Vidnean
देवनागरी |
|
vigonean mhonnje vixex gonean.Khoinchyai vixeachea totvasombondim,sidhdantamsombondim ani gunnodhrmasombondim khaxelem ginean prapt korun gheup zata tea gineanak vigonean hi songonea laitat.Vigoneanak Science hem poreayi inglix utor. Science hemutor mull lettin Scio hea utrauylean ailam.Scio mhonnje zanna zaup va ginean zaup.
Khoinchey gozalinche ginean prapt korun divpi monxak soiman indriam dileant.Hea indriam marfot mhonnje kan,dolle,nak hachea marfot monis zogachi vollokh korun gheta.Te vollkhintlean monis tharavik onumanam kaddtta.Oxim onumanam kaddpak portun taka bid'di(mendu) hem indy modot korta.Gozalichem nirikxonn,nirikxonnantlean indriamarfot onnbhou ani onnbhovantlean bodhdiche kosoutticher onuman kaddop he xastri-i podhdotik vigoneanik podhdot mhonnttat.
Kanttekar onuman kaddop xoky zatalem tor pokkem nirikxonn zaunk zai.Tekhatir indriam soxkt zai.Tankam soxkt korpak vigoneanik upkoronnam modot kortat.Je budhdiche kosoutticher nimnnem onuman kaddop zata,tika yogy nirnnoi gheupak proyogoxalla modot korta.Dhoxe toren vigoneanik upkoronnanchea adaran,proyog marfot khoinchi gozal sidhd korpachi ji xastri-i rit asa tika vigoneanik rit mhonnttat ani te ritintlean jem ginean prapt zata tem vigonean asta.
Borech proyog keleuporant vigoneanik eka thoravik tthos onumanakodde pauta.Tem onuman (soty)protipadon korpakhatir to ek veakhea nirmann korta.To tea soteacho sidhdant(Theory) zata.Hem prokrient vigoneanik ken'na ken'na poriklponecho(Hypothesis)adar gheta ani ticheurovim kaim xokyotayecho(Deductions)odmas korta ani tatuntlean fuddem ontim' nirnnoyakodden (Theory)pauta.Hoch nirnnoi uprant soimachem totv (Law of nature) zata ani oxe toren vigoneanik podhdotin soimachem gupit uktem korun soimache totvachem ginean prapt korun dita.Hem ek totv mukhar anik zaitim totvam sodun kaddpak upegi poddtta.
Vixeachea sondrbhant ani tache gorjenusar vigoneanache pott-vibhag keleat.Zori eka vibhagacho sombond dus-ya vibhagakodden asop soimik aslem tori vigonean podhdotik ek ximit rup divpachea udhdexan vigonean hea vistrit vixeancho vegvegllea xakha nirmann keleat.Hatunt mullavem vigonean (gonnit,boutiki,rosain,jiuvigonean,somaz vigonean,monovigonean)ani onupoyukt vigonean (khogoloxastr,bhugrbhoxastr prannivigonean,vonspot vigonean,bhugol)oxe sodlloponnan mukhel don fantte manleat.Portun dor eka fanttea ontorgot,khaxelem ginean prapt korpachea ud'dexan dor eka vigoneanache pott-vibhag manleat.Zoxem gonnit,onkogonnit,bijgonnit,mitigonnit adi.Rosainoxastr,bhoutik rosainoxastr,karbonik rosainoxastr,okarbonikh rosainoxastr adi.
Sodeachem yug hem vigoneanik yug mhonnop zata.Sodeachea yugant monxachea dor eka veuharacher vigoneanacho probhavo poddil'lo dista.Monxachea disoptt'ttea veuharak lagpi dor vost hi vigoneanan sodun kaddil'li asa,va tika vigoneanik sonxodhonacho hatobhar lagil'lo asa.Tekhatir vigoneanik monis kullyeche udrogotichem vordan manlam vigoneanik sonxodhonaurovim nirmann kel'lea suvidha-sadhnam vorvim monxak soglle torechi xaririkh,mansik,bhotik soustokai mell'llea.Teurovim tachem jivit chodd sukhi zaunk paulam.Tachi xaririk toxi boudhdik tank vaddun tachi sorvangi udrogot zata.
Khoinchey gozalicho durupoyog zalo mhonnttokoch vordanachem rupantor xapant zata.Vigoneanik sonxodhonacho vapor monis kullyechea bo-yakhatir zauncho ho soimik sonket.Kaim noxtteam lokank ho sonket kollunk na.Te voiyktik survathache axen vigoneanacho durupoyog korunk lagleat.Monis kullyechem koleann korpachi kxomta axil'lea vigonean hea opar xoktik vaitt kormankhatir vaprachi tankam paddi bud'd zalea.Tamnni vigoneanacho durupoyog korun vigonean he xoktiurovim' monis kullyechem otonat nuksan kelam.Punn vigonean he xoktichi hatunt kaim chuk na.Chuk asa ti tika vaitt kamak vaprotleanchi.Mhonnun kainzann vigoneanak duxonn ditat tem soma nhi.