn taka Tomazinho Cardozo heach nanvan pachartat.Simonia Rita Machado ani Assis Cardozo him tachim avoi ani bapui.Tegam bhavnnam uprant Tomazinho zolmank ailo. Poilo tacho vhoddlo bhav Joao de Deus uprant Laura magir Tomazinho nanvacho bhav, Laura hem sat vorsache pirayeruch Deva adin zalem.Tomazinho ho bahvnnam modem nimanno, tachea zolma uprant eka mhoinean tacho bapui hea sonvsark nimanno adeus korun gelo.

Bhurgem Jivit[बदल]

Lhan astanach Tomazinho ek umedicho bhurgo aslo taka xikpak avoddtalem, borem khellpak zomtalem, suddsuddit ulovpak yetalem, probhavikponnan borovpak zomtalem.Probhavikponnan borovpak zomtalem mhonnta ten’na tache eke ghoddnnecho ul’lekh korop yogya dista. To 6 vorsacho astana, ek likhnnechi sort axil’li. Setembrache 8 tarker Maria maichea zolamachi porob somorombhtat hech porbe nimtan Mariecho dis monoitat.Hench monant dovrun, he sorti promannem avoik ek chitt borovpachi asli. Hi sortten’nachea Purtugez sorkaran ghoddovon hadil’li, Gõy bhor bhurgeamni tatunt bhag ghetl’lo, Tomazinhan tatunt bhag ghevpa khatir khup kosrot keli. Aplem mon laun tannem chitt boroili. Chitt boroilea uprant taka kollun ailem ki chitt Purtugezin aspak zai. Tannem babddean zaite koxxt kaddun chitt konknnit boroili. Nimannea vellar eka padricho adar gheun hi chitt Purtugezin onnkar korun dhaddun dili. He tanche chittik akhil Gõy panvddear poilem inam’ favo zalem, hea inamacho ugddas kaddtana to mhonntta: “mhaka akhil Gõy polilem inam’ favo zalem tem mhoje bhaxek nhoi punn mhojea chintpak” Tache purvoz tiatrachea xetrant ken’nach disunk nat. Tache vhoddlea bhavak dislem,apunn ganvchea festak tiatr borounvcho. Heach havesan tannem poilo tiatr “Odruxtti Jivit” zolmank haddlo. Heach tiatrant Tomazinhan poilech pavtt bhag gheun kantar gailem.Ten’na to fokot 11 vorsache pirayecho aslo. Vorsak ek pavtt tiatr zatalo, ho tiatr chodd korun tacho bhavuch boroitalo. Hea tiatramni Tomazinho kantar gaitalo hem zalench tea bhair vinodi patr boreach probhavikponnan khelloitalo. Tachea gavpachea gunnak lagon taka veg – vegllea tiatramni amontronn astalem. Bhov korun Calangute, Verem, Pomburpa,Siridao ani Merces gavanim aplo avaz gazoilo. Heach kalla mozgotim tancho trio (bhav ani Olly D’Melo) khup namna zoddpak pavil’lo.

Xikxonnik Nodrentlean[बदल]

Tomazinho cardozan aplem mullavem xikop konknnitlean kelem. Tea kallar Konknni xikpachi vegllich tora axil’li, romi lipientlean chitt borovpak xikoitale, magir tatuntlean Konknni vachop-borop korop aslem. Heach xikpa uprant 1960 vorsa tannem Purtugez bhaxetlean segundgrav pass kelo. Lhanponna thaunuch taka xikxonnacho mog axil’lo ani magir fuddem to mog vaddot gel’lo to dixtti poddta. 1971 vorsa tannem B.S.C chem xikop Dempe collegintlean purnn kelem hache uprant tannem xikxok zavpacho haves aplea monant ballgilo. Heach havesan 1976 vorsa B. Ed-achem. Xikop sufollayek pavoilem. B.Ed kelea uprant xikxokacho vavr korpak laglo. Xikoita astana taka dislem apunn anik xiklear khup upyogachem. Hakach lagon M.A chem. Xikop ghevpachem yevjilem, 1988 vorsa hem xikop tannem koslech addkholle vinnem follak pavoilem.

1971 vorsa thaun tannem ek xikxok mhonn zapsaldarki svikarli. 34 vorsa veg-vegllea xallamni apli xikxonnik seva orponn keli. Heach 34 vorsa mozgotim xikxonnik xetrant vegllim-vegllim podam hatal’lilim. Xikxonnik xetrant Tomazinhan orthpurnn kamgiri keli. Hoch tacho potttiddkin kel’lo vavr Gõy sorkarak manya zalo ani heach vavra khatir 2003 vorsa Gõy sorkaran sorv ut’tom xikxok mhonnun puroskar (State Award for Excellence in Teaching Profession) dilo.

Somaz Seva[बदल]

1973 vorsa Tomazinho Cardozan poilech pavtt panchayatichi vechnnuk loddoili. He vechnnukent taka zoit mell’llem. Lokam khatir khori seva divop, ho tachea jivitacho hetu zalo. Hem tachem dheas gheun kel’lea vavra khatir tachi tust tokhnnai zali hatunt mat pasun dubav na. teach borabor lokan taka boro protisad dilo. Tachea udar monan kel’le seve khatir lokan taka segit panch pavtt sarpanch mhonn svikarlo. Ho tachea khorea monan kel’lo vavr lokan manya kela uprant Gõy sorkarachea dolleant bhorlo. 1993 vorsa Gõy sorkaran taka sorv-ut’tom sarpanch mhunnon puroskar (Best Sarpanch Award) bhettoilo. 1994 vorsa, somazseva odik nettan fuddem vhorche khatir vidhansobhechi vechnnuk loddoili ani tatunt zoitivont zalo. 1995 vorsa taka vidhansobhechea sobhapotichem pod dilem. Fuddle vidhansobheche vechnnukent taka har manchi poddli, ten’na thaun tannem rajkoronn pois dovorlem.

Tachi Veg-Vegllim Rupam[बदल]

Kala Mogi[बदल]

1978 vorsa Kala Mogi candolim he sonsthecho zolm Candolim zalo, hi sonstha zolmank yevpak khas karonn asa. Kala Academy-che tiatr sortint vantto ghetlo zalear eke nondh kel’le sonsthe khala Tomazinhan sortint bhag ghetlo, uprant taka dislem apli svothachi sonstha aschi. Tomazinho Cardozo, Joaquim Inacio Carvalho, Neves Machado, Joao de Deus Cardozo, Jose Matias Fernandes, John D’Melo ani Caetano Francisco Vaz, he soglle Kala Mogi Candolim sonstheche sonsthapok vangddi mhunnon fuddem sorle. Jose Matias Fernandes haka poilo odheokx zavpachem bhag favo zalem, atam Tomazinho Cardozo odheokxponn choloita. Hech sonsthe khala aiz pasun Kala Academy-che tiatr sortint Tomazinho bhag gheta.

Tiatr Mogi[बदल]

2002 vorsa Gõy sorkaran Cultural Policy of Goa toyar korche khatir ek somiti nirmili Dr. Nandkumar Kamat haka odheokxachem pod dilem. Jextt nattokar, Pundalik Naik ani tiatrist Tomazinho Cardozo hancho he somitint aspav aslo. Gõychi sonskrutai koxi samballchi, tigounvchi ani fulounvchi, hech sombondi vingodd upkrom’ cholovop hem he somiticho hetu aslo. Tiatr hi Gõychi sonskrutai ti koxi samballchi, tigounvchi ani fulounvchi, hech sombondi Tomazinhan aple mhotvache prostav manddle.Tatuntlo ek prostav mhollear tiatr academy-chi ubarnni zaunchi. 2009 vorsak ho prostav follak ailo, mhollearuch Tiatr Academy-cho zolm zalo.Tomazinho Cardozak poilo odheokx zavpachem bhag favo zalem. Taka odheokxponn choloitana mullavonnacho vavr korcho poddlo. Tannem he sonsthe khatir mhotvpurnn ani orthpurnn yevzonneo chalik lail’leo distat.

Manddo Premi[बदल]

Manddo Gõychi sonskrutai, hi Gõychi sonskrutai samballche khatir Goa Cultural And Social Centre dor vorsak manddo utsov ghoddoun haddtta. Candolechim Kirnnam ho Tomazinho Cardozacho ek sonskrutik songit pongodd. Hea pongodda khala manddo utsovak vanttekar zatat. Aiz pasun hea songit pongoddak 11 pavttim Manddo Award prapt zaleat. Hea inama bhair Tomazinhnak ut’tom utram khatir,ut’tom songita khatir ani ut’tom dhakovnne khatir sobar inama lableant. Hea sonskrutik songit pongoddan All India Radio, Goa Doordarshan and National Network aple karyakrom prostut keleat. Mumbai, Bagalore, Dubai, Muscat ani Kuwait– a sarkel’lea zageamni aplem ostitv zagoilam.

Bhaxa Bhokt[बदल]

1987 vorsa Konknni bhaxechem zoit zalem, mhollearuch ji 555 dis chollvoll choloil’li ti follak aili. 4 February hea disa Konknni Gõychi rajbhas mhonn goxit keli. Konknni rajbhas korpak khub zallvonndarancho hatbhar asa. Pundalik Naik hannem mukhelponn choiloilem. Tomazinho Cardozo ek zallvonndaram modlo eklo, zo konknnik manachea pattar bosoupak potttiddkin vavurlo. Konknnichea moga khatir zaite opman sosle, teag kele ani dhiran soglleam addkhollink fuddo kelo. Konknni rajbhas korun ghevpant tanchem mhotvachem yogdan asa. Konknni rajbhaxe khatir to vavurlo hatunt mat pasun dubav na. teach borabor Konknni sahityak orthpurnn seva orponn keli. 1993 vorsa Thomas Stephens kendran tannem konknni khatir yogdan manya korun taka Fr. Antonio Pereira Puroskar favo kelo. Vavraddeancho ixtt hem Pilar Sonsthechem nemallem, he sonsthen, 2005 vorsa Tomazinhanchem Konknni khatir kel’lem yogdan svikarun taka ‘Vavraddeancho Ixtt’ puroskar bhettoilo.

Potrkar[बदल]

Protibha xokti asop hem ki Devachem ek oprup dennem. Tomazinha kodden protibha xokti asa ani tannem ticho yogya vapor kel’lo disun yeta. Konknni nemalli toxench English nemalleancher tachi likhnni porzollta. 2 March 2014 vorsa ‘Amcho Avaz’ hem Konknnichem poilench rongit satollem zolmank ailem. Hea satolleacho sompadok pod to vhodd khuxalkayen hatallta, romi Konknnintlem ek dorjedar nemallem mhonn aiz tachi tust tokhnnai zata.

Likhnnecho Dhobdhobo[बदल]

Tomazinho Cardozan, aiz psun 33 tiatranchem likhann kelam. Hea tiatra bhair tannem “The Verdict”, “Sweet Poison” ani “United We Stand” he English bhaxen tin tiatranchi likhnni korun digdorxit keleat. Teach borabor “College Life” ani “Novi Kranti” hea don opera-nchi nirmiti kelea. Tache choddxe tiatr khas korun tiatr sorti khatir zolmank aileat. Tiatr sortik he tiatr sador kele ten’na zaitim inama mellovpak pavle. Ut’tom dhakovnne khatir att pavttim poilem inam’, char pavttim dusre inam’ ani don pavttim umed vaddoupi inama favo zalim. Ut’tom likhnni khatir bara pavttim inama komailim. Ut’tom digdorxona khatir pondra pavttim inama zoddlim. Odik mhotvachem mhollear tiatrache likhnni khatir Gõy sorkaran taka 2009 vorsa ut’tom likhnne khatir Rajya Puroskar (State Award for Litrature) dila. Hea inama bhair tiatrak anik zaite inam’ labil’le asat hea tiatranchem kothon thoddkeant somzun gheum- ia.

Khaxa Bhoinn[बदल]

Ho tiatr ek girest kuttumbachi kanni prekxokam mukhar dovorta. Ho tiatr kuttumbachea nateacher adarit asa kuttumbachea vangddeam modem mog moipas koso ascho, bhov korun bhavnnam modem natim-gotim koxim kitem aschim, hacher uzvadd ghalta. Hea kuttumbantlo cholo eke modhyom vorgi kuttumbantle cholie kodden logn zata. Hi choli logn zalea uprant novea kuttumbacher apli sotea choloita. He ostorek lagon kuttumbant zaito guspagondholl zata. Oxem korun hi ostori aplea novea kuttumba kodden toxench aplea avoilea kuttumba kodden sombond toddtta.Apleak donui kuttumbachi daram bond korta. Tichea jivitant prosong yeta ten’na donui kuttumbam tika pois dovortat. Oslea vellar tichea ghorkarache bhoinnichem dar taka ugtem zata. Hi ghorkarachi bhoinn eka modhyom vorgi kuttumbant logn zal’li asta. Tomazinho Cardozan boroil’lo ho poilo tiatr, khas korun aplea Candollechea saipem vaddeant Nossa Senhora de Desterro Saibinniche porbe disa (1964) sador kelo.

Ghor Zanvoi[बदल]

Ho tiatr eka eka sadaronn tornnatteachi kanni sador korta. Ho tornnatto ek girest kuttumbantle cholie kodden logn zata. Logn zaupak hea kuttumbachi ek ott asta. Logn zata zalear hea tornattean cholieger ghorzanvoi koso ravcho podttolo, ho tornnatto hem manya korun gheta. Hea tornatteacheam bhavddank vhodd obhiman bhogta, tankam dista atam amkam sukhacho surya udelo mhonn. Punn hea tornnatteachea jivitant vegllench ghoddtta. Tachi sasumai tacher aplo tabo dovorta. Taka utt-bos korta ani tachi sotea aple hatant dovorta. Hem tachean sohon korpak zaina zaun aple ghorkanik gheun tem ghor soddun aplea ghora portota. Ghorkan taka aplo sohokar dita. Fuddem magir tim khuxal ani sukhest jiyetat. Dor eka mon’xak apli protixtta asa, aplem khaxelemponn asa ani apli osmitai asa. Hench sot ho tiatr uzvaddak hadt’ta. Ho tiatr poilech pavtt Povitr Khursache porbek,1996 vorsa, Candollechea, Od’ddea vaddeant sador kelo.

Kalljidar Vo XX 303[बदल]

Hea tiatrachea nayokachi khoborkaddo (Detective) XX 303 hea nanvan prekxokank tachi vollokh zata. Hea tiatrant eke girest kuttumbantle choliechi khobor asa. He choliek dogolbazi korun (Roguery) polloun vhortat ani choliechea bapai lagim bhorpur rokh magtat. Bapui aple choliek melloun gheunche khatir magil’le poixe divpak kobul zata. Bapui poixe dita khoro punn te choliek bapaiche adin korpak nhoikartat. He dogolbazi bapaikui aplea tabeant ghetat. Oslea vellar choliecho bhav,XX 303 hea khoborkaddeak mellon apli kagall nond korta. Ho khoborkaddo aplea neanachem boll vaprun dogolbazeank sampddaita. Choliek ani bapaik surokxitponnim ghora pavoita ani dogolbajiank pulisanche adin korta. Ho tiatr prekxokanchea monan utsuktai vaddoit ravta, fuddem kitem zatlem, hech chintun prekxok tiatrachea kothanoka kodden bandun urtat. Ho tiatr 1968 vorsa Nossa Senhora de Esperanca he saibinniche porbe disa sador kelo.

Somajacho Heradari[बदल]

“Somazacho heradari” ho tiatr Purtugez kallavelea rejidaracho ugddas korun dita. Gõy mukt zalea uprant panchayat rajeachi novi sonkolpna Gõyant ostitvant aili tachi khobor spoxtt korta. Adle rejidor Purtugez sorkarache monis asle, te Purtugez sorkarachea songitachea talar nachtale. Atanche sorkari monis koxe asche, bhov korun panchayat cholovpi monis promannikponnan cholche. Hoch ud’dex hea tiatrant vistaran manddla .

Inspector[बदल]

Hea tiatrant survatekuch ek ttolli eka ghorant bhitor gusta, hi ttolli chori korche korun khun korun molacheo vostu gheun poll kaddtta, kagall nond zalea uprant, police yeun panchnamo kortat. Ganvcho tornnatto, he familicho ixtt, hea prokornna sombodi zaiti mahiti dita punn pulise kainch korinant, ho tornnatto zaiti khottpott korta, aropi asa to pulisuch mhonn taka fuddem spoxtt zata. Ho tornnatto he pulisacher firiad manddtta ani xevtim to aropi mhonn sid’dh zata, hea pulisak guneavkar mhonn xikxa favo zata. Fottoitoleank, khuneank, nagovnneank… oslea duxtt mon’xank aplea papanchi xikxa mellonkuch zai mhonn ho tiatr spoxtt korta. 1974 vorsa ho tiatr Kala academy-che poile tiatr sortint sador kelo.

Aicho Somaz[बदल]

“Aicho Somaz” ho tiatr don guneavkaranchea jivitacher kendrit asa. Poilo guneavkar aple poristhitik lagon oslem jivit zogta, to gorib zal’lean kainch upai nasun bari-barik opradh korta. Toxem korunuch taka pottachi bhuk bhagounchi poddtta. Dusro guneavkar apunn eka somaz sevokachem rupnnem ghalun somazant sogllem torechem noxtt korta, broxttacharachi vatt tankta, onitin vagta,fosovnni korta tori punn somaza mukhar taka man ani protixtta asta. Promannik nasun promannikponnachem rupnnem ghalun zogta.Dusro guneavkar somazak sobar toren noxtt korta. Oslea guneavkarank hatbhor pois dovorpak lekonacho ud’dex asa.

Ixtt[बदल]

hea tiatrant dogam ixttanchi kotha vinnlea. He ixtt eka – mekacho mog kortat tem disun yeta. Teach borabor te dogui des premi. He dogui ixtt Army Officer koxe vavurtat. Jen’na Bharotant Emergency jahir zalem ten’na 20 – points programme chalik lagli. Hea 20 – points programme-a modlo ek mud’do mhollear Land to the Tiller. Eklo ixtt girest axil’lea karonnan taka ho mud’do manya zaina ,heach karonnan dogam ixttam modem vadavadi zaun eklea ixttache dolle zokhmi zatat ani dusro ixtt zhuzant gel’le kodden tache paim ghayall zatat. Teach hospitalant tanchi bhorti zal’li astana to ixtt aple dolle ixttak bhettoita. He dolle aplea ixttak bhettovpachem karonn khup sobit, hea ixttan Bharat matechea rokxonna khatir zhuzunk vechem. “Ixtt” ho tiatr ixttagotichem natem unch ubarta hem zalench teach borabor despremi zavpak boll korta. Hea tiatrant Bharotant Emergency zal’li te ghodnne koddlean prernna ghetl’li asa. 1976 vorsa ho tiatr Kala Academy-che tisre tiatr sortint sador kelo.

Opradhi[बदल]

“Opradhi” ho tiatr eka girest mon’xachi kotha prekxokam mhukar dovorta. Ho girest monis krur jivit zogta. Zaite opradh adarun sohozponnan niropradhi koso vagta. Pulise tache mukhar nirboll zatat. Ho noxtt monis ganvche eke choliecher bolatkar bhav ragar-fugar zaun tea noxttea mon’xacho khun korta. Hea khun prokornnak lagon pulise taka aropi mhonn beddi ghaltat. Oslea vellar ho tornnatto mhotvacho prosn korta. Khoro opradhi konn? Hanv vo to girest krur monis, vo pulise, jea osleam mon’xank sogllem mekllemponn ditat te? Krur mon’xachem protinidhik jivit hea tiatrant uzvaddak ailam, oslea krukr mon’xak nattak kelear somazant khub borem yeun yeta hatunt mat pasun dubav na mhonn spoxtt korta. 1976 vorsa ho tiatr Nossa Senhora de Esperance he saibinniche porbe disa Candolle sador kelo.

Kallokh ani Uzvadd[बदल]

“Kallokh ani Uzvadd” ho tiatr kristanv dotor ani okristi nitidar hanchem jivit machier sador korta. He dogui dhormbheda add prochar korpi, dotorachi bhoinn ani nitidaracho put eka-mekachea mogan astat, aplo mog tim lognache ganttin bandunk yevjitat ten’na dotor ani nitidar dhormacheam bondonak lagon khor virodh kortat.hech mozgotim nitidaracho put opghatak sampoddtta ani hospital-ant asta. Oslea vellar dotorak ek prosn sotaita, hanvem nitidarachea putak marcho vo salvar korcho? Dotorkechea noitik nema promannem, to dotor nitidarachea putak salvar korta. Fuddem magir dotorachi bhoinn eka khuna prokornnant nitidarache nitik ubi asta. Nitidaran apnnak zai to tharav gheum yetalo, nitidar kaidea promannem tichi nit korta ani tika niropradhi mhonn tharav dita. Sorvxevttim kristanv dotor ani okristi nitidar, dhorm, zat-kat hanchem bondon hupun lognak maniatai ditat.

Somazant kaim monis astat je dhormabheda add prochar korpak fokot ghodd-ghodd utrancho vapor kortat punn proteokxant vo vevharant ghalpak khup pois urtat. Oslea mon’xacher ho tiatr ek sonnsonnit tapott marta. 1977 vorsa Kala Academy-che chovte tiatr sortint sador kelo.

Monisponn[बदल]

“Monisponn” ho tiatr survatikuch dog mogianchem jivit dhakoita. Hea tanchea mogak logna poilench bhurgem rochun yeta, oslea vellar he choliecho mogi tiche kodden logn zaupak nhoikarta. Bhurgeak zolmank ghatlea uprant aplea mogeachi ek khobor tichea kanar sadta. Ti mhollear ho mogi anik konn eke choliek lognachem utor diuncho asta. Oslea vellar hi choli te choliek bhet’ta ani apli kotha sangta, utor diunchem asta ti choli tichem dukh somzun gheta ani tika aplo sohokar diunk toyar zata. Lognachem utor sangil’lea disa zaumchem asta, ten’na utor diunmchem asta ti choli sot kitem tem ugtem korun tea choleak te cholie kodden logn zaupak boll korta. Somazant kaim amkam apsuvarti melltat je dusreank fosovon apunn sukhest zavpak yevjitat. Oslea mon’xanchem poddbimb hea tiatrant amche nodrent bhorta. 1977 vorsa ho tiatr Kala Academy-nt sador kelo.

Hanvuch to[बदल]

“Hanvuch to” dog bhavanchi dukhest kotha vinntta. He dog bhav bhurgeponnantuch tachea bapaichea khuna uprant veglle-veglle kodden pavtat. Tankam eka-mekachi vollokh asona. Eklo sota-niti khatir zhuzpi punn eklo opradhi jinn zogta. Dusro Police Inspector zaunk pavta. Opradhi bhav eke jiv divpi choliek salvar korchea karonnant bondkhonnint pavta, bondkhonnint axil’le kodden aplea bapaicho khuni konn to taka spoxtt zata, tovui tech bonkhonnint asta, to taka gheun bonkhonnintlo pollon veta, aplea bapaicho khun kela tea zagear vhorun taka ugddas korun dita ani tacho khun korta. Police Inspector thoim pavta ani taka aplea bhavachi vollokh zata. Aplea bhavan aplea bapaichea khuneak marla mhonn taka somzun yeta. Hem prokoronn zanna zaun DSP vichar korta ten’na Police Inspector (bhav) apunn khuni mhonn sangta, opradhi bhav aplo guneanv manya korta ani apunn bonkhonnint rigta. Nixttur monis khun korta ani khunak lagon anik khuni nirmann zatat. Hachim ek jivall-jivem chitr hea tiatrant machier nodrek bhorta. 1978 vorsa ho tiatr Kala Academy-che panchve tiatr sortint sador kelo.

Ontoskornn ani Kaido[बदल]

“Ontoskornn ani Kaido” don bhattkaranchem ani don munddkaranchem jivit machier sador korta. Eklo bhattkar aple bhattkarxayent guspun asta zalear dusro bhattkar udar kallzacho, munddkar mat tankam urfattea sobhavacho melltat. He donui bhattkar pordexant vetat ten’na aplim ghoram munddkarache dekhre khala dovortat,sumar pondra vorsam odik te munddkar tea ghorant ravtat, oslea vellar munddkar kaido ostitvant yeta. Eklo kaidea promannem cholta ani bhattkarachem ghor aplem korta. Oxem kortana aplea ontoskornnacher xenn kaddil’lo nodrek bhorta, dusro munddkar apunn kaidea promannem nhoi ontoskornanchea nema promannem vagta. Munddkar kaido ostitvant ailo ten’na zaitea munddkaramni ghora-darache axek lagon aplea ontoskornnacher xenn kadl’lem nodrek bhorlem. Ho tiatr he oslea sot poristhiticher uzvadd ghalta. 1979 vorsa ho tiatr Kala Academy-che sove tiatr sortint sador kelo.

Kanttech Kantte[बदल]

“Kanttech Kantte” ho tiatr eka xikxokachi kotha prodorxit korta. Ho xikxok xallent xikoita-xikoita somajik vavr korpak vhodd protsahon dita. Apli hikmot vaprun somazant zaiti udorgot korpak pavta. Ho tacho nisvarthi vavr zaitea lokank manya zata. Somazant anik vikas-progoti korunk tancho haves asta. Hoch haves gheun to lokanchea sohokaran vechnnuk jikta. Jen’na to rajkarbharachem khorelem rup polloita ten’na to vitteta. Tache sohovavurpi montri koxe toren vagtat te polloun taka vhodd dukh bhogta. Lokam khatir apunn ek-ek yevzonn manddtta ti te koxe toren koddek kaddttat tem niallun to modinch xirkun urta. Monis somazant zaitem borem korunk sodta, hem bore vagnnukecher dhampnnem ghalunk kitlech lok kantte gheun ube ravtat. Apunn borem korunk sodinant tem zalench punn dusreakui borem korunk apunn tache vattek kanttech kantte zatat. Hea tiatrant hea vaitt chalincher boddi marlea. 1980 vorsa ho tiatr Kala Academy-che satve tiatr sortint sador kelo.

Utram ani kornneo[बदल]

“Utram ani Kornneo” ho tiatr don torecheam somaz sevokanchem jivit chitraita. Eklo somaz sevok fokot ghodd-ghodd utramni somaz sevecho procharsevokachea bapaichea boremponnak lagon dusro somazsevok tanger vosti korta. korta, kornneo korpak hatbhor pois urta, zalear dusro somaz sevok utram borabor kornneo korunk bhov fuddem asta. Poilea somaz sevoka ani dusrea somaz sevoka modem bhavponnachem natem asta. Hem natem rogtachem nhoi, punn poilea somaz sevokachea bapaichea boremponnak lagon dusro somazsevok tanger vosti korta.Nosayek lagon poilo somaz sevok taka ghorantlo bhair ghalta ani velean khun korpacho proitn korta. Ek kuttumb taka salvar korta ani apnnager ravpak dovorta.Hea kuttumbchea somazak ho dusro somaz sevok apli khori seva orponn korta,tiatrachea xevottak poilo somaz sevok apli chuk vollkhun gheta ani dusro somaz sevok taka bhogsonneachi veng favo korta. Somazant kaim monis ritea aidonna bhoxen fokot avazuch kortat. Te apleo kornneo porzolloupak khup fattim urtat. Oslea sobhavachea mon’xacher ek sonnsonnit thapott marta ani teach borabor dusrea somaz sevaka bhoxen vagnnuk apnnavunk ho tiatr ugto sondex dita. 1981 vorsa ho tiatr Kala Academche atthve tiatr sortint sador kelo.

Bhurgim Amchim Girestkai[बदल]

“Bhurgim amchim Girestkai” ho tiatr eke somaz seva kortole ostorecher kendrit asa.Hi ostori aplea kudd’ddea ghorkara ani dogam tornnatteam bhurgeam sangata jiyeta,hi ostori somazant khup moladik vavr korta. Aplo sogllo vell somaz seve khatir orponn korta. Bhov korun tornnattim jinnechim pavlam guspotat ten’na hi somaz sevika tankam soroll dixa dakhvonk yesyesvi tharta. Ticho ho dheas gheun kel’lo vavr sogllo lok vakhantta. Hea tichea vavrak lagon tika somazant man ani protixtta favo zata, sorkarui tichea vavrachi tust korun tika puroskar laboita. Oxem zorui aslem, ti aplo kuttumb nisonttonnant pavoita. Ti aplea bhurgeank favo to vell divpak fattim urta. Tichea bhurgeachea jinnechim pavlam guspotat ani jinnent opexi zatat,ticho ghorkar pasun soreachea veasonak bolli poddtta. Hi ostori somaza mukhar zoitivont zata khori punn apleach kuttumbant harta. Somazseva korop hi ek bori gozal punn somaz-sevechea nanvan aploch kuttumb nisonttonant pavop hi ek chukichi gozal mhonn ho tiatr ugddas korun dita. 1985 vorsa ho tiatr Kala Academy-che barave tiatr sortint sador kelo.

Zhogzhogta Titleim Bhangar Nhoi[बदल]

“Zhogzhogta Titleim Bhangar Nhoi” ho tiatr nustem marpi kuttumbachi kotha vinntta. Hea kuttumbant vhoddlo bhav ani tachi ghorkan’n nusteacho vavr kortat. Hea vavra vorvim tim aplo kuttumb choloitat, hea vavracho tankam obhiman asa. Tanchea her ghorcheank: tacho dusro bhav, tachi ghorkan’n ani bhoinn, hankam hea vavra vixim unnemponn bhogta. Tim hea vavrak lagon loztat ani ghor pasun soddun vetat. Ghor soddun veche adim vhoddlea bhavak dolleancho ilaz korcho asta, he khatir tanche koddlean poixeancho sohokar bhasta. Tim hi goroz purai korche bodlek taka tosoch soddun vetat. Tankam pordexant bhangar zhogzhogtat koxem distat punn toxem asona. Sorv xevttim tim nustea vavrachem mhotv vollkhun ghetat ani ghora portotat,vhoddlo bhav tankam udar monan ghorant gheta. Poromporik vevasai zaun asa Gõychi girestkai, hea tiatrant hench sot ugtem kelam.Bhov korun nusteachea vavrant bhangar zhogzhogta oxem ho tiatr spoxtt korta.1986 vorsa ho tiatr Kala Academy-che terave tiatr sortint sador kelo.

Dita Toxem Gheta[बदल]

“Dita Toxem Gheta” ho tiatr eke nixttur avoichi kotha sador korta. Hi avoi aplea ghorkarak aple sot’te khala nachoita. Tinnem utt mhollear uttop ani bos mhollear bosop, apunn kitem sangta tem zalem, tacher anik bhasabhas na. He avoichi choli logn zata ten’na ti aple choliek aple bhoxen vagpak boll korta. Ti choli avoichea sagnnea promannem aplea ghorkara sovem ani aplea sasupai sovem nixtturayen vagta. Hi osli vagnnuk kuttumbachea vangddeam modem uchambollai utpon’n korta. Nixttur avoicho put jen’na logn zata ten’na tachi ghorkan’n krurponnan vagpak suru korta. Bhov korun aple sasumai sovem odik krurponnant vagta. Tika sarkem nakapuro korta, oslea vellar hi nixttur avoi apli chuk vollkhun gheta ani aple dhuvek pasun nixtturai bond korunk sangta. Kaim kuttumbanim krurponn ani nixtturai sodamchoch vevhar zala. Oslea prokornnak lagon kuttumbantli xanti pokhrun veta. Kuttumbamni khoreli xanti vosteli zalear sosnnikai khup mhotvachi. Ho tiatr hich dika apnnavpak ulo korta. 1987 vorsa ho tiatr Kala Academy-che chovdave tiatr sortint sador kelo.

Ok Bye Bye[बदल]

“Oke Bye Bye” ho tiatr eka Gõychea kuttumbacher adarit asa. Hea kuttumbacho bapui, Gõychi osmitai, Gõychi sonskrutai, Gõychi porompora ani Gõychem daiz samballpak oso somoz gheun jiyeta. Tachi ghorkan’n ani dogam bhurgim modern toren zogpak sodtat. Hea bapaicho bhav aple dhuve borobor Canada-k asta. Tim Gõyam yetat ten’na vegllench polloitat. Gõykaram aplim ghorchim asat tim Gõychi osmitai Gõychi sonskrutai, Gõychi porompora ani Gõychem daiz samballpacho yotn korche svater modern toren zogtat. Hem pollovon tankam dukh bhogta. Canada-k thaun ail’lim tim apunn khas korun Gõychi tora vaprun jiyetat. Fuddem magir tim Canada-k vechem vo na ho prosn tankam sotaita. Gõychea moga khatir tim Canada-k vochpachem chintop bond kortat. Ho tiatr Gõychi osmitai, Gõychi sonskrutai, Gõychi porompora ani Gõychem daiz samballpak zai oso sondex porgottt korta. 1988 vorsa ho tiatr Kala Akademy-che pondrave tiatr sortint sador kelo.

Mhonvall Vikh[बदल]

“Mhonvall Vikh” ho tiatr eke doriaveller axil’lea kuttumbachi kanni sangta. Hea kuttumbachi avoi oxikxit. Ticho ghorkar pordesant nokri korta. Poixeancho unnav tea kuttumban ken’nach onnbhvlo na. Hea kuttumbant vaddtte pirayechim don bhurgim astat, oxikxit avoik poixanchim axa lagta, heach karonnak lagon ti aplea ghorant poryattokank bhaddeak dovorta. Apunn ani bhurgim Sadhe khompttent ravpak eka payar ubi. Dubav na poixe gosgoxeamni yetat hem khorem punn sorv xevttim aplim bhurgim bhaddeak dovorlolea poryattokanche vaitt songotik vo probhavak lagon jivitachi dika chuktat. Doriaveller axil’lea kuttumbachi kanni aiz pasun jivall-jivi koxi pollovpak-onnbhovpak mellta. Char poixanche axek lagon bhov korun amchi tornni pillgi jivitachi totvam mul’leam konnxak marun bosleant. Gosgoxeamni poixe zoddle ani jivitachim totvam mul’leam ghannak dovorlim zalear mon’xak koslo faido? Hea prosnak zap sodunk lavpi ho ek probhavi tiatr. 1989 vorsa ho tiatr Kala Academy-che sollave tiatr sortint sador kelo.

Somaz Seva[बदल]

“Somaz Seva” ho tiatr rajkornni fuddareanchem jivit machier sador korta. Ho rajki fuddari vechnnukam vellar zaitim asvasonam dita, jikhun ailea uprant ti asvasonam vevharant haddpacho proitn korta. Tim asvasonam palltana aplea khas mon’xank tancho lav mellcho, heach hetun sogllem korta. Ganvant somoz Fair Price Shop ghalchem asa zalear tem ghalop. Tem ghaltanam mat aplea ghorcheankuch tem cholovpak divop, oxe toren aplea ghorchea bhovttonnich udorgot korpi ho fuddari, hem oslem nepotism sohon zaina zaun ganvcho ek tornnatto taka ttok’kor dita ani apunnuch tache add vechnnukek ubo ravta ani jikhun nepotism sompoita. Rajki mollar nepotism asa hachem jivall-jivem chitr ho tiatr machier sador korta. Hem nepotism koxem sompovpachem hakai zap dita, somaz seva nitoll-nivoll monan korpak ho tiatr ut’tejon dita. 1990 vorsa ho tiatr Kala Academy-che sotrave tiatr sortint sador kelo.

Jivitacho Uzvadd[बदल]

“Jivitacho Uzvadd” ho tiatr eka oxikxit tornnatteachea jivitacher uzvadd ghalta. Ho tornnatto oxikxit khoro punn tache kodden girestkai asta. Tacho somoz asta ki poixe mhollear sogllem. Hea poixank lagon taka man ani protixtta mellta. Lok koslea kariakromank lagon denngi magpak ailear to tankam rikamea hatamni porto dhaddinaslo. Fuddem ho tornnatto eke xikxit choliechea mogant poddtta. Hi choli to oxikxit mhonn kollun yeta ten’na taka soddpacho tharav gheta. Oslea vellar xikxonnachem mhotv to vollkhun gheta ani choliechea mogak lagon xikxit zaunk pavta. Mon’xa lagim poixe asle mhonn to sogllem mellovon gheunk xokta oxem na.poixamni xikxonn viktem gheunk zaina, hench sot ho tiatr prekxokancheam dolleam mukhar dovorta. 1991 vorsa ho tiatr Kala Academy-che otthrave tiatr sortint sador kelo.

Bhurgem Jivit[बदल]

“Bhurgem Jivit” ho tiatr rostad bhurgeachem jivit prekxokam mukhar dovorta. Him rostad bhurgim kosli na kosli kosrot korun aplea potta-panneacho prosn soddoitat,konn konnache poixe faroitat, konn mocheank polish marta, konn ghaddi dhuta. Oxe toren aplem jivit zogtat. Ek somazsevika tanchea somporkant yeta. Ti tanchem jivit somzun gheta ani tache khatir vavurta, tankam vachunk, borovonk xikoita, tanchea jivitant promannikponnacho xegunn kirloita. Tannim somazant bore toren zogchem heach havesan tankam totvam mul’leamni nettoita. Jen’na te jea zhaddachea asrea khala ravtale tem zhadd katorpachem asta ten’na te aple nirodh ubartat oxe toren tankam zanniv yeta ki apunn sangata ravon zaitem borem korum yeta. Somazant zaitem torenchem noxtt cholta hem pavla-pavla zannovta. Zor tor hea somaz sevike bhoxen promannikponnan ani khorea monan somazachi seva kel’lizalear ho ak’kho sonvsaruch sorgachem rup gheupak kallav lagcho naslo. Barkayen niall kelo zalear hem sot ho tiatr uzvadd haddtta tem nodrek bhorta. 1991 vorsa ho niall kelo zalear hem sot ho tiatr uzvadd haddtta tem nodrek bhorta. 1991 vorsa ho tiatr Kala Academy-che otthrave bhurgeanche tiatr sortint sador kelo.

Ami Soglle Ek[बदल]

“Ami Soglle Ek” ho tiatr don kuttumbanchi kanni vinntta. Ek kuttumb Kristanv zalear dusro Hindu. Hea kuttumba modem ekcharachem natem disun yeta. Jen’na vechnnuko yetat ten’na rajki fuddari apleak motam mellche axen Hindu-Kristavam modem futt ghaltat. Tanchim bhurgim college-ik vochpi, tim rajki fuddari kitem sangta toxem korpak bhov kustar. Tim apleak kitem khorem dista tench korpi mhonn hea tiatrant disun yeta. Rajki fuddareamni ji futt ghal’li ti, tim pusun uddoitat ani ekcharachem varem novean posroitat. Gõyant veg-vegllea dhormache monis zogtat. Tache modem xantichem varem posorta. Hem varem duxit korun nisvarthi monis vavurta. Oslea mon’xancher ho tiatr ek sonnsonnit thapott marta. dhormacho vegllochar asun monisponnachea natean zogunk ek uktto sondex mellta. 1993 vorsa ho tiatr Kala Academy-che ekunnisave tiatr sortint sador kelo.

Santa Clara Durbollanchi Ranni[बदल]

“Santa Clara Durbollanchi Ranni” ho tiatr eke dhormik ostorechi jinn-kotha sangta. Santa Clarachem bhurgemponna velem jivit poilem nodrek dista, tem eka girest kuttumbant vaddtta tori punn tem aplem jivit zogtanam tika aplech bhitor ek unnemponn koxem zannovta. Apnnem durbollam sovem kitem tori korpak zai oxem tika mona pasun dista. Hench mon gheun tem durbollam khatir vavrunk fuddem sorta ani ek sonstha sthapit korta. Puraiponnan ticheach jivitacher adaril’lo ho tiatr. Somazant kaim monis asat je dusreanchea huskean zogtat. Bhov korun somazachea degek axil’leam sovem apli mhovallai tankam chakunk ditat. Hanchench poddbimb gheun ho tiatr zolmank aila. Ho tiatr khas korun Santa Clarachea attxim vorsanchea somorombha khatir uzvadda ailo. Hea tiatracho proyog 1994 vorsa St. Anthony High School, Monte de Guirim zalo.

Sanklleo[बदल]

“Sanklleo” ho tiatr eka suttke zhuzareachi kotha machier sador korta. Ho suttke zhuzari Gõy premi. Purtugez jen’na Gõyant asle ten’na te apli hukumxai choloitale. Tancher zoit vhorun Gõy mukt zalem. He sombondi apli kamgiri korta ten’na taka oxem toxem aikuchem poddtta. Tachea kallzan ek vhoddli dukh disun yeta. Ti monnllear Gõy azun pasun bondkhonnint asa oxem taka dista. Hachem karonn mhollear Gõyant je rajkarbhari asat te apli hukumxai choloitat. Hech sombondi tache bore magpi taka vechnnukek bospak boll kortat. Her umedvar poixancho ani xokticho vapor korun vechnnukek jikunk pavtat. Fuddem magir taka tornnatteancho purnnponni protisad mellta. Gõyant jem noxtt ani broxttachar chol’lam tem somplem zalearuch Gõy novean mukt zavpak pavtolem. Hoch sondex tiatrachea podd’ddeanim pollovpak melltta. Vechnnukam vellar umedvar poixancho ani xokticho vapor kortat, osle noxtt chalincher boddi ubaril’li dista. 1998 vorsa ho tiatr Kala Academy-che chovisve tiatr sortint sador kelo.

Hello Uncle[बदल]

“Hello Uncle” ho tiatr eke kuttumbacher adarit asa. Hem ek avoi bapui naxil’lem kuttumb. Dog bhav ani ekli bhoinn, tornnatte pirayer pavil’lim astat. Tankam kam’ mhollear dolleam mukhar naka punn borem jevonn, borem nhesonn khup avoddtta.Tankam poixanchi chinta na, tancho titiu (Paternal uncle) England-ak asta. To tankam magtat titlei poixe dhaddtta. Him tegaim ek-ek fottinchem karonn toyar korun poixe magit ravtat. Fuddem magir tancho uncle aple ghorkan’ni borabor Gõyam yeta.Tanchem fottinchem prokoronn uncle-ak spoxtt zata. Oslea vellar tancho uncle tanche khatir nokrechi bondabost korta. Kam’ mellona mhonn bekar ravop, hem manya korpak zata. Punn kam’ sodinastana bekar ravop ani bekarponnachem sukh bhogop hem manya korpak khup kotthin. Jim konn bekar bhonvtat ani bekarponnachem sukh bhogtat, tancher ho tiatr ek sonnsonnit tapott marta. 1990 vorsa Vandana Productions hanche tiatr sortint sador kelo.

Orth[बदल]

“Orth” ho tiatr eke ostorechi kotha machier sador korta. Hi ostori pollovpak bhagevont dista. Kitloch vell magnnean guspun asta, goribank bikxa ghalta, piddestanche bhettek veta, khup –khup doyall kornneo korta. Hem sogllem korta ten’na fokot lokank dakhounche khatir ek show koso korta. Tichea ghorant ticho aren dhoril’lo ghorkar asta, tea ghorkarak mat aplo favo to vell diunk fattim urta. Aplea ghorkarachi seva korunk tiche hat zodd zatat. Hi ostori moron Devachea nivaddeak ubi ravta, jen’na Dev tika khorea magnneacho orth somzaita ten’na ti Dev mhoreant harta. 2000 vorsa ho tiatr Kala Academy-che 26ve tiatr sortint sador kelo.

Accident[बदल]

“Accident” hea tiatrant don kuttumbachi kanni aspavil’li asa. Eka kuttumbant ek zoddkar put, tachi avoi ani bhoinn ravtat zalear dusrea kuttumbant ek zoddkar bapui,tachi ghorkan’n ani dhuv ravtat. Donui kuttumbache don zoddkar aplea ghorabeachem udarposonna khatir bhar gheun vavurtat tem disun yeta. Zoddkar put ani zoddkar bapui accident-ak sampoddttat. Zoddkar put moron veta ani zoddkar bapui opangull zaun ghora urta. Accidenta –ak lagon hea donui kuttumbacher koslo porinnma zata tem disun yeta. Donui kuttumbam dukhachea lharank fuddo kortat. Tanche jinnent ani jinne bhovtonnim kanttech kantte tanchi vatt polloitat. Accident zata ten’na somaz tankam churchurta. Zoso-zoso kall bhorta toso-toso somaz tanakm visorta. Tea kuttumbache hal mat chaluch urtat. Accident ho tiatr accident zalea uprant kosle porinnam zata hacher uzvadd ghalta. Bhov korun zoddkarak accident zata ten’na kuttumbachem nisonntton zata hem spoxtt korta. Teach borabor somzan ani sorkaran osleam kuttumbam khatir arthik palov diuncho mhonn sondex porgott korta. Ho tiatr 2010 vorsa Kala Academy-che postisve tiatr sortint sador kelo.

Kal ani Aiz[बदल]

“Kal ani Aiz” ho tiatr don ghorabeanchi kanni prekxokam mukhar dovorta. Ek ghorabo adle porompore promannem cholpi zalear dusro ghorabo arvil’le pod’dotin zogpi. Adle porompore promannem cholpi ghorabo aple poromporent motiam-mannkam asat mhonn zannun ghetat. Adli porompora mhollear aplem daiz mhonn svikartat. Hem daiz amcheam purvozamni pillge pillgetlean gheun amkam favo kelam ani tatunt sonskrutayechi zhor vhanvta hem pattvon dilam. Zalear dusro ghorabo arvil’le pod’dotin zogta ani purvil’le sonskrutaye promannem zogtoleanchi fokannam martat tem dista. “Kal ani Aiz” ho tiatr mon’xan kallachea bodlant aplim totvam-mul’leam koddek uddoileant tacher uzvadd ghalta. Amchea purvozamni pillge pillgetlean aplea gineanache fatrir ghasun amkam zannvik bhanddaracho ros dil’lo asa, he zannvayecho poripurnn lab mellovonk ho tiatr udeox dita. Ho tiatr 2011 vorsa Kala Academy-che xet’tisve tiatr sortint sador kelo.

An’naddi[बदल]

“An’naddi” ho tiatr eka an’naddiponnam kortolea bhurgeachem jivit prekxokam mukhar dovorta. Ho bhurgo konnacheach dolleam mukhar naka asta. Tachem mostemponn lokank sohon korun ghevpak kustar zatalem. Eka dadleak tor tacho dolle futton rag yetalo. Ho dadlo tea an’naddi bhurgeak hat bhor pois dovortalo. Eka disak hea dadleager ek chor yeta ani sogllem chorun vhorpache vattek asta. Oslea vellar ho an’naddi bhurgo aplea an’naddiponnacho vapor korun tea chorak fottoita. Aplea an’naddiponnantlean huxarkai dakhoili dekhun tachi tust-tokhnnai kel’li hea tiatrant spoxtt zata.Zo konn dusreak fottovpak sodta punn xevottak apunnuch fottovta tachi got naddak sovai nadd oxi zali mhonntta. Oslich got hea tiatrant tea chorachi zaunk pavta. Ho tiatr 2011 vorsa bhurgeache tiatr sortint sador kel’lo.

Mai mhaka ghora vhor[बदल]

“Mai mhaka ghora vhor” ho tiatr eka bhurgeachi kotha vinntta ho bhurgo aplea ghorant apleak apli opurbai, favo to mog dinat oxem zannun gheta. Khorem mhollear oxem asona. Ek dis hea bhurgeacho mama taka xikop diunche khatir apleager vhorpacho prostav manddtta. Hea prostavak ho bhurgo aitea monan raji zata.Mamager gelea uprant kaim disamni taka aplea ghorcho ugddas yevpak lagta.Ugddas yevpachem karonn mhollear tachea mamagelo lok taka titlim borim korinat.Apleak aplem ghoruch borem hem to mania korun gheta ani apela ghora portota.Ho tiatr Ravindranath Tagore hache eke kothecher adarit asa. 2012 vorsa, 150 vorsachi joyonti monovpachea suvalleak, ho tiatr sador kel’lo.

Novi Dixa[बदल]

“Novi Dixa” ho tiatr don rajki fuddareanchem jivit machier sador korta. Eklo rajki fuddari kitlinch vorsam rajkaronnant asta. Ho fuddari apleponnant bhorsun broxttachari chal zogta. Vechnnuk zaunchi asta ten’na ek novo kaido chalik lagta, to mhollear Right to Reject. Hea kaidea onusar tuka somoz konn naka tache add (negative voting) mot marpak melltta. Eka tornnatteachem protinidhik rajkaronnant jem vaitt cholta tacher nixedh marta ani broxttachari fuddareak haroita. Ek ostori fuddari vechnnuk jikhta. Ti jikhun ailea uprant adlea broxttachari fuddarea poros noxtt thorta. Tika rajkaronnant ek voros bhorta mhollear Right to Recall kaido ostitvant yeta. Hea kaidea onusar zo rajki neta lokak naka dista, taka portun vechnnuk korun harovpak zata. Oslea vellar teach tornnatteache protinidhik patr te odik broxttachari ostorek harovpak zoit melloita.Anna Hazare sarkea mhan netean rajkornni mollar novi dixa mellchi mhonn nove prostav manddil’le tacher adarit ho tiatr zolmank ail’lo asa. Purai rajkoronn nitoll-nivoll zaunchem, hoch husko ho tiatr porgottaita. Ho tiatr 2012 vorsa Kala Academy-che att’ttavisve tiatr sortint sador kelo.

Nit Onit[बदल]

Nit Onit ho tiatr eke tornnatte somazsevikechem jivit machier sador korta. Hi somazsevika somazant ghoddt’tolea vaittacher nixedh marta, bhov korun ostorecher zaupi on’nea add aplo tallo ubarta. Ostorechea vegllea-vegllea prosnank ti fuddo korta ten’na tika kaide xist pallpi mon’xacho favo to protisad mellona. Eka disa ek noxtt monis ticher bolatkar korta. Tinnem dusreanche prosn mettovpak proitn kele punn ticho khud prosn soddovpak tika kaide xist pallpi mon’xachi vitt yeta. Fuddem magir toch noxtt monis tiche ixttinicherui bolatkar korta. Oslea vellar ti ragabhorit zaun tea noxtt mon’xacho khun korta. Sorv xevttim ti prekxokank ek mhotvacho prosn vicharta “hanvem kelea ti Nit vo Onit”? Somazant choliam-bailancher zaiti onit zata. Hi onit tannim moneanim sosop vo ticher aplo nirodh ubarop? Hea prosnak ho tiatr ek zap zata. Ho tiatr 2013 vorsa Kala Academy-che ekunntisve tiatr sortint sador kelo.

Inamancho Ghosghoso[बदल]

  1. Inspector (poili tiatr sort 1974 – 1975)
    Ut’tom dakhvonn – tisrem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
  2. Aicho Somaz (dusri tiatr sort 1975 – 1976)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – dusrem inam’
    Ut’tom likhnni – dusrem inam’
  3. Ixtt (Tisri tiatr sort 1976 – 1977)
    Ut’tom dakhvonn – dusrem inam’
    Ut’tom likhnni – dusrem inam’
  4. Kallokh ani Uzvadd (Chovti tiatr sort 1977 – 1978)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’
  5. Hanvuch To (panchvi tiatr sort 1978 – 1979)
    Ut’tom dakhvonn – tisrem inam’
    Ut’tom digdorxon – tisrem inam’
    Ut'tom likhnni – Poile inam’
  6. Ontoskornn ani Kaido (sovi tiatr sort 1979 – 1980)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’
  7. Kanttech Kantte (Satvi tiatr sort 1980 – 1981)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
  8. Utram ani Kornneo (Attvi Tiatr sort 1981 – 1982)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’
  9. Bhurgim Amchim Girestkai (baravi tiatr sort 1985 – 1986)
    Ut’tom dakhvonn – tisrem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
  10. Zhogzhogta titlem-i Bhangar Nhoi (Teravi tiatr sort 1986 – 1987)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’
  11. Dita Toxem Gheta (Chovdavi tiatr sort 1987 – 1988)
    Ut’tom dakhvonn – dusrem inam’
    Ut’tom digdorxon – dusrem inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’
  12. Ok Bye Bye (pondravi tiatr sort 1988 – 1989)
    Ut’tom dakhvonn – dusrem inam’
    Ut’tom digdorxon – dusrem inam’
  13. Mhovall Vikh (sollavi tiatr sort 1989 – 1991)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’
  14. Somazseva (sotravi tiatr sort 1990 – 1991)
    Ut’tom dakhvonn – dusrem inam’
    Ut’tom digdorxon – dusrem inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’
  15. Ami Soglle Ek (Ekunnisvi tiatr sort 1993 – 1994)
    Ut’tom dakhvonn – dusrem inam’
    Ut’tom digdorxon – dusrem inam’
  16. Orth (Sovisvi tiatr sort 2000 – 2001)
    Ut’tom dakhvonn – umed vaddovpi inam’
    Ut’tom likhnni – dusrem inam’
  17. Accident (ponchvisvi tiatr sort 2009 – 2010)
    Ut’tom dakhvonn – poilem inam’
    Ut’tom digdorxon – Poile inam’
  18. Nit Onit (Ekunntisvi tiatr sort 2012 – 2013)
    Ut’tom dakhvonn – umed vaddovpi inam’
    Ut’tom likhnni – Poile inam’

Prokaxit Pustokam[बदल]

Tomazinho Cardozan aiz pasun 25 pustokam uzvadda haddleant. Him sogllim pustokam omor prokaxonan prokaxit keleant. Tannem boroil’li probhavik likhnni puroskaranchem bhag zoddunk pavleant. Kanttech kantte ani thembe hea don pustokank Goa Konknni Academy-che puroskar lableat zalear jhelo ani paklleo hea don pustokank Konkani Bhaxa Monddollache puroskar lableat. Prokaxit pustokanchi volleri oxi asa:

Tiatrachi Pustokam[बदल]

  1. Kanttech Kantte (1980)
  2. Utram ani Kornneo (1981)
  3. Tiatr Macheir (don tiatr, 1982)
  4. Inspector (1987)
  5. Aicho Somaz (1987)
  6. Kallokh ani Uzvadd (1987)
  7. Ontoskornn ani Kaido (1987)
  8. Bhurgim amchi Girestkai (1987)
  9. Zhogzhogta Titlem-i Bhangar Nhoi (1988)
  10. Tiatr (don tiatr devnagri lipien, 1992)
  11. Ami Soglle Ek (2006)
  12. Bhurgem Jivit (2011)
  13. *Tiatr Gõychea Somazacho Harso - 1 (2011)
  14. *Tiatr Gõychea Somazacho Harso - 2 (2011)
  15. *Tiatr Gõychea Somazacho Harso - 3 (2011)
(*Eka Tiatrant char tiatr aspavleat)

Ekanki[बदल]

  1. Punodixit (1981)
  2. Ekanki Nattkulim (1989)

Kantaram[बदल]

  1. Thembe (1984)
  2. Manddo (1986)

Kotha[बदल]

  1. Jhelo (1985)

Nibond[बदल]

  1. Polloilam tem Boroilam – 1 (2008)
  2. Polloilam tem Boroilam – 2 (2010)

Kovita[बदल]

  1. Paklleo (1986)
  2. Jinn (1990)

English bhaxen (Essays)[बदल]

  1. My Journey (2007)
  2. As I see it (2008)

Tomazinho Cardozan tiatrachea mollar aplem khaxelem yogdan dilam. Tachem tiatr likhann ani tiatra vixim kel’le lekhon polloilear taka atanchea kallacho ek utkruxtt tiatrist mhonnop soma asa.

Sondorbh[बदल]

  1. Cardozo, Tomazinho. Kala Mogi Sonstheche Malgodde. Candolim Goa: Kala Mogi Candolim (magazine), 2005. 4 – 5).
  2. Cardozo, Tomazinho. Kala Mogi Sonstheche Malgodde. Candolim Goa: Kala Mogi Candolim (magazine), 2005. 56 – 58).
  3. http://en.wikipedia.org/wiki/konkani_language.
  4. Cardozo, Tomazinho Inspector, Candolim Goa: Omor Prokaxon 1987.
  5. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 3 (Aicho Somaz). Candolim Goa: Omor Prokaxon, 2011.
  6. Cardozo, Tomazinho. Kallokh ani Uzvadd, Candolim Goa: Omor Prokaxon1987.
  7. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 2 (Ontoskornn ani Kaido. Panjim Goa: Tiatr Academy of Goa, 2011.
  8. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 2 (Kanttech Kantte). Panjim Goa: Tiatr Academy of Goa, 2011.
  9. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 1 (Utram ani Kornneo). Candolim Goa: Omor Prokaxon, 2011.
  10. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 3 (Bhurgim Amchi Girestkai) Candolim Goa: Omor Prokaxon, 2011.
  11. Cardozo, Tomazinho. Zhogzhogta Titleim Bhangar Nhoi. Candolim Goa: Omor Prokaxon, 1988.
  12. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 3 (Dita Toxem Gheta). Candolim Goa: Omor Prokaxon, 2011.
  13. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 1 (Mhonvall Vikh) Omor Prokaxon, 2011.
  14. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 1 (Somaz Seva). Candolim Goa: Omor Prokaxon, 2011.
  15. Cardozo, Tomazinho. Bhurgem Jivit. Panjim Goa: Tiatr Academy of Goa, 2011.
  16. Cardozo, Tomazinho. Ami Soglle Ek. Ponnji Goem: Goa Konkanni Academy, 2006.
  17. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 2 (Sankhlleo). Panjim Goa: Tiatr Academy of Goa, 2011.
  18. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 1 (Hello Uncle). Candolim Goa: Omor Prokaxon, 2011.
  19. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 2 (Orth). Panjim Goa: Tiatr Academy of Goa, 2011.
  20. Cardozo, Tomazinho. Tiatr Gõychea Somazacho Arso – 3 (Novi Dixa). Candolim Goa: Omor Prokaxon, 2011.
"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Tomazinho_Cardozo&oldid=210229" चे कडल्यान परतून मेळयलें