HIV / AIDS

विकिपीडिया कडल्यान
 
Romi
   
Left to right: the African green monkey source of SIV, the sooty mangabey source of HIV-2, and the chimpanzee source of HIV-1

AIDS ho ek ghatok rog zaun asa. AIDS mhollear ‘Acquired Immuno Deficiency Syndrome’ (Accquired Immuno Deficiency Syndrome) hea rogak lagun monxachi protikaroxkt samkich unni zata. Bholaiken ghottmutt axil'lo monis hea rogache vhairos kuddint pautokoch khoincheach rogancho protikar korunk xokna. Monxachea rogtant protikarojny oxe ‘tti limfosaittos’ astat tanchem-i promann unnem zaun kensor ani her borinchoxim duyemsam monxak sopeponnan zaunk pautat.

Ho rog eketorechea vhairosak lagun zata. Haka ‘rittrouhairos’ oxem mhonnttat. Poilim hea vhairosak ‘hyumon sel lyukomia vhairos’ oxem mhonnttalem. Uprant taka ‘hyumon tti limfottropik vhairos 3’ (HTLV ।।।) oxem mhonnunk laglem. 1983 vorsa french voigoneanikamni tachem namv ‘limfoddinopethi ososiettedd vhairos’ (LAV) oxem dourolem. Halinch antororaxttri-i pamvddeacher vhairosank namvam divpi somsthen (ICTV) ek somiti nemun hea vhairosak ‘hyumon imyunoddefixiynsi vhairos’ (HIV)oxem namv divpachem tharailem.

Eddsoche vhairos monxachea rogtant, thukyent, dukani, bailechea dudant, mutant ani dadleachea vireant sampddottat. Bo-yach soda uprant he vhairos monxachem rogot ani viry hatuntlean ekleaposun dus-yache kint rigunk xoktat, oxem sidhd zalam.

Dadlobailecho loingik sombond ho hea rogachi lagonn zaupacho mukhel marg asa.Gudvdrorantlean kel'lo sombhog rog patllaupacho soglleant chodd sorras marg asa. Hea prokarantlean vhairos ekdom' rogtant bhitor sortat, ani bholaiken boro axil'lea monxak rokhddoch ho rog zata. Dadlo bailechea sombondant ho rog dadleakoddosun bailek va bailekoddosun dadleak zaunk xokta, hea rogachi lagonn zaupachi xokyotai ekaporos odik loigik zoddidar axil'leank chodd asta. Hatunt somilingi sombhogi (Homosexuals) va porlingi sombhogi (Hetrosexuals) oxa donuy prokaroche monis hea rogak bolli poddunk xoktat. Loingik sombondabhair rogtantlean ho rog ekleakoddlean dus-yameren patllunk xokta. Dekhik- rogache vhairos axil'lea monxachem rogot dus-yak dit; va rogeachem rogot kaddunk vapril'leo suyo ani her ovzaram rog zaunaxil'lea monxakhatir vaprit, zalear ho rog dus-yachea kuddint pauta. Ghumvlle vokhdam xirantlean tompun gheupi lokankoi ho rog sirinz va suyamvrovim zaupachi xokyotai borich chodd asta.

Gurvar baileche kuddint rogache vhairos aslear bhurgem zolmak yeuche poilim va zolmak yortokoch taka hea rogachi bada zata. Ghumvlle vokhdam gheupi bailo ani ekaporos chodd dadleankodden loingik sombond douropi bailo, somlingi sombhog korpi dadlo va bail, ekaporos chodd bailankoddes loingik sombond axil'le dadle, haveavorovim ho rog patllotta.

Jea monxank ho rog zata tankam vegvegollogoya prokarochim duyemsam zaum yetat. Rogacho vhairos kuddint riglea uprant 6 mhoine te panch vorsambhitor ken'nai hea rogachim lokxonnam disunk xoktat. Rog zal'lea monxak koslench lokxonnam disunk xoktat. Rog zal'lea monxak koslench lokxonn naxil'lem duyems zaun ochkit jivo vochunk xokta. Chodd korun prottozhoa,helminth (krimi), fongos, bektteria ani vhairos axil'le her rog rogi monxak zatat .

Hea rogachea lokxonnambhitor thakai yeup, zor yeup, bhuk morop, vozon unnem zaup, patoll porsakodden zaup, ratcho gham' yeup, gollo, khanke ani zangancher guttam yeup him lokxonnam sohzoponnan dispi asat.Rogi monxak nyumonia ani katicher va tonddant zaupi ‘kaposis sarkoma’ hea prokarocho kensor zaupachi xokyotai borich asta. He bhair her somsrgozony rog zaunk xoktat, te oxem asat- kripttokrokol indofekxon (uposrg), maikro bektteriyol infekxon (uposrg), histtoflazomosis, koksiddai ayoddomaikosis,ttoksoflazomisis, aihosporiyosis, kenddiddiyasis, saittomottogalouhairos, horpis simfleks adi.

Menducher ani mojzatontucher porinnam' korpighatok duyemsam-i eddsochi lagonn lal'lea monxak zaum yetat. Hatunt yad na zaup, meninzaittis, ensefolaittis, mailaittis oxa kaim guyemsancho aspavo zata. Sodhea tori eddsefolaittis, mailaittis oxa kaim duyemsancho aspavo zata. Sodhea tori edds hea rogacho purai bondobst korpi ekuy vokhod gheunk na. Hea rogachea vhairosak (HIV) allabonda haddpakhatir koslench vokhod porddonnamokarok oxem sidhd zaunk na. Suramin, ribavirin, fosfonoformett, ech. Pi. E. 23, rifamaisin, inttoroferon ani ejhilothaimiddin hesarokim vokhdam vaprun edds vhairosachi vadd thamboupacho yotn chalu asa. Punn hatuntolem khoinchench vokhod puraiponnan probhavi na. Hebhair chodd temp ghetlear hea vokhdanchey monxache kuddicher vaitt porinnam' zaum yetat.

Kuddichi protikaroxkt vaddchi ani eddsochi lagonn zaunchi nhoi, hakalagun osthimjjechem protiroponn korop (bone marrow transplant inttorlyukin, inttoroferon gema, thaimik harmon ani her rosainik vokhdam divp hea sarke upai yeujitat.

Edds vhairosak allabond haddunk aizomeren zori yox mellil'lem na, toripunn hea rogaadd zotnai gheum yeta.Edds zal'lea rogeacher upchar korotleamni sodanch hatak hatmoje ghalun vaurunk zai ek sirinz va suy eklea rogeak vaprotokoch dus-yak porthun vaprochi nhoi. Edds zal'lea rogeache kopdde va kosli-i vost dus-yan vaprochi nhoi. Rogeache kopdde lasun uddounk zai rogot dan kortona va dus-yachem rogot ghetna borich zotnai gheunk zai. Hospittolantolo soglleo vostu nitoll dourunk zai. Kuddibhair eddsoche vhairos marun uddoupakhatir kaim rosainanchoi upeg kortat. Hankam ddisinfekttors mhonnttat. He ddisinfekttors oxe asat- klorin soddiym' ddaikloseaizosayanyurett, kloramin, aklohol ithenol, formalddihaidd formalin,gluttarol gluttaroloddihaidd adi. Rogot, viry va angachea khoinchyai bhagachem protiroponn kortona puraiponnan topasonni korunk zai.

Edds ho rog soglleant poilim 1981 to omerikent sampddolo. Ottlantta- zorjia hanga 5 somlingi sombhogi tornnatteank ek veglleach prokarchea fufussanchea rogacho somsrg zal'leachem disun ailem. Teach vorsa nyuyork ani kelifornia hanga ‘kaposis sarkoma’ hea kensorachea rogachey borech rogi sampddole, je somligim sombhogi axil'le.

Sodheak hea ghatok rogacher somvsarobhor bovall chol'la. Voijki xastrantoch nhoi, tor sadaronn lokam'modim-i hea rogavixim vingddovingodd kolpona ani dubavo patllunk lagleat. Hea rogan kuddicheruy nhoi tor mansik porinnamoi boroch ghoddoun haddla.

Omerika, kendda, ostont yurop ani esttrelia hea vattharamni edds dubavit borech lok sampoddleat. Tea manan puraiponnan udrogot zaunk naxil'lea dexamni hea rogachem promann unne asa. Bhartant sodheameren 1650 rogi hea rogak bolli poddleat (AIDS Positive cases)mhonnpachem sidhd zalam. Gõyant sumar 16,488 lokanchi dubavit mhunn voijki topasonni kortokoch 33 zannank hea rogachi lagonn zalea, oxem somzolam. Hatunt gõykar toxench gõyabhailea ani bhartabhailea gõyant raupi lokancho, tatuntlea tatunt bhomvddekarancho aspavo asa.

Polleiat[बदल]

HIV/AIDS

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=HIV_/_AIDS&oldid=199390" चे कडल्यान परतून मेळयलें