Adil Shahi Ghorannem

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Genealogy of Yusuf Adil Shah
Ibrahim Adil Shah II
Sultan Ali Adil Shah II hunting a tiger, c 1660
A painting of the "The House of Bijapur" was completed in the year 1680, during the reign of Sikandar Adil Shah the last ruler of the Adil Shahi dynasty.

Adil Shahi (1489-1686) pondravea xenkddeache okherek dokxinn bhartant nirmann zal'li ek muslomani razost'ta. Tea kallauyole bollixtt oxe bohamoni sot'techi takod unni zal'leacho faido gheun teach rajeantolo vizapurocho subhedar yusuf adilokhan 1489 to svotontr zalo. Bohamoni sot'ta ten'na ut'tor monddusaun dokxinnek raichur meren ani udentek bhongir saun ostontek dabollimeren choltali. Tannench adiloxai ghoranneachi thapnnuk keli. Sumar donxim vorsam he sot'techo xek dokxinn bhartant choltalo. Hea kallant yuyuf adilokhan (1489-1510), ismail adiloxoha (1510-1535), ibrahim' adiloxoha (1535-1557), poilo oli adiloxoha (1557-1580), dusro ibrahim' adiloxoha (1580-1627), muhom'mod adiloxoha (1627-1656), dusro oli adiloxoha (1656-1672), ani dusro xikondor adiloxaha (1672-1686) oxe sultan zaun gele. Yuyuf adilokhan huxar, kortobogar ani sohixnnu axil'lo. Ismail adiloxohachea karkirdint boreoch loddayo ani kott karsthanam zalim. Hea donuy poilea sultanancheo razoutti adiloxai sot'techi bunead ghalpakhatir khorch zaleo. Apli sot'ta borebhoxen cholouchekhatir tankam bohamoni rajeantlea omir boridavangodda zhogddochem poddlem. Yusufan vizoinogorchea razavangodda koblat korun boridacher zoit melloilem. Tache uprant vizoinogorchea razan tancher ghureo ghal'leo teo yusufan boretoren portaileo.

1510 to yusufakoddlean gõy gheun portugezani kuddallosaun chit'takulomerenchea vattharacher zoit melloilem. Ismail adiloxohan 1524 to portugezankoddlean saxtti, bardex ani tea bhomvtonnocho vatthar porthun jikhun ghetlo. Ibrahim' ani poilo oli adiloxoha hancheamozogotim zhuzam zait axil'lim. Ibrahimacho dusman xahzada obdul'la ho portugezanchea alaxireak gelo (1543). Taka portugezamni palou divcho nhoi dekhun ibrahiman saxtti ani bardex he prant portugezank dile. 1570-71 to oli adiloxohan murtoza nizamoxoha ani kalikotocho zhamorin hancheavangodda boreponn korun gõy ani choul jikhpacho yotn kelo punn taka zoit mell'llem na. Adiloxahi sultanank nizamoxoha, kutuboxoha, boridoxoh ani vizoinogorchea sot'tevangodda sodanch zhogddochem poddlem. Vizoinogorchea razan jikhun ghetil'le raichur, mudgol he prant ismailan boreach fautt yotn korun jikhun ghetle. Omir boridan nizamoxohachea palvan vizapuracher zoit melloupacho yotn kelo, punn ismail ani ibrahim' adiloxohanim tacho porabhou korun solapur jikhun ghetlem. Omir boridak moronn ailea uprant adiloxohanchi tacheavangodda zaupi zhuzam somplim. Adiloxai ani nizamoxai sultanam'modim 1531 te 1594 meren rajy vaddouchekhatir loddayo zataleo. Nizamoxohan vizoinogorocho ramraza ani kutubikut sultan hanchea palvan 1543 to vizapurchea vattharacher ghuri ghali. Ten'na adiloxai prodhan asdokhan hannem vizoinogorchea razavangodda koblat keli. Asdokhanak moronn aileauporant, 1549 to nizamoxohan vizoinogorchea ramrazavangodda koblat korun vizapurchea vattharancher ghureo ghaleo. Tannem ramrazakhatir raichur ani mudgol ani svotakhatir koleanni ani solapur him thollam jikhun ghetlim. Oli adiloxohan vizoinogorchea ramraza vangdda porthun koblat korun nizamoxohacheo ghureo allabondak haddleo. Vizoinogor rajeachi xokt vaddli ani adiloxoha ani tancheamodim sombond ibaddunk lagle. 1564 to adiloxaye vangdda sombond sudarochekhatik husen nizamoxohan apli dhuv chandbibi hichem logn poilo oli adiloxoha hacheavangodda kelem ani solapurocho kil'lo taka dilo. Uprant adiloxoha, nizamoxoha, ibrahim' kutuboxoha ani oli borid ekttham-i yeun tamnni 1565 to talikottoche loddayent vizoinogorochem rajy noxtt kelem.

Nizamoxoha ani adiloxoha hancheamodoli ixttagot chodd temp tigli na. Tancheamodim porthun sort lagli. Murtoza nizamoxoha hachea san voyacho faido gheun oli adiloxohan nizamoxohak mellil'lo poilinchea vizoinogor rajeantole vatthar jikhun ghetle. Hea vellar vizapur rajeachi xim' ut'toreutten nira, okkolokott, nolldurg, koleannomeren, kaim vatthar soddlear ostontek bannkottoche dokxinneuttentole doreadegemeren, dokxinnek tungobhdra nhoim meren ani udentek raichur; yadgir, bidromeren axil'li.

1508 to oli adiloxohacho khun zalo ani tacho putnnoyo dusro ibrahim' adiloxoha raza zalo. To san axil'lean chandbibi rajyokarobhar pollounk lagli. Tika tichea divannacho palou mellttalo. Rajyost'techea lobhan divannan chandbibik ottok keli, punn rekhddich tichi suttka zali. Vizapur dorbarant dokxinn ani ut'tor vattharantlea lokam'modim sot'tekhatir sort lagli. Hacho faido gheun murtoza nizamoxohan ani kutuboxohan vizapurocher ghureo ghaleo. Ibrahim' adiloxohachi bhoinn murtoza nizamoxohachea putak lognaurovim divn don ghoranneam'modim porthun ixttagot korpache yotn zale. He ixttagotiche sombond rokhddech ibaddole. Ibrahiman nizamoxohachea vattharancher ghureo ghalun khonddnni vosul keli. 1619 to tannem boridoxohacher dhuri dhalun tacho sogllo vatthar jikhun ghetlo.

Adiloxai sultanamni 1594 te 1636 merenchea kallant nizamoxaiadd apli dusmanokai visrun moglamni tacher kel'le ghuryeadd taka palou dilo. 1637 to nizamoxai sompli.

Ibrahimauporant raza zal'lea ohom'modoxoha hache mogol badxoha xohazohan hacheavangodda sombond ibaddole. 1631, 1632 ani 1635 hea vorsamni xohazohanan khoinche na khoinche nimit't kaddun vizapuracher ghureo ghaleo. 1636 to dogamymodim koblat zali. He koblatiurovim krixnna nhoinche poltoddocho vatthar moglancho ani altoddocho vatthar adiloxohacho oxi vanttnni zali. Moglank vorsak 20 lakh hon khonddnni divpachem adiloxohan kobul kelem.

Oli adiloxohachea kallant adiloxai sot'techem bollgem unnem zaunk laglem. Mogol ani morattheanchi takod vaddunk lagli. Ourongojeban adiloxaye vangdda zal'li poilinchi koblat moddun bidor, koleanni ani gulobrgacher zoit melloilem. 1666 to mogol sordar zoising hannem vizapuracher ghuri ghali.

Xivajin aplea morattheank gheun adiloxohache borech vatthar jikhun gheunk survat kel'li. Xivajik allabonda haddchekhatir adiloxohan borech yotn kele, punn te folladik zale nat. Ofzolokhan ani sid'di zoharosaroke adiloxohache khoddegantth sordar, xivajiadd opexi zale. 1675 meren xivajivangodda adiloxayechim zhuzam chaluch urlim. Xikondoroxohachea korkirdant mogol ani xivajin adiloxayecher ghureo ghalun apaplea rajeancho vistar kelo. Mogol dokxinneutten rajyovistar kortat hem polloun xivajin adiloxoha vangdda ani kutuboxoha vangdda 1675-76 to koblati keleo. 1683 saun ourongojeban purai bollan adiloxohacher ghuri ghali. Sombhaji ani kutuboxoha hamnni xikondor adiloxohak boroch palou dilo, punn 1686 to ourongojeban adiloxai kabar keli. Adiloxai rajyopdhdot sompi axil'li. Sultan soglleant chodd bollixtt astalo. Tache uprant soglleant vhoddlo odhikari vokil (vojir) ho xasnacher niyontronn dourotalo. Tachea hatasokoil mir zumla ani yusot fiul mulk he odhikari astale. 1565 to poilo oli adiloxoha hache karkirdint tacho vojir ofzolokhan xirajhi hannem khatem vanttop korun dor khateacher namneche odhikari nemle. Hi rajyopdhdot fuddem toxich urli. Muhom'mod adiloxohan rajyokarobharavixim nem' boroun dourole.

Adiloxai sordarantlea kaim zannamni xia ani kaim zannamni sun'ni ponth apnnail'lo. Hindunk adiloxayent manachi suvat astali. Borech hindu dorbarant unchelea odhikarache suvater axil'le. Dorbarantolem borench kamkaz moratthintlean choltalem. Adiloxai sordaranim ani sultanamni boreach thollancher vhodd bandkamam kel'lim. Porandda, miroz, solapur,mudgol hebhair her borechokodden tamnni kil'le bandle. Gemychem aichem sochivaloi ho poilincho adiloxohacho rajvaddo axil'lo. Yusuf adiloxohachea kallant ho rajvaddo bandun purai zal'lo. Adiloxai razouttichea kallantole borech lekh gõy (oldd gova), girouddem (bardes), vorgamv, narve (divchol), hoddkonn (fonddem) hanga sampoddleat. He lekh orbi farxi, somskrit ani moratthi bhasantlean asat.

Songit, chitrokola, vastukola hea mollancherui tamnni vaur kelo. Gognomohal, zum'ma moxid, xohaburuz, satmozoli malli, anondomohal, arsemohal, golghumott hea sarkeo sobit vastu adiloxaichea kallant bandil'leo. Fonddem talukeant axil'li soffa moxid hi 1560 to ibrahim' adiloxohan bandun ghetil'li. Portugezancho xek gõycher gajchepoilim adiloxai razoutt gõyant kaim vattharamni choltali.

Polleiat[बदल]

Adil_Shahi_dynasty

Chitr Prodorxonn[बदल]

Sondorbh[बदल]

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Adil_Shahi_Ghorannem&oldid=198919" चे कडल्यान परतून मेळयलें