William Shakespeare

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
First Folio

(zolmH 23 epril 1564, londdon; mornnH23 epril 1616 londdon). First Folio

vixrvovikheat inglix kovi ani kallvizoyi nattkokar. Modhyomourgi-i vepari asunoi tacho bapuy zon xeksopiyor protixtthit aslo. Tacho hatmoje toyar korpacho dhondo aslo. Taka orthik subet'tevangodda somajik sonmanoi favo zal'lo ani utar pirayer to belif (meyr) he podvek pavil'lo. Vilyom' xeksopiyorochi auy meri arddon romon kethlik ponthantlea ghorondaz modhyomourgi-i ghorabeantoli axil'li. Tachem bhurgeponn sttrettofrddachea soimik sobitokayechea sangatan gelem. Zatra, nattkam,chitroroth, her dobaje toxench bhouxik monrizounneche torekovar karyokrom' sttrettofrddak yetaleo. Robinohudd ani tache atmikhuxal sangati hanchea akheayikancher adarit proyog zatale zaunk zai. Pirayechea 7 vea vorsa sttrettofrdd gramor skulant xeksopiyor xikunk gelo. Thoim her obheasavangodda lettin vixoi xikop gorjechem aslem. Dekhun sisero, ouhidd, plottos, sineka, tterens toxench virjil hanche sarke mhan lettin boroupi tannem lhanponnantoch vachle zaunk zai. Koddok xist ani khor obheasakhatir tachi xalla prosid'd asli. Dekhun taka thoddibhovo grik ani te porsoi unni lettin yetali hem kaim ttikakaranchem mot lettinachea sondrbhant tori yogy disna. Mat xeksopiyor chodd xikil'lo oxem mhonnpakoi adar na. 1582 to otthravea vorsach tannem aple poros atth vorsamni vhodd aenohethove he xetkori ghorabeantole cholyekodden logn kelem.

Poilem porv (1590-94): kallant kamdi(sukhatmika), trasdi (xokantika) ani itihasika oxim sorbhoros nattkam xeksopiyoran boroun machyer haddlim. Mot hea va her nattkanchim patyeunneazogi prot va hostolikhitam upolbdh nat. Dor nattkanchim kvortto va chouthoi hea namvanchem supul'lem borop sampddotta. Punn tem khasa lekhkachem va heramni ghoddoil'lem(Pirated Version) hem nitt sangunk yena.1623 to tachea sogllea many nattkanchi soddun periklis sompadit prot forstt folio hea aijek zagardachea jheleant melltta. Oxe anik tin folio ujvaddak aileat. Dusro folio 1633 to, tisro 1663-64 to ani choutho 1685 to.

Poilea porvantleo xeksopiyoracheo gajil'leo kamdi mhollear, ttoiming ef do thru. Komeddi ef aerors ani do ttu zonttlomen ef vherona. Tachea itihasik nattkanchea sakhllentolim king zon, henrid siksth bhag, 1,2, ani 3, toxench richrdd do thordd him heach kallauyoli. Him inglonddachea itihasacher adarleant ani he khatir xeksopiyoran hol ani holinoxedd hea itihasokaranchea kall ttipnnam (Chronicler) cho besboro upeg kela. Khasa korun henri d siksthochi nattokstroyi ani richrdd do thordd him nattkam, york ani lenkesttor hea sordar ghorabeam'modlea sot'ta-songhrxak lagun gajil'lea vors ef rojis (gulabozhuzam) hea yudhdanchea fattbhumyecher boryil'lim asat. Ttaittos onddronikos hi suddnatty zaun axil'li trasdi-i heach kallar boryil'li. Hea survechea nattkamni zamv kamdi, trasdi va itihasika-kaim somanotayo disun yetat. Tontrachi omuropiki vadd, rochnechi sodllosann, odik ghoddnnuko punn unnim patram, mull kritacho yantrik upeg ani chodd nottvi bhas he gunn sogllea survechea nattkamni chodd unnea promannant somanotayen disun yetat. Toxench, fuddarak xeksopiyorachim pettontt tontram tharil'lim tanchi sulusoi heach tempauylea nattkamni melltta. Tim mhollear, rupantor va bhesantorocho upeg, romy oxa ranaunancho upeg ani gitancho proyog him asat. He vorvim tannem nattkant noulai, songhrx, sondrbh bodol, kothanok-kolattonni axoighonota ani ghuspott haddun bhovo porinnamokarok proyog keleat.

Heach kallar xeksopiyorachi kauy protibhai fulorak aili. Haka londdnantoli plegachi sathoi karnnibhut tharli mhollear chuk zaina. 1592-94 to plegak lagun nattkoghoram bond urlim. Nattkanchi magnni thonddauli. 1594 to richrdd fildd hea londdonchea sompadokan (zo sttrettofrddak xeksopiyoracho xezari-i aslo) vhinos ondd eddonis hem dirgh kauy chhaplem. Tem orl sodmprin hea sordarak (xenrirhiotsoli) ompil'lem. Uprant rep ef lyukres hi dusri dirgh kovita ujvadda aili. Hea kovitechea orponn potrikent adle kovitekhatir oli koddlean bokxis labil'leacho ul'lekh melltta. Heo donuy kovita bhorpur namna zoddun sabar aurit'teamni prosid'd zaleo. ‘elizhabethon’ inglonddant kovitek nattkaporos odik xrextth protixttha labtali. Torikoi xeksopiyoran nattkam boroupachem soddlem na va nattkacho dhondoi soddlo na.

Purayen nattkacheroch jieupi (upjivika korpi) xeksopiyor ho aplea yugantolo poilo nattkokar. 1594-1608 meren tor to purayen nattkachea vixrvantoch aspavil'lo oxem mhonnunk zai.Somkalinam modim soglleant odik lokpriy zaunoi tachi osamany protibha mat lokamni vollkhupachi asli. Oxe vollkhichi poili pauti taka (paldix lamiaHvittos ttrejyori he kritint) merix hea boroupean plottos ani sineka hea lettin lekhkam vangdda tulyobol tharaun dilea. Merixan taka trasdi ani kamdi boroupi xrextth inglix lekhok mhollam.

Dusrem porv (1595-1600): hea kallar tachi nattyokola punvechea chondrauri vaddot geli. Ek jinxi somrchona, probhavi patronirmonni, nemke somvad ani akantacho probhavo ghalpi bhas hanchem mellaull hea kallauylea kamdi, trasdi ani itihasikamni nodrent bhorta. O middsomrs naitt, louhos lebor lostt, morchontt ef vhenis, aez yu laik itt, moch o ddu obautt nothing, vhelth naitt ani meri vajvhoz ef vinddsor heo eka poros ek soros kamdi heach tempauyleo. Patranchem jivem chitronn ani itihasik tottsthotayek lagun sodabohar tharil'leo richrdd d sekondd, henri d forth ani henri do fifth heo itihasika hea kallaroch machyer aileo. Jyuliys sizor hi monovixrlexonn ani ‘adrx-vixrlexonna’ khatir prosid'd itihasik trasdi legit heach kallar boryil'li. Hea nattkak north hache itihasik borpaullicho adar labhla. Grik-romon obhizonanchea jivitancher ujvadd ghalpi hi kriti pluttakichea mull lettin borpachea aemio hea french lekhkan kel'lea onnkaracher northan adarlea. Dekhun he borpaullik choddxe lok northos ‘pluttark’ hea namvan vollkhotat. Brooklyn Museum - Hamlet and Horatio Before the Grave Diggers - Eugène Delacroix.

Xeksopiyorachea grik- lettin itihas pursanchea jivitauyolim nattkam northos pluttarkachea buneadi mhaiti (kaim vellam choritr chitronnam) cher ubim zaleant mat oxa nattkamni khaxeli jivsann ani vegllemponn haddpi bhas-tontr-arakhoddo-dixttavo purayen xeksopiyorachoch asa hatunt zannkarank dubavo na. 1595-1600 ho kall xeksopiyora khatir vyoktik techpori kolatmok nodren ot'tyuchch udrogoticho tharla. Bhovo moladik oxi orthik subt'ta, veusayik protixttha,durmill oso rajprotisad osadaronn lokpriyota ani prosthapit lekhok mhunn dorzo hem sogllem xeksopiyorak heach kallar favo zalem. Fokot don sunitam ani louhos lebor lostt hea nattkantolim tin gitam itlea mhalouzacher do pexnett pilgrim' ho vis kovitancho jhelo mukhuprixtthacher xeksopiyorachem namv miroit ujvadda ailo. 1596 to tannem sttrettofrddak(don vhoddlea alixan ghoram modlem) ek ghor, ‘do nyu ples’ viktem ghetlem. 1599 to tannem apalea sangateanchea bhagidaren ‘do lob’ hem 3000 boska axil'lem vixal nattyoghor sauthourk hea londdnachea upnogori vattharant viktem ghetlem. Mat hea kallar ek khor trasdi-i tachea vyoktigot jivitant ghoddli. 1596 to tacho hemnett ho cholo 11 vorsancheroch bhair poddlo. Ghoddye hea putroxokak lagun zait va modheanichea koddak tenkil'lea veusayik va niji jinnechea her hulpak lagun zait tachem tisrem tengxe porv gadd trasdichi soya dakhoita. Hem porv 1601 1608 oxem ghortat.

Tisrem porv(1601-1608): hem xeksopiyorachea kolatmok utkorxachem ot'tyuchch porv. Tacheo hemlett, mekbeth, king liyr ani ethelo heo charoi mha-trasdi heach kallar machyer aileo. Jvolont manvi onnbhou ani jinnechea onakoloni-i yotharthachi ghuspott hea kolakritimni oprotim' toren uktailea. Vixex mhollear hea charoi xokantikamnicha nhoi zalear mejyor for mejyor, els vel dett emnnddos vel hea sukhantikamni legit xok ani dukhkhachi saulli poddlea. Dekhun hea nattkank heach tempauylea ttroilos ondd kresid he itihasike vangdda ’problem' ple’(somseanatty) mhonnpachi protha obheasokam'modim disun yeta. Ttaimon ef othens, periklis, koriolenos ani onthni ondd kliopatra heo itihasik grik-romon trasdi-i hea kallar boroun machyer aileo. Hanchoi mulladhar northalea plottarkantolim jivitam asat. 1603 to xeksopiyorachea nattok kompnik raya jems poilo hacheurovim rajmanyota ani razaxroi labla ani kompnichem namv ’kingzomen ’ oxem zalem. 1608 blekfrairs hem nattkoghor tannem 21 vorsanche koblaticher bhaddeak ghetlem. 1603 to plegak lagun nattkoghoram bond urlim. Punn 1604 to jems poilo razasonacher bosunk londdnak bhitor sortona ’kingz men’ tache vangdda asle.

Nimannem porv (1609-1613): ho kall xeksopiyora khatir soustokai ani thirayecho aslo. Hea tempar tannem charoch nattkam boroilim. 3 kamdi ani 1 itihasika. Simbelin, do vinttrs ttel ani d ttem'mpestt (1610) heo romy-kamdi ani flechor hea somkalin lekhka vangdda boryil'li henri d eyth (1613) hi itihasika. Uprantchea kallar xeksopiyoran nattkam boroil'leachi va londdnachea nattyokxetrant koslem-i agllem yogdan kel'leachi govai mellna. Chodd korun to nimannim tin –char vorsam sttrettofrddakoch raunk lagil'lo zaunk zai. 1616 to tin mhotvacheo ghoddnnuko tache jinnent ghoddil'leachi nond melltta,teo mhonnje-zuddith he tache dhaktte cholyechem logn; kaim mhoineamni xeksopiyoran aplea mrityuptrant kel'lo bodol ani eprilant(chodd korun 26 eprilak)tachem moronn.

Xeksopiyoracho kall ho inglix sahiteachea suvrnnoyugacho kall. Nouzagritai ani probodhon hanchem yug oxem hea inglix borpakxorachea somridhd kallak sahity itihasokar mantat. Oxa kallar aplo khasa chhap ghalpi lekhok mhunn tor xeksopiyoracho ugddas urtoloch. Kheriz somvsarik sahityopottar ani chodd korun nattkachea vixal mollar sondakallakhatir apli kuru douropi protibhaunt mhunn xeksopiyorak fuddar sondach yad dourotolo. Aicho purai somvsar vilyom' xeksopiyorak ek osamany lekhok punn samany oso totkalin modhyomourgi monis manta. Tache protibheche samvllent ostonti sahityovixrvoch nhoi tor purai vixrvik sahity vavurota. Kolechem daiz girest korun jinnecho dixttavo divpi kolpok srizonoxali lekhok mhunn tachem sthan ojromvor zalam.

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=William_Shakespeare&oldid=200204" चे कडल्यान परतून मेळयलें